Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/7/2017

Potvrdené rozhodnutím 13Co/153/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, Česká republika, proti žalovanému: Mesto Lučenec, IČO: 00 316 181, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom z AK Lučenec, Ulica P. Rádayho č. 14/A, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/7/2017-178 zo dňa 05. 02. 2018, takto rozhodol: I. Zmenu strany sporu na strane žalobcu n e p r i p ú š ť a. II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/7/2017-178 zo dňa 05. 02. 2018 v napadnutom I. a II. výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. III. Odvolanie žalobcu smerujúce proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, Česká republika proti žalovanému Mesto Lučenec, IČO: 00 316 181, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, právne zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom z AK Lučenec, Ulica P. Rádayho č. 14/A v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o náhradu škody z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

III. Súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Uviedol, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy v zmysle ust. § 1 ods. 1 zák.č.369/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov a zároveň správca v zmysle ust. § 1a písm. b) bod 1. zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov dane z nehnuteľností v zmysle zák. č. 582/2004 Z z. v znení neskorších právnych predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vydal Platobný výmer I. zo dňa 26.02.2007, ktorým na základe § 20 zák. č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubil daňovníkovi U.. daň z nehnuteľností na rok 2007, a to jednak daň z pozemkov vo výške 17.741,49,-Sk a jednak daň zo stavieb vo výške 351.288,- Sk, teda spolu daň z nehnuteľností vo výške 369.030,-Sk, ktorej splatnosť rozložil do 3 splátok, a to v termíne do 31.05.2007 v sume 147.612,00,-Sk, v termíne do 31.07.2007 v sume 110.709,-Sk, v termíne do 30.09.2007 v sume 110.709,-Sk. V odôvodnení tohto platobného výmeru žalovaný ako správca dane uviedol, že na základe podaného daňového priznania a na základe platného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Lučenec č. X/XXXX sa daň vyrubuje ako je uvedené vo výrokovej časti tohto platobného výmeru. Daňovník vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celej výške, pričom túto skutočnosť žalobca nespochybňuje. Pôvodný žalobca uzavrel MC. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2007 platobným výmerom č. XXXXXX/XXXX. Od tejto zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní o tejto žalobe. Právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi a ktorej náhrada je

predmetom tejto žaloby, je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2007, a to konkrétne pri určení výšky tejto dane a to podľa § 10 ods. 1, 2, 3 a § 14 os. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z v znení neskorších predpisov. Citované zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na zodpovednosť žalovaného ako samostatného územného samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky vzniknutého v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov za jeho nesprávny úradný postup pri vyrubení dane z nehnuteľnosti spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu, spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľnosti zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľností ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti.

2. Podľa tvrdení žalobcu vyplývala nielen právna možnosť ale za splnenia príslušných zákonných podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností. Žalovaný túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým u dane zo stavieb plne opodstatňovali. Účelom dane z nehnuteľností je síce nepochybne zabezpečiť príjem do rozpočtu obce od vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré sa na území obce nachádzajú, avšak právu obce na vyberanie takejto dane musí vždy zodpovedať povinnosť obce zabezpečiť vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na území obce ich plnohodnotné využitie s ohľadom na charakter týchto nehnuteľností. Práve zabezpečeniu tohto účelu má vyberanie dane z nehnuteľnosti slúžiť. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností a teda daňovníka, od ktorého tento druh dane vyberá, optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie svojej povinnosti stojacej oproti jej právu na vyberanie dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane v podobe zníženia sadzby dane v rámci prihliadnutia na miestne podmienky. Vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve mohol využívať tieto nehnuteľnosti len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť pre postupcu ako vlastníka nehnuteľností, ktorému vyrubil neúmernú daňovú povinnosť a túto aj zinkasoval, riadne možnosti príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovania vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce sa na užívaní nehnuteľností vo vlastníctve postupcu. Rovnako žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkový dostačujúci vzhľad územia, na ktorom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú. Žalovaný inkasoval na dani z nehnuteľností od postupcu značné peňažné prostriedky, no žiadnym spôsobom nezabezpečil pre postupcu akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie možnosti využitia týchto nehnuteľností. Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľností, ktorý viedol k vydaniu platobného výmeru neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane (predovšetkým dane zo stavieb), hoci takéto podmienky objektívne existovali, bol jeho postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a takýmto nesprávnym úradným postupom bola postupcovi spôsobená škoda. Pokiaľ ide o výšku tejto škody táto predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na rok 2007 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane (predovšetkým dane zo stavieb) s ohľadom na miestne podmienky. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania a žalobca túto sumu na základe výsledkov vykonaného dokazovania a žalobca túto sumu na základe výsledkov vykonaného dokazovania upresní. Právny predchodca žalobcu písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 10.01.2017, avšak bezvýsledne. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody za nesprávny úradný postup žalovaného, ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2007 vo výške ako bude súdom určená na základe výsledkov dokazovania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Na svoju obranu uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že ako správca dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie

roku 2007 vtedajšiemu daňovému subjektu Miroslavovi Dokupilovi platobným výmerom č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 26.02.2007 vyrubil daň z nehnuteľností v spoločnej výške 369.030,-Sk (12.249,55 Eur) a túto daň vtedajší daňový subjekt aj zaplatil. Žalovaný tiež nespochybňuje skutočnosť, že žalobca dňa 31.01.2014 podpísal s MC. dokument s názvom Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca a U. v tejto kvalifikovali ako škodu spôsobenú správcom dane - Mestom Lučenec. Žalovaný uvádza, že spoločne so žalobou mu dokument - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014 doručená nebola, no predpokladá, že sa jedná o rovnaký dokument, ktorý mu bol doručený dňa 20.02.2017 spoločne so Žiadosťou/návrhom na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy zo dňa 10.02.2017, na ktorú žiadosť / návrh žalovaný reagoval zamietavo jeho vyjadrením zo dňa 28.02.2017. Žalovaný však namieta skutočnosť, že by mohla byť platne postúpená pohľadávka, ktorú by mal mať Miroslav Dokupil ako škodu spôsobenú správcom dane - Mestom Lučenec a to z dôvodu, že MC.i akákoľvek pohľadávka na náhradu škody postupom správcu dane - Mestom Lučenec nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Žalovaný uvádza, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 a nasl. zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach mohol v rozhodnom období, t.j. v roku 2007, správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území zvýšiť alebo znížiť ročnú sadzbu dane z pozemkov, alebo ustanoviť rôzne sadzby dane z pozemkov. Žalovaný zastáva názor, že predmetné zákonné ustanovenie upravuje možnosť zníženia, resp. zvýšenia sadzieb dane z pozemkov (čo je len na vlastnom uvážení správcu dane) a nejde o explicitnú povinnosť správcu dane. Zároveň žalovaný uvádza, že v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 a nasl. zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach správca dane mohol v rozhodnom období správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci, jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území zvýšiť alebo znížiť ročnú sadzbu dane zo stavieb, alebo ustanoviť rôzne sadzby dane zo stavieb, pričom žalovaný opätovne zastáva názor, že aj v tomto prípade sa jedná len o možnosť zníženia, resp. zvýšenia sadzieb dane z pozemkov a nejde o explicitnú povinnosť správcu dane. Podľa žalovaného teda priamo z textu právneho podpisu (zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach) vyplýva, že v rozhodnom období mal správca dane zákonnú možnosť úpravy výšky dane z nehnuteľností alebo jej sadzieb a preto bolo len na vlastnej úvahe správcu dane, či daň z nehnuteľností zníži, alebo nie. Zo znenia právneho predpisu platného v rozhodnom období sa podľa žalovaného nedá ustáliť, že by správca dane mal zákonnú povinnosť za splnenia nejakých podmienok sadzby dane alebo daň z nehnuteľností znížiť alebo zvýšiť a prelo je nesprávny právny názor žalobcu, že postup žalovaného pri vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 bol nesprávny a takýmto postupom vznikla vtedajšiemu daňovému subjektu škoda. Žalovaný ešte v tejto súvislosti uvádza, že ani jedna zo zdaňovaných nehnuteľností vtedajšieho daňového subjektu sa nenachádza v okrajových častiach Mesta Lučenec vymedzených v platnom všeobecne záväznom nariadení Mesta Lučenec č. 5/2005, ktoré platilo v rozhodnom období. Pritom pokiaľ mal vtedajší daňový subjekt názor, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve spĺňajú podmienky vyššie cit. zákonných ustanovení, mal možnosť postupovať v zmysle ustanovenia § 17 ods. 7 zák. č. 582/2004 Z.z., resp. § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 cit. VZN 5/2005 v zmysle ktorého daňovník uplatní nárok na zníženie alebo oslobodenie od dane v priznaní k dani z nehnuteľností alebo v čiastkovom priznaní a to zdaňovacie obdobie, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na zníženie alebo oslobodenie od dane. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2007 vychádzal z daňového priznania vtedajšieho daňového subjektu a zdanil nehnuteľnosti v súlade s vtedy platnou právnou úpravou tak, ako si ich vtedajší daňový subjekt priznal v daňovom priznaní.

4. Žalovaný zároveň uvádza, že zníženie alebo oslobodenie od dane z nehnuteľností upravujú nielen ustanovenia zák. č. 582/2004 Z.z. ale taktiež príslušné ustanovenia VZN Mesta Lučenec I., ktoré platilo v tomto období, pričom samotné zohľadnenie miestnych podmienok je premietnuté do zníženia sadzieb dane zo stavieb uvedených v § 10 ods. I tohto VZN a oslobodenia od dane z pozemkov uvedených v § 9 ods. 1 tohto VZN ale aj vymedzením okrajových častí Mesta Lučenec. Žalobca v podstate žiada od žalovaného vrátenie celej dane zaplatenej vtedajším daňovým subjektom (toto nevyplýva zo žaloby, no vyplýva to z Žiadosti / návrhu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody doručenej žalovanému dňa 20.02.2017), čo je podľa žalovaného úplne nesprávne a nesúladné s právnymi predpismi. Nakoniec žalovaný uvádza, že žalobca doručil jeho žalobu Okresnému súdu Lučenec dňa 20.02.2017 a Žiadosť / návrh o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody žalovanému tiež dňa 20.02.2017 a preto je podľa žalovaného bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že toto jeho konanie, ktorým inicioval predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, bolo bezvýsledné. Žalovaný na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady škody (v žalobe je nesprávne uvedený dátum zo dňa 10.01.2017- správny dátum je 10.02.2017) reagoval jeho Vyjadrením k Žiadosti / návrhu o predbežné

prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 28.02.2017. Logicky sa však toto vyjadrenie žalovaného k žalobcovi „nedostalo" do momentu podania žaloby, pretože oba úkony žalobcu (žiadosť a aj žaloba) boli doručené súdu aj žalovanému dňa 20.02.2017. Žalovaný zastáva názor, že aj táto skutočnosť môže mať vplyv na konanie žalobcu, ktorý nevedel k momentu podania žaloby stanovisko žalovaného. Teda ak žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom, tak takéto uplatnenie náhrady škody je úplne nesprávne a nedôvodné s poukazom na to, že správca dane v súvislostí s vyrubovaním dane v rozhodnom období konal podľa platných právnych predpisov. Teda neexistuje žiadny preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu. Postup žalovaného pri vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 vtedajšiemu daňovému subjektu bol správny a v plnom rozsahu zákonný. Pritom vtedajší daňový subjekt sa proti vyrubeniu dane z nehnuteľností za rok 2007 ani nebránil a platobný výmer Mesta Lučenec č.. zo dňa 26.02.2007 nenapadol riadnym, resp. ani mimoriadnym opravným prostriedkom a toto rozhodnutie je aj v súčasnosti právoplatné, nebolo zrušené, resp. zmenené. Zároveň žalovaný ešte uvádza, že vtedajší daňový subjekt podal dňa 07.04.2011 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a to platobného výmeru Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2008, ktorým bola vyrubená daň za rok 2008 (vtedajší daňový subjekt nepodal podnet na preskúmanie platobného výmeru Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX zo dňa 26.02.2007), pričom Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky jeho listom zo dňa 23.06.2011 vtedajšiemu daňovému subjektu oznámilo, že platobný výmer Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.03.2008 nebol vydaný v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie a uviedlo, že Mesto Lučenec vyrubilo daň z nehnuteľností za rok 2008 na základe podaného daňového priznania, v súlade so zákonom a platným všeobecne záväzným nariadením. Hoc sa vyššie uvedené netýka priamo uplatneného práva na náhradu škody žalovaný uvádza, že pri vyrubovaní dane vtedajšiemu daňovému subjektu z nehnuteľností za rok 2008 postupoval rovnako ak pri vyrubovaní dane z nehnuteľností za rok 2007 a teda zastáva názor, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky nepriamo potvrdilo správnosť a zákonnosť jeho konania pri vyrubovaní dane z nehnuteľností aj v roku 2007. Žalovaný pritom výslovne v bode IV žaloby uvádza, že správcom vydané rozhodnutie, ktorý bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2007, t.j. platobný výmer Mesta Lučenec č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 26.02.2007, je nezákonné a protiústavné.

5. Žalobca si teda uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu nesprávnym vyrúbením dane - konkrétne nesprávnym určením výšky dane, ktorej výška dane bola určená práve aj v súčasnosti právoplatným platobným výmerom Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX. zo dňa 26.02.2007 a toto rozhodnutie nebolo ako nezákonné zrušené (ani voči nemu vtedajší daňový subjekt nepodal riadny opravný prostriedok, tak nie je splnená zákonná podmienka pre uplatnenie náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ustanovenia § 6 v spojení s § 13) a je to zákonný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcu. Žalovaný ďalej vznáša voči akémukoľvek nároku na náhradu škody pre žalobcu uplatňovaného touto žalobou námietku premlčania a aj z dôvodu vznesenia námietky premlčania navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný tvrdí, že vtedajší daňový subjekt MiE.l, sa o škode, ktorú v súčasnosti uplatňuje žalobca (ako postupník) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31.01.2014, dozvedel už po vydaní platobného výmeru Mesta Lučenec č. XXXXXX/XXXX . zo dňa 26.02.2007 a potom čo uhradil daň za rok 2007 vyrubenú mu predmetným daňovým výmerom, podľa žalobcu však najneskôr dňom 16.12.2011, keď vtedajší daňový subjekt MiroF. zaslal správcovi dane dodatočné daňové priznanie za rok 2007 a v liste zo dňa 16.12.2011 tvrdil, že mu bola daň za rok 2007 správcom dane vypočítaná a vyrubená v nesprávnej výške v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z.z.. Aj žalobca sa o škode musel dozvedieť najneskôr dňom 16.12.2011, a to z dôvodu, že jediným konateľom žalobcu -spoločnosti REALITY - X 24 CZ s.r.o. od jej vzniku (21.04.2010) bol MC.il, vtedajší daňový subjekt. Vedomosť o škode u U. a aj u žalobcu je zrejmá aj z textu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31.01.2014, v ktorej čl. I je popísaná škoda, ktorá je uplatňovaná touto žalobou a aj kvantifikovaná sumou vo výške 12.249,55 €. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že právo na náhradu škody, ktorá je uplatňovaná touto žalobou sa premlčalo najneskôr dňa 16.12.2014, uplynutím troch rokov odo dňa 16.12.2011 (dňa podpisu listu, z ktorého vyplývala vedomosť U. o nesprávnosti vyrubenej dane), alebo s nespochybniteľnou istotou najneskôr dňa 31.01.2017, uplynutím troch rokov odo dňa 31.01.2014 (dňa podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorej obsahu nepochybne vyplývala vedomosť žalobcu o škode uplatňovanej touto žalobou).

Z dôvodu, že Žiadosť / návrh o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody bola vyhotovená dňa 10.02.2017 (doručená žalovanému dňa 20.02.2017) a žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy bola vyhotovená dňa 16.02.2017 (doručená súdu dňa 20.02.2017) je zrejmé, že žalobca sa svojho práva na náhradu škody domáha po uplynutí premlčacej doby a žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná, pričom z dôvodu vznesenia tejto námietky súd premlčaný nárok priznať nemôže a žalobu musí zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2017 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach v podanej žalobe a s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe nesúhlasí a nepovažuje ich za správne a relevantné. Ohľadne skutočnosti, že právny predchodca žalobcu nevyužil podanie riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku nie je podstatným tvrdením, nakoľko ich využitie nie je podmienkou pre možnosť uplatnenia nároku žalobcu v podanej žalobe. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku, žalobca uvádza, že táto nie je dôvodná, keďže premlčacia doba pre uplatnenie nároku neuplynula a žaloba bola žalobcom podaná včas. V zmysle ust. § 19 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa za začiatok desaťročnej objektívnej premlčacej doby považuje oznámenie, prípadne doručenie, rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Žalobca tvrdím, že udalosť z ktorej škoda vznikla, resp. škodová udalosť, ale nie je len samotný protiprávny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku škody, ale tento pojem zahŕňa aj vznik škody. V uvedenom prípade za protiprávny úkon možno považovať vydanie platobného výmeru žalovaným. K vzniku škody však došlo až uhradením dane vyrubenej na základe platobného výmeru, pretože až tohto dňa došlo reálne k vzniku škody, t.j. zmenšeniu majetku daňovníka právneho predchodcu žalobcu) zaplatením dane vyrubenej v rozpore so zákonom. Škodová udalosť teda bola zavŕšená dňom zaplatenia dane, objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcom po zaplatení dane a podaním žaloby bola lehota na podanie žaloby zachovaná, pričom za začiatok plynutia subjektívnej lehoty považuje zistenie o neverejnom zasadnutí senátu Ústavného súdu SR dňa 10.05.2012 vo veci namietaného nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. s Ústavou SR, až potom podnikol žalobca kroky smerujúce k uplatneniu svojho nároku a to podaním návrhu na predbežné prerokovanie nároku a podaním žaloby.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2017 uviedol, že v jeho vyjadrení k žalobe bola namietaná skutočnosť existencie akejkoľvek pohľadávky pôvodného veriteľa a to z dôvodu, že vtedajšiemu daňovému subjektu U.kákoľvek pohľadávka na náhradu škody akýmkoľvek postupom správcu dane - Mestom Lučenec nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Na tomto jeho vyjadrení žalovaný trvá. Žalovaný opakuje, že pokiaľ vtedajší daňový subjekt U. neuplatnil proti platobnému výmer č.. zo dňa 26.02.2007, ktorým mu bola vyrubená daň z nehnuteľností za rok 2007 riadny opravný prostriedok tak sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody, pretože to vylučuje ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Zároveň žalovaný uvádza, že nemôže byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že on sa dôvody nesprávnosti a nezákonnosti úradného postupu žalovaného dozvedel až neskôr a to až v roku 2012, pretože vtedajší daňový subjekt U. už v roku 2011 (konkrétne jeho podaním z 07.04.2011) podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (za daň z nehnuteľností vyrubenú za rok 2008), v ktorom podnete už uvádzal obdobné dôvody rozporu platobného výmeru na daň z nehnuteľností za rok 2008 so zákonom. Žalovaný zotrváva na svojom právnom názore, že žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť vtedajšiemu daňovému subjektu nesprávnym vyrubením dane - konkrétne nesprávnym určením výšky dane, ktorej výška dane bola určená práve aj v súčasnosti právoplatným platobným výmerom Mesta Lučenec č.. zo dňa 26.02.2007 a toto rozhodnutie nebolo ako nezákonné zrušené, tak nie je splnená zákonná podmienka pre uplatnenie náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a s poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný trvá na zamietnutí žaloby.

8. Dňa 05.02.2018 bolo súdu doručené e-mailové podanie, návrh na vstup strany sporu do konania podľa § 80 na miesto doterajšieho žalobcu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania. Súd po otvorení pojednávania konanom dňa 05.02.2018 konštatoval, že zo žalobcovho návrhu na zmenu strany sporu jednoznačne vyplýva prechod pohľadávky na pôvodného žalobcu, ktorý dňa 20.02.2017 žalobu na tunajšom súde podal. V tomto prípade súd návrh žalobcu na zmenu strany sporu zamietol z dôvodu, že podľa názoru súdu ide o pohľadávku, ktorú nie je možné takýmto spôsobom postúpiť, nakoľko niektoré práva nemožno postúpiť s odkazom na § 524 a v danom prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. V tomto konkrétnom prípade došlo k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom REALITY - X24 CZ s.r.o. a postupníkom REALITY - GO MONEY s.r.o.

dňa 02.02.2018 a tiež k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom REALITY

- GO MONEY s.r.o. a postupníkom REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o. dňa 02.02.2018. K zrušeniu zmlúv o postúpení pohľadávok došlo iba 3 dni pred termínom pojednávania. Tento úkon žalobcu súd považoval za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Zo strany žalobcu išlo o procesný úkon vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa čl. 5 Základných princípov CSP. K odôvodneniu svojho rozhodnutia súd poznamenáva, že dôvodom zrušenia zmlúv o postúpení pohľadávok je nezaplatenie odplaty za postúpenie vo výške 1,00 Eura medzi postupcom a postupníkom, ktorými sú aktívne podnikajúce právnické osoby. Z dôvodu rovnakého procesného postupu žalobcu boli už pojednávania vytýčené na 29.05.2017, 21.08.2017 a 29.11.2017 odročené.

9. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na rozpor s ustanovením § 16 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko žalobca neuviedol výšku škody. Žalovaný považuje svoj postup za súladný s objektívnym právom. Samotný právny predchodca žalobcu rozhodnutie, ktoré žalobca napadá, nikdy nenapadol a teda neexistuje žiadne zrušené rozhodnutie a teda ani nemôže existovať škoda na strane žalobcu, a preto žalobca ani právny predchodca žalobcu nemohol preniesť pohľadávku na ďalší subjekt. Ohľadne vznesenej námietky premlčania právny zástupca konštatoval, že táto bola vznesená, pričom podrobná právna argumentácia je vo vyjadreniach žalovaného. Žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol a v prípade úspechu žiada priznať trovy konania vo výške 100%.

10. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, výpisom z obchodného registra na pôvodného žalobcu REALITY - X24 CZ s.r.o., platobným výmerom, zmluvou o postúpení pohľadávky, návrhom na predbežné prerokovanie nároku, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.04.2017, žiadosťou na predbežné prerokovanie nároku adresovaná Mestu Lučenec, vyjadrenie správcu dane, zmluvou o postúpení pohľadávky, všeobecným záväzným nariadením Mesta Lučenec, podaním dodatočného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2011, odpoveďou na podanie, podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vyjadrením daňového riaditeľstva, vyjadrením žalobcu k podaniu žalovaného, návrhom na vstup účastníka do konania, zmluvou o postúpení pohľadávok zo spoločnosti REALITY - X24 CZ s.r.o. na spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o., návrhom na vstup účastníka, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením o pripustení zmeny, vyjadrením žalovaného zo dňa 25.07.2017, žiadosťou o odročenie pojednávania, zmluvou o postúpení pohľadávok zo spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. Bratislava na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o. Ústí nad Labem, návrhom na zmenu strany sporu, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením o pripustení zmeny účastníkov z REALITY - GO MONEY s.r.o. na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o., sťažnosťou, uznesením o nepripustení zmeny č, návrhom na odročenie pojednávania, návrhom na vstup strany sporu, súhlasom so vstupom do konania, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi REALITY - GO MONEY s. r. o. a REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o., zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením o pripustení zmeny z REALITY - GO MONEY s. r. o. na REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o., žiadosťou o odročenie pojednávania, návrhom na vstup strany sporu, dohodou o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi REALITY - X24 CZ s.r.o. a REALITY - GO MONEY s. r. o., dohodou o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi REALITY - GO MONEY s. r. o. a REALITY - VĚŘITEL CZ s. r. o. a súhlasom so vstupom do konania, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci.

11. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť

obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vyrubil MC. dňa 26.02.2007 daň z nehnuteľností v celkovej výške 369.030,-Sk (12.249,55 €), pričom vtedajší daňový subjekt túto daň aj zaplatil. Daňový subjekt Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 postúpil pohľadávku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy na právneho predchodcu žalobcu (REALITY - X24 CZ s.r.o.), ktorý si predmetný nárok uplatnil na súde žalobou podanou dňa 20.02.2017. Súd v tejto časti vychádza zo skutočnosti, že postúpenie pohľadávky z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, keď by toto právo bolo judikované, teda rozhodnutie, ktorým mala byť poškodenému škoda spôsobená, bolo zákonným spôsobom zrušené. Uvedená skutočnosť je základnou podmienkou pre vznik nároku poškodeného (v tomto prípade daňovníka) na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

23. Pri postúpení pohľadávky je potrebné vychádzať z toho, že podľa § 524 Občianskeho zákonníka sa môže previesť iba právo so záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť. Medzi takéto neprevoditeľné nároky patrí aj nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Keďže daňovníkovi nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva priznané právo na zníženie dane, v predmetnom prípade ani neexistuje zákonný predpoklad na zrušenie platobného výmeru pre jeho nezákonnosť alebo neprávny úradný postup správcu dane, t.j. priznanie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonného

rozhodnutia (§ 3 ods. 1). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že daňovník nikdy právo na náhradu škody v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nenadobudol, a preto ho nemohol ani postúpiť.

24. Žalobca svoje právo odvodzuje od svojich právnych predchodcov, ktorí jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok postúpili pohľadávku na náhradu škody až na žalobcu. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia v čase postúpenia vôbec neexistovala, keďže rozhodnutie (platobný výmer), ktorým bola podľa žalobcu škoda spôsobená, nebolo pre nezákonnosť, príp. nesprávny úradný postup samosprávneho orgánu zrušené. Neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Z uvedeného dôvodu súd preto považuje zmluvu o postúpení pohľadávky medzi daňovým subjektom ako postupcom a spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o. ako postupníkom ako aj všetky na ňu nadväzujúce zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistenciu prevádzaného nároku za neplatné. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca nie je a ani nikdy nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

25. Vychádzajúc z nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal uplatnenou námietkou žalovaného vo veci premlčania nároku a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.