Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-253-2017.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/253/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, X., proti odporkyni: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, Q., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. mája 2017, č.k. 26Pc/7/2016-38, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dôvodnosť zrušenia vyživovacej povinnosti otca ako osoby povinnej z výživného vo vzťahu k plnoletej dcére ako osobe z výživného oprávnenej nie je daná. Navrhovateľ žiadal vyživovaciu povinnosť zrušiť z dvoch dôvodov, a to po prvé preto, že odporkyňa prerušila štúdium na škole, má dieťa a živí ju partner a po druhé z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa a stým spojenou neexistenciou príjmu na jeho strane. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že napriek tomu, že odporkyňa má sama maloleté dieťa a žije s partnerom, neuzatvorila s ním manželstvo, pričom nie je pravdou, že by prerušila štúdium, pokračuje v štúdiu na strednej škole dennou formou, pričom je aktuálne študentkou maturitného ročníka (potvrdenie školy). Prvý dôvod pre navrhnuté zrušenie vyživovacej povinnosti teda preukázaný nebol. Druhý dôvod - zlý zdravotný stav navrhovateľ a neexistencia príjmu na jeho strane - rovnako súd nemal za preukázaný, nakoľko napriek tomu, že súd vyzval navrhovateľa na preukázanie všetkých jeho tvrdení, v tejto súvislosti zaslal súdu len dve listiny v anglickom jazyku, z obsahu ktorých vyplynulo, že by malo ísť o ekvivalent lekárskej správy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že na oboch listinách absentoval podpis, pečiatka a označenie autority, ktorá ich vydala, ich výpovedná hodnota je nulová (čo bol dôvod z hľadiska hospodárnosti súdneho konania neustanoviť prekladateľa na preloženie ich obsahu do slovenského jazyka). Navrhovateľ žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal, na základe čoho možno konštatovať, že ani druhý z ním uvedených dôvodov pre zrušenie vyživovacej povinnosti nie je daný. V závere súd konštatoval, že vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvanie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu je limitované výlučne nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť (teda nie plnoletosťou dieťaťa, prípadne partnerským vzťahom ako sa mylne domnieval navrhovateľ). V súčasnosti možno jednoznačne konštatovať, že na strane odporkyne podmienka zrušenia vyživovacej povinnosti nie je, nakoľko vzhľadom na jej dennú formu stredoškolského štúdia ako sústavnej prípravy na budúce povolanie od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby si svoju výživu zabezpečovala sama. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na zrušenie výživného zamietol.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zrušiť počnúc dňom
01.06.2017. Uviedol, že odporkyňa je plnoletá a v súčasnosti už ukončila štúdium na Súkromnej strednej škole v Sládkovičove, pričom sa jej narodilo dieťa a má partnera, ktorý je riadne zamestnaný s priemerným príjmom od 450 do 600 eur. Odporkyňa poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na dieťa. Žije spolu s partnerom v spoločnej domácnosti v U. a spolu s nimi žijú i rodičia jej partnera. Podľa jeho názoru, pokiaľ sa odporkyňa vie postarať o svoje dieťa, musí sa predsa vedieť postarať aj o seba, pričom živiteľom mladej rodiny by mal byť partner odporkyne. Poprel, že by si neplnil vyživovaciu povinnosť voči odporkyni od mesiaca jún 2016, nakoľko výživné platil riadne a toto bolo uhradené. Poukázal tiež na svoj zlý zdravotný stav, ako aj na to, že nepracuje a bývanie mu platí mesto, trpí cukrovkou typu 2 a užíva viacero druhov liekov, pričom má diagnostikovanú schizofréniu a podstúpil operáciu srdca.
4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že ešte stále je študentkou Súkromnej strednej školy v Sládkovičove, nakoľko maturitnú skúšku si kvôli rodičovským povinnostiam preložila na september 2017 a súčasne podala žiadosť o nadstavbové denné štúdium ako prípravu na ľahšie uplatnenie sa v zamestnaní po skončení materskej dovolenky. Aj napriek skutočnosti, že spolu s partnerom vychovávajú spoločné dieťa, to navrhovateľa neoprávňuje, aby zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26Pc/7/2016 je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
8. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia a účastníkovi konania (strane sporu) musia dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
10. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné.
11. Porovnajúc všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie s vyššie citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvoinštančný súd sa danými kritériami neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
12. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
13. Z ust. § 187 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
14. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
15. Vo všeobecnosti platí, že ak zákon upravuje spôsob vykonania dôkazu, jeho vykonanie je možné iba spôsobom v zákone upraveným. Ak sa tak nestane, nemožno považovať vykonanie dôkazu za uskutočnené, čoho dôsledkom bude, že na dôkaz vykonaný v rozpore so zákonom nie je možné prihliadať. To platí aj pre vykonanie dôkazu listinou. Zákon stanovuje, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Z uvedeného vyplýva, že súd zisťuje tvrdené a preukazované skutočnosti z listín tak, že sa nimi oboznámi a výsledok tohto postupu uvedie v odôvodnení rozsudku alebo iného konečného rozhodnutia v zmysle § 200 ods. 2 CSP. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná (oboznámená), resp. jej časť. Vykonanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom, resp. iným spisom, nie je správne, pretože nemožno preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité (R 20/1979).
16. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16.05.2017, pričom po skonštatovaní neprítomnosti navrhovateľa a rozhodnutí, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti, otvoril pojednávanie, stručne sa vyjadrila odporkyňa, ktorá po poučení uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a právo záverečnej reči nevyužíva, a následne bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené a bol vyhlásený rozsudok. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré účastníci predložili a nie je potom zrejmé, na základe čoho prvoinštančný súd dospel k svojim skutkovým zisteniam, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď v konaní žiadne listinné dôkazy vykonané neboli.
17. K veci odvolací súd dodáva, že návrh rodiča na zrušenie výživného zahŕňa v sebe i návrh na zníženie výživného; preto je súd povinný v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného, zaoberať sa aj tým, či nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej prípadné zníženie výživného.
18. Nesprávne sa teda súd prvej inštancie obmedzil v konaní len na posúdenie dôvodnosti návrhu na zrušenie výživného a nezaoberal sa vôbec otázkou, či nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali síce nie zrušenie výživného zo strany navrhovateľa voči odporkyni, ale prípadné zníženie výživného. Posúdenie otázky, či sú dané predpoklady pre zníženie výživného, bolo nepochybne možné i v tomto konaní, nakoľko návrh na zrušenie výživného, ktorý je predmetom tohto konania, zahŕňa v sebe i tento, svojim obsahom užší nárok v rámci nároku v konaní uplatneného. Ak sa súd s týmto v konaní nezaoberal, potom svojim rozsudkom vlastne nerozhodol o celej prejavovanej veci.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, v zmysle zákona vykoná dokazovanie označenými a predloženými dôkazmi, pričom v súlade s ust. § 36 CMP vykoná aj ďalšie dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Následne súd posúdi v zmysle vyššie uvedeného (teda tak podmienky pre zrušenie, ako aj prípadné zníženie výživného) a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).