Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v právnej veci navrhovateľky: O.J. K., nar. XX.XX.XXXX, W. Z. XX/X, X., zastúpená advokátkou: JUDr. Erikou Golskou, so sídlom T.G.Masaryka 29, Lučenec proti osobe povinnej platiť výživné: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XX/X, X. o určenie výživného takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu plnoletého dieťaťa O. K.Č., nar.XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,--Eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej osoby počnúc právoplatnosťou rozsudku. II. Zameškané výživné za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 879,03 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 50,--Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám oprávnenej osoby pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. Vo zvyšku návrh z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávnenej osoby na určenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že k rozvodu manželstva jej rodičov S. K. a K. K. došlo rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.17C/114/2016-17 zo dňa 31.05.2016. Z manželstva pochádza navrhovateľka ako jediné dieťa. V čase rozvodu manželstva bola osoba oprávnená plnoletá a z daného dôvodu sa rozsudkom ohľadom starostlivosti ani ohľadom vyživovacej povinnosti nerozhodovalo. Od rozvodu manželstva býva navrhovateľka s matkou v spoločnej domácnosti. Otec sa odsťahoval do bytu k svojej novej priateľke na V. I. X.. Od rozvodu manželstva ju otec nekontaktuje, nemá záujem sa s ňou stretávať. Ich stretnutia sú skôr náhodného charakteru, keď si otec príde pre poštu do miesta svojho ešte stále trvalého bydliska, kde s matkou býva. Z dôvodu vzájomného odcudzenia viazne medzi navrhovateľkou a osobou povinnou platiť výživné už aj bežná komunikácia. V súčasnosti navrhovateľka študuje na vysokej škole, kde navštevuje 3. ročník, ktorý bude ukončený štátnicovou skúškou a po jeho absolvovaní dosiahne titul bakalár. Otec vôbec neprispieva na uspokojovanie jej potrieb, stalo sa iba jedenkrát, že jej dal na Vianoce sumu 20,--Eur, ale odvtedy nič ani na sviatky ako narodeniny alebo meniny. Navrhovateľka oslovila otca, aby jej prispieval na štúdium, čo však on odmietol s odôvodnením, že nemá z čoho. Otec je zamestnaný v spoločnosti M. N. N..V..Q.., pričom navrhovateľka nemá vedomosť o tom, na akej pracovnej pozícii, avšak v minulosti vykonával funkciu vedúceho pracovníka, kde jeho príjem bol približne 900,--Eur mesačne. V minulom školskom roku si privyrábala brigádnickou činnosťou v G., kde dochádzala z privátu v Y., avšak nakoľko v tomto roku musí absolvovať štátnicové skúšky, musí sa viac pripravovať na štúdium a tak sú jej možnosti brigád časovo obmedzené. Čo sa týka výdavkov, na začiatku školského roka platila školné vo výške 20,--Eur, na bývanie vynakladá sumu 150,-- Eur mesačne, nakoľko jej internát nebol pridelený. Sumu 20,--Eur týždenne spotrebuje na cestovanie

domov, na stravovanie minie sumu 10,--Eur na týždeň za obedy, za raňajky, večere a olovranty približne 40,--Eur, na ošatenie minie približne 100,--Eur až 150,--Eur mesačne. Uvedené výdavky si osoba oprávnená uhrádzala doteraz z vlastných úspor z brigádnickej činnosti a z finančnej podpory matky. V minulosti tancovala spoločenské tance v tanečnom klube O. M. v X., avšak ide o finančnej náročnú činnosť, pretože jedny spoločenské šaty stáli približne 300,--Eur, aj to boli už použité. Topánky stáli približne 100,--Eur až 120,--Eur, pričom musela ich mať minimálne dvoje, rovnako ako aj šaty. Navrhovateľka sa zúčastňovala celospoločenských tanečných súťaží, kde bolo potrebné vynakladať náklady na vycestovanie a celodenné stravovanie a samozrejmosťou bola aj úhrada štartovného. Navrhovateľka by rada v tejto záľube pokračovala aj v súčasnosti, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov musela od tejto záľuby upustiť. Matka navrhovateľky pracuje ako opatrovateľka v V., jej príjem je približne 1.200,--Eur mesačne, z ktorého však platí dva úvery na rodinný dom a pôžičku, všetky tieto dlžoby pochádzajú ešte z manželstva s otcom. Matka prispieva na výživu navrhovateľky sumou 300,--Eur. Navrhovateľka sa snažila s otcom mimosúdne dohodnúť, ale nakoľko to odmietol, nemala inú možnosť, len obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného. S poukazom na jej odôvodnené potreby, ktoré vyplývajú predovšetkým z jej štúdia a s tým súvisiacich výdavkov má za to, že výživné vo výške 300,--Eur mesačne je primeranou sumou, ktorá nebude pre otca predstavovať výdavok ohrozujúci jeho životnú existenciu. 2. Spis bol pôvodne pridelený sudkyni JUDr. Renáte Šulajovej, ktorá však bola uznesením tunajšieho súdu č.k.12Pc/20/2017-26 zo dňa 24.10.2017 vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 10. januára 2018 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil otec, pričom súd konštatoval, že tento doručenie nemal riadne preukázané a z daného dôvodu pojednávanie odročil.

4. Dňa 05. februára 2018 sa konalo v poradí druhé pojednávanie, na ktorom nebola prítomná osoba oprávnená, ktorú však ospravedlnila jej právna zástupkyňa z dôvodu prípravy na skúšky. Súd z daného dôvodu pojednával v neprítomnosti navrhovateľky. 5. Právna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že nakoľko sa navrhovateľke nepodarilo mimosúdne dohodnúť o výške výživného s osobou povinnou, bola nútená podať tento návrh. Navrhovateľka je študentkou vysokej školy a preto sama nie je schopná zabezpečovať svoje životné potreby. Ide o jediné dieťa pochádzajúce z manželstva prítomného povinného a matky S. K., ktorých manželstvo bolo rozvedené v roku 2016. V tom čase bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka vysokej školy. V súčasnosti je študentkou 3. ročníka t.j. bakalárskeho štátnicového ročníka. Povinný neprispieva na výživné maloletej žiadnou čiastkou, stalo sa len raz, že jej prispel sumou 20,-Eur. Osoba oprávnená študuje v Y., kde jej nebolo poskytnuté ubytovanie, preto bola nútená si zobrať súkromné ubytovanie v 5.izbovom byte, kde má prenajatú jednu izbu za 150,--Eur mesačne. Navrhovateľka by sa chcela vrátiť aj k svojej záľube a to k spoločenským tancom, pričom táto záľuba je finančne náročná. Povinná osoba si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, túto si plní len matka, ktorá je momentálne zamestnaná ako ošetrovateľka v V., kde jej mesačný príjem je asi 1.200,--Eur. Matka prispieva osobe oprávnenej sumou 300,--Eur mesačne. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, aké sú zárobkové pomery osoby povinnej avšak predpokladá, že ide o sumu asi 900,--Eur, pričom trvá na výživnom vo výške 300,--Eur mesačne. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že v čase, keď ešte bývala s osobou povinnou, tak povinná osoba zobrala internet, avšak bez vedomia navrhovateľky tento prestala platiť, pričom v súčasnosti jej vznikol dlh vo výške 212,12 Eur. Zároveň sa stalo, že z domu jej zmizli topánky, z odcudzenia ktorých upodozrievala príslušníkov rodiny a bola nútená si kúpiť nové topánky vo výške 35,--Eur. Ďalej uviedla, že navrhovateľke daroval automobil, avšak zároveň prisľúbil, že bude hradiť výdavky s tým súvisiace t.j. povinné zmluvné poistenie, tento sľub si však nesplnil, pričom osobe oprávnenej prišla výzva na zaplatenie poistného vo výške 28,--Eur ku dňu 22.12.2017. 6. Osoba povinná platiť výživné na pojednávaní uviedla, že platí hypotéku na dom vo výške 406,02 Eur ako aj úver vo výške 82,65 Eur. Taktiež platí spotrebný úver, ktorý zobral ešte s bývalou manželkou vo výške 184,85 Eur. Ďalší úver bral s manželkou v čase, keď boli za dcérou v Y. a to vo výške 140,87 Eur. Takisto musel zaplatiť aj daň z nehnuteľností za minulý rok, pričom ide o nehnuteľnosť, v ktorej býva bývalá manželka. Keďže nemá dostatok finančných prostriedkov zvykne si požičať aj od svojej terajšej priateľky. Ďalej uvádza, že nemá problém platiť dcére, avšak v súčasnosti je situácia taká, že nemá z čoho. Pokiaľ by došlo k vyrovnaniu všetkých dlhov t.j. odpredaním domu a úhradou týchto úverov, tak bude môcť dcére zaplatiť zo svojho príjmu. Takisto uviedol, že minulého roku daroval dcére osobný automobil značky Škoda Octavia, dvojkovej rady, rok výroky asi 2007.

7. Právna zástupkyňa žiadala o vykonanie dôkazu a to formou vyžiadania si mzdového listu od zamestnávateľa osoby povinnej platiť výživné, nakoľko doklad, ktorý predložil nie je opatrený žiadnou pečiatkou. Zároveň uviedla, že dňa 07.02.2018 má dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude predaj rodinného domu, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, pričom ide o nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve a teda predajom tohto domu by malo dôjsť k vyrovnaniu všetkých úverov osoby povinnej platiť výživné. Súd návrh právnej zástupkyne navrhovateľky na vyžiadanie si mzdového listu od zamestnávateľa zamietol a to z dôvodu, že jeho vyžiadanie súd nepovažuje za potrebné, pretože v spise sa nachádza mzda otca, ktorá je známa z lustrácie v sociálnej poisťovni. 8. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/114/2016 - 17 zo dňa 31.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2016, súd manželstvo S. K. a K. K. zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu K., Matričný úrad Č. G., vo zv. X, ročník XXXX, str. X, por.č. X rozviedol. Súd v konaní o rozvode nerozhodoval o určení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozvodu bola plnoletá. Od uvedenej doby nebola vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke určená. 9. Z potvrdenia o návšteve školy je zrejmé, že navrhovateľka je v akademickom roku 2017/2018 študentkou 3. ročníka dennej formy štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 10. Zo zmluvy o prenájme izby v byte uzavretej medzi prenajímateľom Z. V. a navrhovateľkou zo dňa 25.09.2017 vyplýva, že prenajímateľ prenajal navrhovateľke do užívania izbu v 5. izbovom byte č.X, ktorý sa nachádza na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici E. X v Y.. Podľa Článku V. uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájom izby sa uzatvára na dobu určitú a to do 30.06.2018. Podľa Článku VII. ods. 1 uvedenej zmluvy, nájomné bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 150,--Eur mesačne. 11. V konaní bolo zistené, že otec pracuje od 01.05.2016 v spoločnosti M. N. N..V..Q.., pričom jeho priemerný mesačný zárobok v čistom je 881,19 Eur. 12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, živné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 18. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom až do času, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa stará, poskytuje dieťaťu prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. 20. Vykonaným šetrením bolo zistené, že navrhovateľka stále študuje a je žiačkou 3. ročníka Univerzity sv. Cyrila a Metoda Fakulty masmediálnej komunikácie. Podľa ustálenej súdnej praxe nie je oprávnené dieťa schopné sa živiť za situácie, že sa pripravuje sústavne na budúce povolanie riadnym štúdiom, a z toho dôvodu je samé odkázané na krytie odôvodnených nákladov zo strany povinných rodičov. Z

daného dôvodu je zrejmé, že navrhovateľka ešte sama nie je schopná sa živiť, keďže stále neukončila svoje vysokoškolské vzdelanie. Navrhovateľka je plnoletou dcérou povinného, ktorá sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na vysokej škole, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, s cestovným i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod. Navrhovateľka vo svojom návrhu sama uviedla, že svoje výdavky v minulosti zabezpečovala prostredníctvom brigád. Aj napriek tomu, že navrhovateľka mala dočasne vlastné príjmy, nie je však možné spravodlivo od nej požadovať, aby popri dennom štúdiu pracovala. Pokiaľ sa rozhodla, že sa bude plne venovať štúdiu, je to jej právo. Z daného dôvodu sú rodičia stále povinní zabezpečovať výživu plnoletého dieťaťa. Zo strany matky táto výživa je poskytovaná, avšak táto výživa nie je poskytovaná zo strany otca. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je schopný platiť výživné, nakoľko uhrádza hypotéku, ako aj spotrebné úvery v celkovej výške 814,39 Eur. Ďalej však bolo súdu oznámené, že dňa 07.02.2018 dochádza k odpredaju rodinného domu, ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom a tým dôjde aj k úhrade hypotekárneho úveru ako aj spotrebných úverov. Túto skutočnosť otec nerozporoval. Súd k uvedenému dodáva, že úvery, ktoré otec spláca nie sú dôvodom pre neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti, nakoľko v prvom rade jeho povinnosťou ako rodiča je plnenie si vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu aj napriek tomu, že je už dospelé. Každý z rodičov je povinný najskôr zabezpečiť v primeranej miere výživu svojho dieťaťa až následne má právo použiť ďalšie prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. 21. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rady vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovateľných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Existencia dobrých mravov nie je vylúčená ani v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. V danom prípade súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že navrhovateľka má nárok na platenie výživného zo strany otca a tento nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi. Primerané náklady navrhovateľky na zabezpečenie jej základných potrieb sú vo výške 390,- Eur, pričom taktiež je nútená platiť internet a povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo, ktoré sa zaviazal platiť otec. Navrhovateľka, by sa tiež chcela vrátiť k tancovaniu, ktoré je však finančne náročné, keďže potrebuje aspoň dvojo šiat a dve páry topánok, pričom jedny šaty stoja si 300,- Eur a jeden pár topánok vo výške 100,- až 120,- Eur Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že priemerný mesačný zárobok otca je vo výške 881,19 Eur. V zmysle rozhodovacej súdnej praxe súd vychádzal z toho, že výživné rodiča na všetky deti by malo byť určené v rozmedzí 25 % až 30 % z príjmu osoby povinnej, čo v prípade otca predstavuje sumu v rozpätí 220,30 Eur až 264,36 Eur. Keďže osoba povinná má vyživovaciu povinnosť iba voči navrhovateľke, súd ho zaviazal povinnosťou platiť navrhovateľke výživné vo výške 250,- Eur. (výrok I) 22. Navrhovateľka požadovala aj zaplatenie výživného odo dňa 01.10.2017. Súd však s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 priznal výživné odo dňa podania návrhu t.j. odo dňa 16.10.2017. Zameškané výživné pozostáva z alikvotnej časti výživného od 16.10. do 31.10. t.j. 15 dní pričom výživné na jeden deň je vo výške 8,06 Eur x 15 dní = 129,03 Eur + 3 mesiace t.j. november, december a január. Teda dlh na zameškanom výživnom je vo výške 879,03 Eur, ktorý otcovi súd povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 50,--Eur s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. (výrok II) 23. Súd zamietol návrh navrhovateľky v časti určenia výživného od 01.10.2017 do 15.10.2017 z dôvodu, že v zmysle zákonných ustanovení § 77 ods. 1 Zákona o rodine má navrhovateľka nárok na výživné len odo dňa podania návrhu na súd. Zároveň navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala o priznanie výživného vo výške 300,- Eur, pričom súd priznal výživné len v časti 250,- Eur a preto bolo potrebné zamietnuť návrh aj v časti prevyšujúcej sumu 250,- Eur. (výrok III) 24. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok IV)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa § 62 ods. 1, 2 odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).