Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-22-2016.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5C/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, v spore žalobkyne B. F., nar. X.X.XXXX, bytom D. F. P. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., Vajanského 6, Trenčín, IČO: 47 254 181 proti žalovanej: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., IČO 36 860 654, Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXXX, k.ú. A., a to parcely CKN 435 „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 445 m2 a rodinného domu súp. č. 146 postaveného na parc. CKN 435 tak ako sú zapísané na LV Č.. XXXX kat. úz. A., a to v podiele 1/2-ica. 2. Tvrdila, že vlastnícke právo k predmetu žaloby nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2002 uzatvorenej s Y. U.. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy sprostredkoval brat žalobkyne U. L., ktorý mal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov túto kúpu nemohol realizovať vo svojom mene a na svoj účet. U. L. nehnuteľnosť užíval od roku 2003 a od roku 2007 túto s ním začala užívať aj jeho družka - žalovaná. Začiatkom roku 2010 oslovila brata žalobkyne druhá spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, G.. M. O. s ponukou na uzavretie kúpnej zmluvy na jej spoluvlastnícky podiel. Nakoľko U. L. nemal finančné prostriedky, navrhla žalovaná, že zmluvu uzavrie ona. Ani táto však nemala finančné prostriedky, a preto si peniaze na základe zmluvy o pôžičke požičala od svojej príbuznej L. C., a to vo výške 8.000,- €. Dňa 1.2.2010 tak žalovaná uzatvorila kúpnu zmluvu s G.. M. O., predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v podiele 1/2 - ica. Neskôr žalovaná o spoluvlastnícky podiel stratila záujem a vyzvala brata žalobkyne, aby on, resp. žalobkyňa jej podiel odkúpili, v opačnom prípade svoj podiel ponúkne na predaj tretej osobe, prípadne od brata žalobkyne požadovala, aby sa zaviazal, že splní jej záväzok so zmluvy o pôžičke uzatvorenej s L. C.. Zároveň žalovaná požadovala, aby bol záväzok U. L. vyplývajúci zo zmluvy o prevzatí plnenia zabezpečený dočasným prevodom vlastníckeho práva, konkrétne spoluvlastníckym podielom žalobkyne. Dňa 26.4.2010 tak na základe uvedeného uzavrel U. L. so žalovanou ústnou formou dohodu o prevzatí plnenia podľa § 534 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa U. L. zaviazal, že za žalovanú splní jej záväzok vo výške 8.000,- € voči L. C. do konca roka 2011. Zároveň 26.4.2010 za účelom zabezpečenia splnenia záväzku U. L. uzatvorila žalobkyňa so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na žalovanú, pričom kúpna cena bola dohodnutá na symbolickú sumu 1,- €. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti. Žalovaná sa zaviazala, že spätným prevodom prevedie spoluvlastnícky podiel 1/2 - ice
späť na žalobkyňu bezprostrednej po splatení pôžičky U. L.. Napriek tomu, že U. L. svoj záväzok splnil k 31.12.2011, žalovaná odmietla realizovať spätný prevod spoluvlastníckeho podielu na žalobkyňu. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná využila kúpnu zmluvu zo dňa 26.4.2010 na zabezpečenie svojich nárokov voči bratovi žalobkyne s cieľom obísť ustanovenia zákona o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a teda uzavretie kúpnej zmluvy dňa 26.4.2010 je simulovaný právny úkon, v dôsledku čoho ide o absolútne neplatný právny úkon. Takáto kúpna zmluva je tiež vadná pre nedostatok vôle. Ďalej poukázala na to, že disimulovaný právny úkon, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, resp. záložná zmluva by mohol právne obstáť iba ak by spĺňal podmienky pre tento iný právny úkon, ako aj zodpovedajúcej vôli účastníkov ak by boli splnené všetky náležitosti. Ak by sa predmetná simulovaná kúpna zmluva zo dňa 26.4.2010 považovala za disimulovanú zmluvu o zabezpečovacom prevode podľa § 553 Občianskeho zákonníka, tak aj táto vykazuje vady spôsobujúce jej absolútnu neplatnosť. 3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Tvrdila, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej X. G.. M. O. za sumu 8.300,- €, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy a na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou dňa 26.4.2010 za sumu 1,- €, ktorá suma bola taktiež vyplatená pri podpise zmluvy. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou v čl. IV obsahuje záväzok žalobkyne odovzdať nehnuteľnosť v deň podpisu zmluvy a žalovaná prevzala záväzok zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve zároveň obe prehlásili, že zmluve porozumeli, uzatvorili ju dobrovoľne a svojimi podpismi ju schválili. Tvrdenia žalobkyne, že ona ako žalovaná mala dohodu s U. L., že v budúcnosti, keď to jeho finančná situácia bude umožňovať prevedie spoluvlastnícky podiel na neho nezodpovedá skutočnosti. Ona neuzatvorila žiadnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže táto by vyžadovala písomnú formu a určenie doby do kedy sa má zrealizovať a predmet plnenia by musel byť určená aspoň všeobecným spôsobom. Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že žalovaná mala uzatvoriť s U. L. ústnou formou dohodu o prevzatí plnenia, keďže ona ani L. C. sa tak s U. L. nedohodli. Žalobkyňa ani nepreukázala v čom vidí naliehavý právny záujem. Rovnako považovala za účelové a nepravdivé tvrdenia, že sa žalovaná zaviazala previesť späť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pretože ak by aj takýto záväzok prijala, tento by musel byť v písomnej forme. Pokiaľ žalobkyňa napádala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2010, ktorej vecno - právne účinky povolila Správa katastra F., žalovaná poukázala na § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdeniam žalobkyne o nedostatku vážnosti vôle a skutočnostiach, že kúpnou zmluvou sa zastieral iný právny úkon a že ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva ani zmluva o záložnom práve nemôže byť platná nerozumela, pretože žiadna zmluva o zabezpečovacom prevode práva nebola uzatvorená, pretože nebolo takto zabezpečované splnenie žiadneho záväzku. Ak by tomu tak bolo, zmluva by musela mať písomnú formu a musel by byť podaný návrh na vklad do katastra a toto by musel vykonať veriteľ. Poukázala na to, že žalobkyňa sa rozhodla prevod realizovať slobodne, určite a zrozumiteľne za dohodnutú kúpnu cenu, nezastierali žiadny právny úkon, ona nebola žiadnou dlžníčkou žalobkyne a preto nebol dôvod uzatvárať záložnú zmluvu a ani zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.
5. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že nikdy netvrdila, že by žalovaná uzatvorila s jej bratom U. L. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Považovala za účelové tvrdenia žalovanej, že s U. L. neuzatvorila dohodu o prevzatí plnenia. Žalobkyňa nemala žiadny rozumný dôvod previesť spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou na žalovanú za 1,- €, keďže táto k nej nie je v žiadnom blízkom vzťahu, a teda je zrejmé, že kauzou kúpnej zmluvy nebol prevod vlastníckeho práva, ale zabezpečenie splnenia povinnosti brata žalobkyne vyplývajúcej zo zmluvy o prevzatí plnenia. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že L. C. sa s U. L. nedohodla na tom, že on splní záväzok žalovanej vrátiť sumu 8.000,- € z pôžičky, poukázala na skutočnosť, že ustanovenie § 534 Občianskeho zákonníka nevyžaduje súhlas veriteľa. Pokiaľ ďalej žalovaná namietala, že ak by bola prijala záväzok spätného prevodu, tak tento by musel byť v písomnej forme a premlčuje sa v trojročnej premlčacej lehote, konštatovala, že ona svoje vlastnícke právo neopiera o existenciu predkupného práva a ani práva spätnej kúpy. Opätovne zdôraznila, že kúpna zmluva zo dňa 26.4.2010 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, pričom disimulovaná zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (resp. záložná zmluva) je absolútne neplatná pre absenciu obligatórnych náležitostí takejto zmluvy. Pri každej zmluve je vždy podstatná kauza a v prípade sporu je každý povinný preukázať kauzu, resp. uniesť dôkazné bremeno. Žalobkyňa nemala právny záujem previesť svoje spoluvlastnícke právo za 1,- € a preukázala kauzu disimulovanej zmluvy, ktorou bolo zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči bratovi žalobkyne. Naopak žalovaná nepreukázala dôvod uzavretia kúpnej zmluvy, pričom v zmysle konštantnej judikatúry spôsobuje kúpna cena vo výške 1,- € za nehnuteľnosť silné skutkové prezumpcie, že ide o simulovanú kúpnu zmluvu, ktorou je zastretá iná zmluva. Dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy je tak to, že právny
úkon sleduje iný účel, než ktorý je vyjadrený v obsahu predmetnej zmluvy. Rovnako je možno kúpnu zmluvu považovať za neplatnú pre príliš nízku cenu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Bola to práve žalovaná, ktorá zabezpečovala „právny servis“ v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy a kto zneužil dôveru žalobkyne, ktorá v dobrej viere poskytla zabezpečenie záväzku svojmu bratovi, pričom žalovaná už vtedy celkom zrejme konala v úmysle pripraviť žalobkyňu o vlastníctvo. Keďže žalobkyňa navrhla, aby žalovaná uznala žalobu na súde a neskôr sa nehnuteľnosť predá s tým, že každá z nich dostane polovicu kúpnej ceny, takéto riešenie žalovaná odmietla a teda je evidentné, že žalovaná koná nečestným spôsobom, zavádza žalobkyňu aj súd a účelom jej konania je iba naťahovať čas, aby nehnuteľnosť mohla predať a získať pre seba neoprávnený majetkový prospech. Poukázala na to, že žalovaná sa od 9.2.2016 pokúša nehnuteľnosť predať a v súčasnosti je zverejnená ponuka na predaj na internetovej stránke www.bazos.sk <http://www.bazos.sk>. 6. Súd po dokazovaní vykonanom výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedka U. L., oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Y. U. Y. B. U. zo dňa 23.12.2002, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi G.. M. O. Y. S. I. zo dňa 1.2.2010, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi B. F. Y. S. I. zo dňa 26.4.2010, rozhodnutia Správy katastra F. č. V150/10, rozhodnutia Správy katastra F. č. V615/10 rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/22/2016-50 zo dňa 25.7.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobkyňa B. F., H.. U., nar. X. X. XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. A. a to parc. CKN 435 „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 445 m2 a rodinného domu súp. č. 146 postaveného na parc. CKN 435 tak ako sú zapísané na LV č. XXXX kat. Ú.. A. a to v podiele 1/2 -ica. Zároveň žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu v zákonom stanovenej lehote napadla odvolaním žalovaná, ktorá mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že je pravdou, že uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej získala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za 1,- euro, pričom túto čiastku jej vyplatila pri podpise zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý riešila kúpna zmluva zo dňa 24.06.2010 je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ a tvrdí, že ide o simulovaný právny úkon, že by sa teda malo jednať o akýsi zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že nehnuteľnosť jej odpredala za euro, aby mohla ručiť nehnuteľnosťou alebo mať záložné právo s tým, že keď sa krstnej mame vyplatí pôžička, prepíše sa spoluvlastnícky podiel späť na ňu. Táto konštrukcia je nepravdivá a vymyslená. Skutočnosť je taká, že ona odkúpila spoluvlastnícky podiel natrvalo. Nebola žalobkyni nič dlžná a celý prevod spoluvlastníckeho podielu dojednali tak, ako je to v kúpnej zmluve uvedené. Chcela uzatvoriť mimosúdnu dohodu tak, že dom odpredá a polovicu kúpnej ceny vyplatí bratovi žalobkyne a na základe tohto potom súd odôvodnil, že žalobkyňa nemala záujem previesť nehnuteľnosť natrvalo. Súd uviedol, že nepriamo ona ako žalovaná toto potvrdila, keď uviedla odpredá, vyplatí žalobkyni polovicu kúpnej ceny. Toto nikdy neuviedla, navrhovala, že polovičku by vyplatila bratovi žalobkyne, avšak táto s tým nesúhlasila. Odôvodnenie súdu je nepreskúmateľné zo všetkých hľadísk a poukázala na tú skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaný, či obmedzený v zjednávaní výšky kúpnej ceny. Platné právo nemá žiadne ustanovenia o zjednaní príliš nízkej ceny, pokiaľ takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Poukázal na judikatúru NS ČR 30Cdo 1776/2007, ktorý vyslovil, že účastníci zmluvy si môžu zjednať aj cenu, ktorá sa odchyľuje aj od ceny obvyklej tržnej, najmä pokiaľ ide o cenu podstatne nižšiu pokiaľ toto nie je v rozpore s cenovými predpismi. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý kúpnu zmluvu považoval za platnú s tým, že nezastiera žiaden iný právny úkon. V prejednávanej veci nešlo o simulovaný právny úkon, pričom prvoinštančný súd sa nezaoberal právnou istotou vyplývajúcej zo zavkladovanej kúpnej zmluvy ako stavom, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Výklad rozsudku NS ČR dotýkajúci sa zjednania kúpnej ceny, posúdil v napadnutom rozsudku súd iným spôsobom a bez ďalšieho ustálil, že žalobkyňa nemala záujem previesť podiel v nehnuteľnosti na žalovanú natrvalo a to naviazať cenu absolútne nezodpovedajúcu hodnote nehnuteľností a mala za to, že sa jedná iba dočasný prevod. Takéto zjednanie kúpnej ceny je v súlade s platným stavom ku dňu 26.04.2010, keď kúpna zmluva bola uzavieraná ako aj v súčasnosti, keď vo veci rozhodoval prvoinštančný súd ako kúpna cena nemôže byť v rozpore so zákonom, nemôže obchádzať zákon, ani sa priečiť dobrým mravom, pretože aj záujem právnej istoty sa vyskytujú v praxi kúpne zmluvy s dohodnutou kúpnou cenou jedného eura. 8. Krajský súd Uznesením zo dňa 12.7.2017, č.k. 5Co/7/2017-68 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd poukázal na to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zároveň nepredstavuje logický sled súvislostí v prejednávanej veci. V prejednávanej veci nebol bezpečne zistený nesúlad
medzi predstieranou a zastretou vôľou účastníkov v tom smere, že by sa malo jednať o zabezpečovací prevod, prípadne dočasný prevod práva k spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie o simulácii danej kúpnej zmluvy nemajú logickú súvislosť, pretože pokiaľ si žalovaná požičala od svojej tety finančné prostriedky na kúpu polovičky nehnuteľnosti, nie je zrejmé, aký súvis má táto pôžička s prípadným prevodom polky nehnuteľnosti priamo na žalovanú a aký súvis má splácanie prípadnej pôžičky s tým, že túto pôžičku by mal eventuálne splácať brať žalobkyne a teda bývalý druh žalovanej. V tomto kontexte je teda rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a preto odvolací súd dospel v konečnom dôsledku k záveru, že odvolanie žalovanej je v celom rozsahu dôvodné. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ tvrdí jeden alebo obaja účastníci zmluvy, že ním učinený právny úkon nevyjadruje ich pravú vôľu, resp. simulujú formálne navonok ich v zmluve vyjadrenú vôľu, pretože v skutočnosti uzavretou zmluvou je disimulovaný iný právny úkon, je nevyhnutné, aby si súd pre závery, že prejavený právny úkon nezodpovedá pravej vôli účastníkov zabezpečil nevyhnutný skutkový podklad, ku ktorému môže dospieť za týmto účelom realizovanou nevyhnutnou dôkaznou verifikáciou, teda pri dôslednom zhodnotení dôkazov jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Kľúčom k riešeniu takto vzniknutej procesnej situácie bude spravidla preto pre súd poznanie stimulu tvrdeného právneho jednania účastníkov nimi tvrdeného dôvodu, prečo nakoniec navonok formálne prejavili celkom inú vôľu, než ktorú v daný okamih skutočne mali, alebo platí, že dôvod je počiatkom aj obsahom právneho konania, taktiež poznania dôvodu uzavretia zmluvy preznamenáva pochopenie toho, čo účastníci chceli zmluvou skutočne medzi sebou právne usporiadať, predovšetkým pokiaľ následne tvrdí, či jeden z nich, že táto zmluva je len dôsledkom ich simulovaného právneho jednania.
9. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť opätovne účastníkov v konaní predvolať, vypočuť a vyzvať ich k tomu, aby predložili na preukázanie svojich tvrdení také dôkazy, ktoré by osvedčili ich tvrdenia a pokiaľ takéto dôkazy nenavrhnú a súdu nepredložia, môže mať táto okolnosť za následok jedine tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vysporiada s danou procesnou situáciou vo forme vyhodnotenia unesenia, či neunesenia dôkazného bremena, nielen bremena tvrdenia, ale bremena dôkazného.
10. Súd preto, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, vyzval strany sporu, aby predložili na preukázanie svojich tvrdení také dôkazy, ktoré by osvedčili ich tvrdenia a zároveň doplnil dokazovanie opätovným výsluchom strán sporu, svedka U. L., a zistil nasledovný skutkový stav: 11. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2002 predávajúca Y. U. predala žalobkyni B. F., H.. U. 1/2 - icu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 435 a pozemok parc. KN č. 435 „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 445 m2 za kúpnu cenu 75.365,- Sk (2.501,66 €). 12. Druhú polovicu uvedených nehnuteľností nadobudla žalovaná S. I. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou G.. M. O. dňa 1.2.2010 za kúpnu cenu 8.300,- €. 13. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.4.2010 žalobkyňa svoj polovičný podiel v nehnuteľnostiach odpredala žalovanej za kúpnu cenu 1,- €. 14. V súčasnosti je tak na liste vlastníctva č. XXXX, O..Ú.. A. ako výlučná vlastníčka vyššie uvedených nehnuteľností zapísaná žalovaná, a to na základe kúpnych zmlúv zo dňa 1.2. 2010 a zo dňa 26.4.2010. 15. Žalobkyňa po opätovnom výsluchu zotrvala na doterajších vyjadreniach, pričom poukázala na skutočnosť, že žalovaná chcela kúpiť druhú polovicu domu a poprosila ju, či by túto druhú polovicu dočasne nepreviedla na ňu, aby ona mala zábezpeku na pôžičku, ktorú si zobrala od p. C. vo výške 8 000 € s tým, že keď túto pôžičku splatí, že jej dom vráti naspäť. Bolo to tak, že ona pôžičku už mala a odmietala ju splácať s tým, že ju bude splácať len za podmienky, keď sa druhá polovica prepíše na ňu ako zábezpeka. Žalovaná začala splácať tento dlh, potom to odmietla splácať a tak sa s jej bratom dohodli, že kým to nesplatí, ona prevedie zatiaľ túto polovicu na ňu a keď to bude splatené, žalovaná jej ju vráti. Postavili ju pred hotovú vec, už mali vopred pripravené zmluvy. 16. Žalovaná rovnako zotrvala na doterajších tvrdeniach, pričom znova zdôraznila, že kúpna cena vo výške 1 Eur bola obojstranne dojednaná a táto jej bola vyplatená. Mala za to, že žalobkyňa si všetko čo sa týka simulovanej zmluvy vymyslela. 17. Svedok U. L., brat žalobkyne, vypovedal zhodne ako pri prvom výsluchu. Uviedol, že asi od roku 2003 alebo 2004 býval v predmetnom rodinnom dome, ktorý v 1/2 - ici patril žalobkyni. V čase keď tam býval asi tri roky sa zoznámil so žalovanou a keďže mala problémy s drogami, mala požičané asi 60.000,- Sk od nejakého kamionistu a teta s matkou ju vyhodili, dohodli sa, že sa nasťahuje ku nemu. Po čase ho oslovila majiteľka druhej polovice domu s tým, či túto nechce kúpiť za 250.000,- Sk, lebo
inak svoj podiel predá. V tom čase však so žalovanou nemali peniaze a žalovaná navrhla, že peniaze na kúpu by im mohla požičať jej krstná matka L. C.. Išli teda za ňou a po tom ako sa s ňou žalovaná osamote porozprávala, prišla s tým, že krstná matka im peniaze požičia. Za tieto peniaze teda kúpili druhú polovicu domu a keďže peniaze boli od krstnej matky žalovanej, napísalo sa to na ňu. Potom žalovaná začala opätovne mať problémy s drogami a vtedy mu povedala, že buď vráti peniaze jej krstnej matke alebo predá polovicu domu, preto začal pôžičku splácať on po 500,- € mesačne. Ešte predtým však ako záruku, že tento dlh krstnej matke žalovanej splatí, previedol na žiadosť žalovanej na žalovanú polovicu rodinného domu, ktorá patrila jeho sestre, teda žalobkyni ako zábezpeku, že dlh krstnej matke splatí. Dohodli sa tak, že keď dlh splatí, žalovaná polovicu domu sestre vráti. Do kúpnej zmluvy dali kúpnu cenu len 1,- €, pretože ručil za pôžičku krstnej matke žalovanej a žalovaná tak túto zmluvu nachystala. V čase keď pôžičku už splatil, dostal sa do väzenia a k prepisu domu už nedošlo. V súčasnosti sa dozvedel, že žalovaná sa chystá predať dom nejakej predavačke za cenu 40.000,- €. Poukázal na to, že od krstnej matky žalovanej si so žalovanou požičali aj na kúpu baru, ktorá prevádzka bola opätovne napísaná na žalovanú, tieto peniaze však splácal on a žalovaná neskôr prevádzku predala, pričom žiadne peniaze mu z predaja nedala. Rovnako to bolo s autom, kedy si žalovaná naň požičala od otčima, pričom on zaplatil kontroly, prepis a pôžičku splácal, ale žalovaná auto taktiež predala. Taktiež poukázal na to, že je v kontakte s krstnou matkou, starou matkou a sestrou žalovanej, ktoré sú samé pohoršené z jej správania a krstná matka sama žalovanú nabádala k tomu, aby dom prepísala na žalobkyňu, keďže ho už o dosť peňazí okradla.
18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. 23. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
24. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d/ určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu. 25. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. V tomto prípade tomu tak bolo, pretože právne postavenie žalobkyne nebolo možno odstrániť inými právnymi prostriedkami. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa nemala iný právny prostriedok ako sa domôcť práva žalobou na určenie a súd mal za to, že naliehavý právny záujem v konaní preukázala. 26. Súd mal za nesporné, že strany sporu dňa 26.4.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod polovice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A. na žalovanú, a to za kúpnu cenu 1,- €. 27. Pokiaľ žalobkyňa svoju žalobu na určení jej vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, postavila na tvrdení, že sa jednalo o simulovaný právny úkon, teda, že ňou učinený právny úkon
- predmetná kúpna zmluva nevyjadrovala jej pravú vôľu, pretože v skutočnosti uzavretou zmluvou bol disimulovaný iný právny úkon - zabezpečovací prevod práva, resp. záložná zmluva, v tomto smere súd, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov , musí konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Ako skonštatoval aj odvolací súd, samotné zmluvné dojednanie, kedy predmetom prevodu sú nehnuteľnosti a cena za prevod nehnuteľnosti predstavuje jedno euro sama o sebe neznamená
záver o simulovanom právnom úkone. Skutkové tvrdenie, na ktorom je založená žaloba žalobkyne, keď brat žalobkyne mal prevziať dlh za žalovanú a žalobkyňa mala za účelom zabezpečenia splatenia dlhu svojim bratom previesť na žalovanú 1 rodinného domu vyznieva nelogicky a nedôveryhodne. V priebehu konania sa žalobkyni nepodarilo objasniť a dôveryhodne preukázať, aký zmysel by malo takéto konanie žalobkyne a brata žalobkyne (prevzatie dlhu bratom žalobkyne za žalovanú a následné prevedenie nehnuteľnosti na ňu zo strany žalobkyne). Prevzatie dlhu v zmysle § 534 O.Z. (bratom žalobkyne) predsa uľahčuje postavenie dlžníka (žalovanej), a preto súd nevidí dôvody, resp. v konaní nevyšli najavo žiadne také okolnosti, pre ktoré by žalovaná mala žiadať zábezpeku splnenia dlhu (pôvodne dlhu žalovanej) bratom žalobkyne a už vôbec nie od žalobkyne vo forme prevodu polovice rodinného domu. Dôveryhodnejšie tak vyznieva tvrdenie žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že podiel žalobkyne v dome reálne užívala žalovaná s bratom žalobkyne, do tohto domu investovali ,zateplili ho, prerobili okná, preto žalobkyňa previedla po vzájomnej dohode s bratom žalobkyne svoj podiel na žalovanú (za symbolickú cenu 1 Eur). Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa previedla na žiadosť žalovanej a brata žalobkyne, predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú, s tým, aby žalovaná mala zabezpečené splácanie dlhu bratom žalobkyne, jednalo sa o prejav slobodnej vôle žalobkyne a samotná táto skutočnosť nesvedčí o kúpnej zmluve ako simulovanom právnom úkone, teda, že by došlo k nezhode jej vôle a prejavu. Záväzok spätného prevodu vlastníctva k podielu na dome na žalobkyňu nebol v konaní preukázaný. Je zjavné, že vzhľadom na neskoršie naštrbenie vzťahov medzi bratom žalobkyne a žalovanou ako druha a družky a následné ukončenie ich partnerského vzťahu, žalobkyňa prevod podielu v rodinnom dome na žalovanú oľutovala, cíti sa dotknutá na svojom vlastníckom práve, keď sa následne po zdanlivo „ nevýhodnom“ predaji domáha vrátenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak v tomto konaní sa nepodarili preukázať jej tvrdenia o existencii simulovaného právneho úkonu. Naviac, súd prihliadol aj na následné správanie sa žalobkyne, keď pôžička bola zo strany žalovanej a brata žalobkyne splatená už v roku 2011 a ak by bola predmetná kúpna zmluva zastretá inou dohodou, resp. ak by existovala medzi stranami sporu dohoda, že po splatení pôžičky žalovaná prevedie podiel na nehnuteľnosti späť na žalobkyňu a ak by sa žalobkyňa cítila ukrátená „simulovaným“ právnym úkonom (predajom nehnuteľnosti za 1 Euro), tohto práva by sa žalobkyňa nepochybne domáhala už skôr než žalobou podanou až v roku 2016. Aj z vyjadrenia samotnej žalobkyne na pojednávaní (čl. 37 spisu) je zrejmé, že túto žalobu podala následkom iných okolností , na základe ktorých je presvedčená, že žalovaná „pripravila o všetko brata “ a tiež, že nevrátila peniaze mame žalobkyne a takýmto spôsobom sa zrejme snaží získať peniaze od žalovanej späť. Nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa domáhala od žalovanej vrátenia predaného podielu s poukazom na „disimulovaný“ právny úkon, v tomto smere nevykonala smerom k žalovanej žiaden prejav vôle. Z vyjadrenia žalovanej v priebehu konania je zjavné, že necíti záväzok voči žalobkyni ale voči bratovi žalobkyne, ktorému je ochotná po predaji domu vyplatiť polovicu kúpnej ceny domu. 28. Vzhľadom na existujúce skutkové tvrdenia strán sporu a dôkaznú situáciu, súd vylučuje, že by dôvodom na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy bol zabezpečovací prevod práva, resp. záloh, ako to tvrdí žalobkyňa, teda, že by strany sporu uzatvorili simulovaný právny úkon, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vychádzal pri tom z toho, že na základe vykonaného a doplneného dokazovania žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ako na to poukázal krajský súd a vyhodnotil preto jednotlivé dôkazy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 29. Súd nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, výsluch svedkyne G.. M. O., nakoľko tento považoval za neúčelný, nadbytočný a nehospodárny. Svedkyňa Ing. M. O. mala byť podľa návrhu žalobkyne vypočutá k cene nehnuteľností, ktorá skutočnosť je irelevantná, nakoľko aj s poukazom na právne závery odvolacieho súdu, samotná skutočnosť , že nehnuteľnosť bola medzi stranami sporu predaná za cenu 1 Eur ešte sama o sebe nesvedčí o tom, že išlo o simulovaný právny úkon. Ďalej mala byť vypočutá k okolnostiam prevodu jej spoluvlastníckeho podielu , ktorá skutočnosť je rovnako nepodstatná pre tento spor, nakoľko v tomto spore sú podstatné okolnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi stranami sporu. 30. Rovnako za nadbytočný považoval súd žalobkyňou navrhovaný výsluch svedkyne S. C., keďže zabezpečovací úkon sa nemal týkať vzťahu svedkyne a žalovanej ale žalovanej a brata žalobcu. Naviac, výsluch svedkyne nebol možný ani z procesných dôvodov, keďže žalobkyňa nebola schopná zabezpečiť prítomnosť tejto svedkyne na pojednávaní a súdu v zmysle § 197 ods.2 C.s.p. neposkytla potrebné údaje na zabezpečenie jej účasti súdom. 31. Keďže žalovaná mala v konaní plný úspech, súd jej v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s 262 C.s.p. priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100% , o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené,
- kto ho robí,
- ktorej veci sa týka,
- čo sa ním sleduje,
- podpis,
- spisová značka tohto konania,
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.