Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50Ek-213-2017.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Subarea
50Ek/213/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: W., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.383,96 € s príslušenstvom o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 50Ek/213/2017 zo dňa 06.12.2017 takto
rozhodol:
Súd ruší uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 50Ek/213/2017 zo dňa 06.12.2017.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.11.2017 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej, a to pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.383,96 € s príslušenstvom, ktorá bola priznaná na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod č. 288/09/15 zo dňa 03.08.2016. 2. Uznesením zo dňa 06.12.2017 vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a náhradu trov exekučného konania oprávnenému nepriznal. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, nebola platne uzatvorená z viacerých dôvodov. V zmysle § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014 (podľa ktorého sa posudzuje platnosť predmetnej rozhodcovskej zmluvy) sa zmluvné strany mohli dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Formulácia tohto ustanovenia je jednoznačná v tom zmysle, že sa vyžaduje podrobenie „určitému“, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu. Preto rozhodcovská zmluva, ktorá obsahuje možnosť výberu medzi viacerými stálymi rozhodcovskými súdmi je neplatná, pretože v skutočnosti ani nejde o rozhodcovskú zmluvu, ale len o akúsi „predbežnú dohodu“ na možnom rozhodcovskom konaní. Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je tá skutočnosť, že oprávnený túto vopred pripravil a následne predložil povinnej na podpis, čo je dôkazom toho, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Navyše je sformulovaná tak, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, ktorý žaluje. Takúto podmienku je potrebné v zmysle Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Rozhodcovská doložka navyše nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo spôsobuje taktiež jej neprijateľnosť. Na základe týchto skutočností vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, keďže nezodpovedá ústavne konformnému výkladu ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014. 3. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Ex. por. Súd ďalej dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. a ním podaný výklad odporuje Ústave SR a rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a
taktiež súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl. Obč. zák. dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a rozhodovacou činnosťou o.i. aj jemu nadriadeného súdu. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať, nie je v rozpore s § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Výklad spojenia „určitému stálemu rozhodcovskému súdu“, z ktorého súd vychádzal, nedáva jednoznačný podklad pre tvrdenie, že musí ísť len o konkrétny jeden stály rozhodcovský súd. Slovo „určitý“ predstavuje svojím významom vyjadrenie niečoho, ako obsahovo presného, jasného a zreteľného. Aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa uvádza, že slovo „určitý“ vyjadruje: 1. jasný, zreteľný, 2. známy, alebo bližšie neurčený. Z logického a systematického výkladu uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že ak by zákonodarca mienil, aby v rozhodcovskej zmluve bol uvedený práve iba jeden stály rozhodcovský súd, potom by v právnej norme výslovne uviedol, že pri nedodržaní podmienok daného ustanovenia je rozhodcovská zmluva neplatná (ako to robí napr. v § 3 ods. 2 uvedeného zákona). Podmienka „určitému stálemu rozhodcovskému súdu“ môže byť preto splnená aj takou dohodou, ktorá predstavuje dohodu strán spočívajúcu v možnosti voľby medzi viacerými, konkrétnymi, stálymi rozhodcovskými súdmi dohodnutými v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské konanie navyše prebehlo podľa podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z.z. v platnom znení pred rozhodcovským súdom, ktorý bol v čase podania žaloby a vydania rozhodcovského rozsudku oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory na základe povolenia Ministerstva spravodlivosti SR. Oprávnený ďalej nesúhlasil s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý odôvodnil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tým, že oprávnený zmluvu vopred pripravil, v dôsledku čoho nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ sa navyše musí prispôsobiť spôsobu riešenia sporu, ktorý si zvolí ten, ktorý žaluje a zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takýto záver odporuje zákonu a uvádzané dôvody nemajú oporu v žiadnom dôkaze, keďže súd nemal ani len preukázané, že povinná musela uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu v deň, keď uzatvárala zmluvu o revolvingovom úvere a v tomto smere nevykonal ani žiadne dokazovanie. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia, či už Najvyššieho súdu SR, ako aj krajských súdov, v rámci ktorých sa súdy zaoberali neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy z rovnakých dôvodov, pričom viackrát vo svojich rozhodnutiach zopakovali, že takto uzatvorená rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa (R-54/2010, uzn. NS SR sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/919/2015, uzn. KS v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, uzn. KS v Bratislave sp.zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016). Na základe týchto skutočností je zrejmé, že neboli dokázané také skutočnosti, podľa ktorých je rozhodcovská zmluva v rozpore so zákonom, a preto oprávnený navrhoval, aby súd vyhovel jeho sťažnosti a uznesenie vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. 4. V zmysle § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka (§ 202 ods. 1 Ex. por.). 5. Preštudovaním spisového materiálu mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinnou dňa 24.01.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500039625, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.500,- €. Povinná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 36-tich mesačných splátkach po 85,15 €. 6. V ten istý deň uzatvorili oprávnený s povinnou aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že prípadné spory vzniknuté medzi nimi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, a to pred jedným zo štyroch stálych rozhodcovských súdov, podľa výberu žalujúcej strany (čl. 5 zmluvy). Oprávnený v rozhodcovskej zmluve ďalej vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi zmluvy. Povinná nie je povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany oprávneného a zároveň vyhlásila, že o tejto skutočnosti bola zo strany oprávneného jasne a zrozumiteľne informovaná (čl. 2 zmluvy). Oprávnený pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil povinnú o dôsledkoch jej uzatvorenia (čl. 3 zmluvy) a povinná bola poučená o možnosti odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní (čl. 7 zmluvy). 7. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený podal dňa 07.09.2015 na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.383,96 € s príslušenstvom, o ktorej rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom tak, že povinnej uložil povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 2.383,96 € spolu s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2017 a vykonateľnosť dňa 18.01.2017. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Súd teda jednoznačne konštatuje, že povinná mala pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa. 9. Pokiaľ však ide o dôvody zamietnutia poverenia na vykonanie exekúcie uvádzané v uznesení vyššieho súdneho úradníka, súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou oprávneného v podanej sťažnosti. 10. Vyšší súdny úradník vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 24.01.2014 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Na základe takto (neplatne) uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť ani založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi účastníkmi konania, čo spôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Dôvodom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom skutočnosť, že strany mali na výber v prípade riešenia sporu z viacerých stálych rozhodcovských súdov, čo je v rozpore s § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014 a že rozhodcovskú zmluvu oprávnený vopred pripravil, túto predložil povinnej len na podpis a navyše tak učinil v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere. 11. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou vyššieho súdneho úradníka, podľa ktorého mal byť v rozhodcovskej zmluve konkretizovaný len jeden stály rozhodcovský súd, čo vyplýva z pojmu „určitý“ uvedeného v § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pojem „určitý“ nie je možné zúžene nahradiť pojmom „jediný, konkrétny“ tak, ako uvádza vyšší súdny úradník. Isteže všetky tieto pojmy (určitý, jediný, konkrétny) majú rovnaký alebo blízky význam, avšak nie je prípustné ich svojvoľne nahrádzať v prospech určitej skutočnosti. V zmysle Slovníka slovenského jazyka totiž pojem „určitý“ znamená „presný, jasný, zreteľný, známy, ale bližšie neurčený, niektorý, nejaký“. Preto pokiaľ sa účastníci v rozhodcovskej zmluve dohodnú, že ich spor bude riešiť niektorý z viacerých presne označených stálych rozhodcovských súdov, takto formulovaný článok zmluvy nie je podľa názoru súdu v rozpore s gramatickým výkladom pojmu „určitý“. Skutočnosť, že po 01.01.2015 došlo k legislatívnej zmene v tomto smere, kedy zákonodarca vypustil pojem „určitý“ z predmetného ustanovenia, nemôže mať vplyv na platnosť právnych úkonov uzatvorených za účinnosti vtedy platnej právnej úpravy. Spor medzi oprávneným a povinnou navyše rozhodoval stály rozhodcovský súd, ktorý má oprávnenie rozhodovať spory v spotrebiteľských veciach, a teda je preukázané, že v tomto konaní rozhodcovský súd prihliadal na postavenie povinnej ako spotrebiteľa. 12. Rovnako neobstojí ani tvrdenie vyššieho súdneho úradníka ohľadom predloženia vopred pripravenej rozhodcovskej zmluvy oprávneným a dňa podpisu zmluvy. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany slobodne podpísali. Napriek tomu, že oprávnený rozhodcovskú zmluvu vopred pripravil, povinná mala v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť, pričom takýto prejav vôle by nemal vplyv na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinná bola taktiež riadne poučená o význame a dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (čl. 3), a teda je zrejmé, že mala dostatočnú vedomosť o podstate rozhodcovského konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súčasnej dobe (v 21. storočí) je úplne bežné aj pri uzatváraní iných kontraktov (bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie), že jedna zmluvná strana pripraví zmluvu použitím výpočtovej techniky, ktorú následne druhá zmluvná strana buď akceptuje alebo neakceptuje. Je pritom vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by strana, ktorá zmluvu nepripravila, mala určité výhrady voči „predtlačenej“ zmluve, druhá strana by mohla túto zmluvu modifikovať taktiež použitím výpočtovej techniky. Pokiaľ ide o čas uzatvorenia zmluvy, ktorá nebola podľa vyššieho súdneho úradníka uzatvorená v čase „vyššej bdelosti“, je potrebné uviesť, že v zmysle čl. 7 rozhodcovskej zmluvy mala povinná možnosť odstúpiť od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní, a to aj bez uvedenia dôvodu. Teda povinná mala v dostatočnom čase po uzatvorení zmluvy možnosť zvážiť dôsledky uzavretia zmluvy a svoj prejav vôle prehodnotiť. Na rovnakých záveroch sa pritom opakovane uzniesli viaceré krajské súdy v prípade posudzovania totožných rozhodcovských zmlúv tak, ako uvádza oprávnený vo svojej sťažnosti. 13. Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 Obč. zák. o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť.
14. Keďže sťažnosť oprávneného je dôvodná, súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, zrušil. V ďalšom konaní je vyšší súdny úradník povinný opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a vo veci znova rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.