Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-8-2017.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX L., podnikajúca pod obchodným menom Mária Pospišková
- TINA, s miestom podnikania Mládežnícka 162/4, 926 01 Sereď, IČO: 35198940, zast.: Mgr. Norbert Stanko, advokát so sídlom M.R. Štefánika 4280/30, 926 01 Sereď, proti žalovaným: 1. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. XX, XXX XX A. L. a 2. C. Š., nar. X.X.XXXX, bytom A. L. XX, XXX XX A. L., o návrhu na zaplatenie sumy 1.362,50 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti sumy 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100,- Eur od 15.8.2016 do zaplatenia, zastavuje.
Žalovaní v 1.a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.262,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.262,50 Eur od 15.8.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,-Eur pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu.
Žalovaní v 1.a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 86% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojím návrhom zo dňa 25.1.2017 žiadala súd, aby žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.362,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.8.2016 do zaplatenia, z titulu nezaplateného nájomného, zálohových platieb a nedoplatku na energiách za užívanie bytového priestoru vo vlastníctve žalobkyne, ktorí žalovaní užívali na základe zmluvy o nájme z 26.5.2015.
2. Súd vo veci vydal 3.7.2017 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedli, že nájomné za mesiac máj 2016 žalovaný v 2. rade odpracoval na dome, upravil garáže, vymenil okná, zveľadil izbu z vnútra. Nájomné za mesiac júl žalovaná v 1. rade zaplatila, ale nemá o tom doklad. V mesiaci august, a to 15.8.2016, boli z domu aj s deťmi vyhodení. Nedoplatok na energiách považujú za sporný, keďže žalobkyňa vlastní hostinec vedľa domu a majú podozrenie, že všetky nehnuteľnosti sú napojené na jeden prívod plynu, elektriny a vody.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že zmluvu vypovedala z dôvodu, že žalovaní nemali zaplatený nájom za tri mesiace, v byte bola špina a na ich správanie sa sťažovali aj susedia. Potvrdila, že žalovaný v 2. rade robil drobné úpravy na pozemku a vymenil okná, za tieto práce mu však riadne
zaplatila. Každý byt má vlastné merania, ktoré sú pravidelne kontrolované. Stavy na meračoch si po ich odpísaní kontroluje aj nájomník a potom sa to preúčtuje podľa spotreby. Žalovaná v 1. rade si stavy z meračov opísala a stavy aj dlh podpísala.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami žalovaných, prednesmi žalobkyne a žalovanej v 1. rade, nájomnou zmluvou z 26.5.2015, vyúčtovaním dlhu, preberacím protokolom - ukončením nájomnej zmluvy z 15.8.2016, a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 26.5.2015 uzavreli žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako nájomcovi nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kataster L., Q. Č. XXXX za odplatu. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nájomcovia sa zaviazali platiť za užívanie nájomné vo výške 200,- Eur a prispievať zálohovými platbami na spotrebu elektrickej energie 30,- Eur mesačne, na plyn 80,- Eur mesačne a na spotrebu vody 10,- Eur mesačne. Vyúčtovanie energie, vody a plynu malo byť podľa zmluvy robené na základe vyúčtovacej faktúry a následne mal byť robený prepočet priamo na byt. Nájomné a úhrady za služby boli splatné mesačne do 15. dňa toho ktorého mesiaca.
8. Podľa preberacieho protokolu - ukončenie nájomnej zmluvy z 15.8.2016 sa zmluvné strany dohodli na ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu neuhradenia nájomného s tým, že žalovaní byt odovzdajú 15.8.2016 žalobkyni. Dlh na nájomnom a zálohových platbách bol za mesiace máj, júl a august 2016. Podľa vyúčtovania energii a vody podľa odpisu k 8.8.2016 vykonanému za prítomnosti žalovanej v 1. rade, ktorý potvrdila podpisom, bol nedoplatok po zohľadnení (aj neuhradených) záloh za vodu 21,70 Eur, za plyn 169,- Eur a za elektrinu 211,80 Eur, spolu 402,50 Eur.
9. Žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že nájom uhradený nebol a stavy energií si odpísala spolu so žalovanou v 1. rade a táto s nimi súhlasila. Žalobkyňa mala snahu vyjsť žalovaným v ústrety, súhlasila aj so splátkovým kalendárom. Požadovala nájomné za tri mesiace z dôvodu, že im nikdy neúčtovala penále a zároveň z dôvodu, že byt zanechali v dezolátnom stave. Nakoľko však k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou k 15.8.2016, požaduje nájomné za dva a pol mesiaca. V časti sumy 100,- Eur s príslušenstvom vzala žalobkyňa návrh späť. Žalovaní boli povinný platiť zálohové platby, pričom potom ako prišla vyúčtovacia faktúra, ekonómka tieto rozpočítala podľa reálneho stavu. Žalobkyňa súhlasila, aby žalovaným boli povolené splátky po 30,- Eur mesačne k 20. dňu v mesiaci.
10. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že byt nechali v dezolátnom stave, akceptuje však, že tieto skutočnosti nie sú predmetom konania. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne žalovaná v 1. rade súhlasila, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.262,50 Eur z titulu neuhradeného nájomného, zálohových platieb a nedoplatku na energiách. Požiadala súd, aby im povolil splácať tento dlh v splátkach po 30,- Eur mesačne do 20. dňa v mesiaci.
11. Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
12. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
18. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia uzavreli 26.5.2015 nájomnú zmluvu, na základe ktorej im žalobkyňa prenechala do užívania byt špecifikovaný v zmluve. Žalovaní si svoju povinnosť platiť nájomné a zálohové platby za plnenia poskytované s užívaním bytu vyplývajúcu zo zmluvy neplnili riadne a včas, v dôsledku čoho im do skončenia nájomného vzťahu dohodou k 15.8.2016 vznikol nedoplatok na nájomnom za mesiace máj 2016, júl 2016 a polovicu mesiaca august vo výške 500,- Eur, na zálohových platbách zohľadnených pri vyúčtovaní energií za tri mesiace vo výške 360,- Eur (3x 120,- Eur ako záloha za plyn, elektrinu a vodu podľa zmluvy) a zároveň povinnosť uhradiť nedoplatok na energiách na základe vyúčtovania vo výške 402,50 Eur, ktorého výška bola potvrdená podpisom žalovanej v 1. rade pri odpisovaní stavu energií. V časti pôvodne uplatnenej sumy 100,- Eur s príslušenstvom súd návrh na základe účinného späťvzatia žalobkyňou zastavil. Vo zvyšnej časti sumy 1.262,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.262,50 Eur od 15.8.2016 do zaplatenia žalobkyňou uplatnený nárok súd vyhodnotil ako dôvodný, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne uplatnenú pohľadávku vo výške 1.262,50 Eur s príslušenstvom.
20. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Na základe návrhu žalovaných, s ktorým žalobkyňa vyslovila súhlas, súd povolil žalovaným uhradiť ich záväzok žalobkyni v splátkach po 30,- Eur k 20. dňu v mesiaci. Pre poriadok je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že žalovaní čo i len jednu splátku neuhradia riadne a včas, neuhradením tejto splátky sa stane splatný celý dlh naraz.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti priznaného nároku (93%), neúspešná v časti, ktorej súd na základe jej späťvzatia konanie zastavil bez zavinenia žalovaných (7%). Ako strane, ktorá mala v konaní prevažný úspech jej súd priznal právo na náhradu trov konania v pomernej časti 86%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôžu žalobkyňa a žalovaná v 1. rade podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku môže žalovaný v 2. rade podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.