Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-264-2017.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/264/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Z. R., Y.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky Ľ. R., Y.. XX.XX.XXXX, S., Š. XXXX/XX a otca I. I., Y.. XX.XX.XXXX, Č., L., K.. X. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7P/61/2012-43 zo dňa 17.09.2012 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. Z. R., Y.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc od 14.09.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Z. za obdobie od 14.09.2017 do 31.01.2018 v celkovej výške 456,66 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 13,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2017 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú Z. zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 200,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2017, ktoré výživné by bol povinný uhrádzať k rukám matky mal. dieťaťa, vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom zo dňa 21. júla 2005 jej bola zverená do opatery maloletá dcéra, kde otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30,- EUR mesačne. Výživné bolo zvýšené v roku 2012 na sumu 100,- EUR mesačne. Okrem toho výživného neprispieval na dcéru ničím navyše. Z dôvodu, že maloletá dcéra od 01.09.2017 nastupuje na SPgŠ Katolícku v Košiciach, pričom výrazne sa zvýšia náklady na jej štúdium, žiada o zvýšenie výživného. Taktiež sa zvýšili výdavky na riadny chod domácnosti. Ona (navrhovateľka) býva sama v trojizbovom byt , za ktorý mesačne platí 214,96 EUR. Okrem toho má výdavky na satelitnú spoločnosť Antik vo výške 6,- EUR, na telefón 40,- EUR, na cestovné do práce 50,- EUR, na stravné v práci 25,- EUR, na stravu v domácnosti a taktiež hygienu. Pracuje ako pomocná kuchárka v školskej jedálni v ZŠ a MŠ Ťahanovce, kde má mesačný plat vo výške 410,- EUR.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/172/2005 - 30 zo 10.3.2006 tunajší súd zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu výživným vo výške 1000,-- Sk (t.j. 33,19 EUR podľa súčasnej meny) mesačne počnúc od 01.01.2005. Zároveň upravil aj styk otca s maloletou.
5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/61/2012 - 43 zo dňa 17.09.2012 súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu 9P/172/2005 - 30 zo 10.03.2006 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. Z. na sumu 90,- EUR mesačne za obdobie od 01.04.2012 do 01.09.2012 a následne počnúc dňom 01.09.2012 na sumu 100,- EUR mesačne, ktoré výživné otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci. Zároveň otca zaviazal uhradiť aj dlžné výživné za obdobie od 01.04. do 01.09.2012 v mesačných splátkach. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
6. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov, matka je zamestnaná na Základnej škole s Materskou školou v Košiciach, kde za obdobie od novembra 2016 do októbra 2017 vrátane dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 432,58 EUR. Býva s dcérou v byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Náklady na uvedené bývanie predstavujú SIPO poplatky v sume 214,96 EUR, čo osvedčujú SIPO doklady (mesiace jún až október 2017), poplatky za TV Antik v sume 5,88 EUR mesačne. Uhrádza si mobilný telefón v sume cca 39,69 EUR mesačne, resp. 56,49 EUR mesačne. Tiež náklady na cestovné v sume cca 44,- EUR mesačne, čo osvedčujú cestovné lístky.
7. Otec maloletej, ako v čase poslednej úpravy výživného, tak aj v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti Škoda Auto, a.s.. Za obdobie od januára 2012 do augusta 2012 vrátane (t.j. do mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom naposledy bolo upravené výživné na maloletú dcéru) otec dosiahol celkový čistý príjem 223.838,- Kč, čo v prepočte na jeden mesiac predstavuje sumu 27.979,- Kč, za obdobie roku 2013 dosiahol celkový čistý priemerný mesačný príjem vrátane vyplácaných náhrad mzdy zo strany jeho zamestnávateľa vo výške 30.318,- Kč, za obdobie roku 2014 dosiahol celkový čistý priemerný mesačný príjem vrátane vyplácaných náhrad mzdy zo strany jeho zamestnávateľa vo výške 28.314,58 Kč, za obdobie roku 2015 dosiahol celkový čistý priemerný mesačný príjem vrátane vyplácaných náhrad mzdy zo strany jeho zamestnávateľa vo výške 30.337,- Kč, za obdobie roku 2016 dosiahol celkový čistý priemerný mesačný príjem vrátane vyplácaných náhrad mzdy zo strany jeho zamestnávateľa vo výške 30.732,- Kč, a za obdobie roku 2017 dosiahol celkový čistý priemerný mesačný príjem vrátane vyplácaných náhrad mzdy zo strany jeho zamestnávateľa vo výške 30.402,42 Kč. Je majiteľom osobného motorového vozidla Škoda Fábia, rok výroby 2009. Otec prebýva v rodinnom dome
- penzióne, v ktorom má prenajatú jednu izbu, za ktorú toho času uhrádza poplatok v sume 4.600,- Kč mesačne. Naďalej má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti a to k mal. dcére Y., Y.. XX.XX.XXXX na ktorú mu rozsudkom Okresního soudu v Semilech sp.zn. 1 P a Nc 49/2017 bolo určené výživné v sume 2.600,- Kč a k mal. synovi C., Y.. XX.XX.XXXX, na ktorého mu tým istým rozsudkom bolo určené výživné vo výške 2.400,- Kč. Podľa jeho výpovede tiež hradí sumu 9.400,- Kč mesačne České spořitelny, ktorou spláca úver od uvedenej inštitúcie, pričom dlh na uvedenom úvere v súčasnej dobe predstavuje ešte sumu 600.000,- Kč. Tiež si platí mesačne náklady na cestovnom do zamestnanie vo výške 1.600,- Kč, a kredit na telefón vo výške 200,- Kč raz za polroka.
8. Maloletá Z. od septembra 2017 je študentkou 1.ročníka, ktorý navštevuje na SPgŠ katolíckej v Košiciach. Náklady súvisia s uhradením pomôcok do školy, ako je pracovný zošit a učebnica angličtiny vo výške 25,35 EUR, ZRPŠ vo výške 20,- EUR, hudobné nástroje 190,- EUR, záloha na lyžiarsky výcvik v sume 20,--EUR a poplatok za gitaru v sume 80,- EUR. Ďalšie náklady predstavujú výdavky na dopravu do školy, poplatok za stužkovú slávnosť, športové oblečenie na TV, športová obuv, bežné potreby do školy a pod. Matka dcére uhrádza poistenie v Kooperatíve v sume 7,27 EUR mesačne. Mal. Z. pravidelne navštevuje stomatológa a nosí zubný strojček. Náklady s uhradením zubného strojčeka a poplatkov boli vo výške 450,- EUR.
9. Otec sa s dcérou vôbec nekontaktuje a to ani telefonicky, čo otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Českej republike nerozporoval. Podľa vyjadrenia matky, otec má uhradené výživné na dcéru za obdobie od 01.09.2017 až do 31.01.2018 v sume 100,- EUR za každý z uvedených mesiacov, vrátane
mesiaca január 2018. Podľa mailového prípisu otca z 23.01.2018 bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- EUR mesačne k rukám jej matky a to počnúc od 10.02.2018.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého.
29. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
30. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudkoch sp.zn. 7P/61/2012-43 zo dňa 17.9.2012 vo vzťahu k mal. Z.. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého dieťaťa a to v tom, že maloletá dcéra toho času už navštevuje strednú školu a dokonca pri poslednej úprave výživného bola žiačkou druhého stupňa základnej školy.
35. V jej prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
36. Náklady na maloletú objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jej vek.
37. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2012 , v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletú dcéru stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
38. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
39. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
40. Na strane otca maloletej došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá podľa názoru súdu spočívala v miernom náraste jeho príjmu. Pri poslednej úprave výživného pri zohľadnení potvrdenia o výške jeho príjmu za rok 2012 a to obdobie od januára 2012 do augusta 2012 vrátane, otec dosiahol čistý priemerný mesačný vo výške 27.979,- Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 17.09.2012 (t.j. v deň, kedy naposledy bolo upravené výživné rozsudkom sp.zn. 7P/61/2012-43), ktorý bol 1,- EURO = 24,505 CZK predstavovalo sumu cca 1.141,80 EUR.
41. Toho času u toho istého zamestnávateľa za uplynulý rok 2017 dosiahol celkový priemerný čistý mesačný príjem vo výške 30.402,42 Kč, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 01.02.2018, ktorý je 1,- EURO = 25,267 CZK predstavuje sumy cca 1.203,25 EUR. Dá sa teda konštatovať nárast príjmu otca o cca 62,- EUR mesačne.
42. Samotný otec však vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že toho času musí tiež splácať úver, ktorý si vzal v České spořitelny a to sumou 9.600,- Kč mesačne, čo pri vyššie uvedenom kurze zo dňa 01.02.2018 predstavuje v prepočte na menu EURO sumu cca 380,- EUR mesačne.
43. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
44. Otec nepreukázal, že by uvedený úver , ktorý spláca bol nevyhnutým výdavkom pre neho na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a tak súd na ním realizované splátky tohto úveru vo výške cca 380,--EUR mesačne neprihliadal, nakoľko tento úver otca hodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré neoprávnene znížilo jeho príjem z ktorého by dokázal uhrádzať maloletej matkou požadované výživné a to aj potom, čo súd zohľadnil existenciu ďalších dvoch vyživovacích povinnosti otca, ktoré ten toho času má.
45. Súd tiež poznamenáva, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa má vždy má prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré u tohto nie sú výdavkami na uspokojovanie jeho základných životných potrieb. a teda aj výživné v prospech nezaopatrených detí má prednosť pred inými podlžnosťami otca a vedenými exekúciami, ktoré nesúvisia s plnením jeho vyživovacej povinnosti.
46. V nie neposlednom rade súd prihliadal aj na samotné mailové vyjadrenie otca, ktorý samotný bol ochotný akceptovať uvedené zvýšenie výživného avšak až od 10.02.2018, pričom neuviedol ani okolnosti, prečo by tomu malo byť tak práve až od uvedeného dátumu.
47. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej dcéry, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá dcéra je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, súd ustálil výšku výživného na mal. Z. na matkou požadovanú sumu 200,- EUR mesačne.
48. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 14.09.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
49. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil, keďže v čase, kedy návrhy podala, už relevantné zmeny pomerov na strane maloletej dcéry a v konečnom dôsledku aj otca nastali, takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení.
50. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Z. počnúc od 14.09.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.09.2017 do 31.01.2018 a to vo výške 456,66 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 13,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
51. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2017 až január 2018 vrátane v sume 200,-- Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2017 zodpovedajúcej 17 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 14.9.2017 do 30.9.2017), čo predstavovalo čiastku 113,33 EUR (t.j. 200,-- EUR / 30 dní x 14 dní). Celkové takto novourčené výživné na maloletú dcéru za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 913,33 EUR.
52. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky na výživu maloletej dcéry spolu za obdobie od 01.09.2017 do 31.01.2018 celkovú sumu 500,- EUR (t.j. 100,--EUR x 5 mesiacov).
53. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal u mal. Z. ešte sumu 43,33 EUR, ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 100,- EUR zodpovedajúceho 13 dňom z mesiaca september 2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na súdu, teda za obdobie 1.9.2017 až 13.9.2017, a teda výpočet uvedenej sumy je : 100,-- EUR/ 30 dní x 13 dní). Výslednú sumy následne odrátal od vyššie určenej čiastky novourčeného výživného na maloletú dcéru a tak dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie na Z. v sume 456,66 EUR (t.j. 913,33 EUR - /500 EUR - 43,33 EUR / = 456,66 EUR).
54. Súd povolil otcovi zaostalé výživné na maloletú dcéru splácať v mesačných splátkach po 13,- EUR, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na túto dcéru a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu tejto dcéry nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
55. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
56. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
58. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, keďže matka maloletej navrhla súdu, aby sa o nich rozhodlo a to síce tak, že žiadne z účastníkov nemá právo na ich náhrad.
60. Súd o týchto trovách rozhodol v súlade s § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z nich zaviazať ho na ich úhradu v prospech druhej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.