Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-165-2015.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Š. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o priznanie finančného odškodnenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.08.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 2898,- eur titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonnou väzbou. Žalobca ním uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava - okolie, sp.zn. ORP-218/1-OVK-BH-2008 zo dňa 16.02.2008 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 Trestného zákona. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Pezinok sp.zn. Tp 8/2008 z 18.02.2008 bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Tpo/21/2008 z 14.03.2008 bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby zamietnutá. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Pezinku sp.zn. 1Pv/848/2008 z 24.04.2008 bol žalobca podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku z väzby prepustený na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/184/2012 z 07.02.2013 bol žalobca podľa § 285 Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Osobná sloboda žalobcu bola väzbou obmedzená od 16.02.2008 do 24.04.2008. Žalobca uviedol, že po dobu trestného stíhania až po oslobodenie spod obžaloby, teda dobu piatich rokov žil v strachu, že bude odsúdený za spáchanie zločinu, ktorého sa nedopustil, a ktorý je trestný trestnom odňatia slobody v sadzbe sedem až dvanásť rokov. Päť rokov trvalo vyšetrovanie, vypočúvanie, obviňovanie, zastrašovanie, prieťahy. Žalobca bol vzatý do väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm.c) Trestného poriadku, teda pretože existovala hrozba, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorých sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval. Podľa názoru žalobcu by bol tento väzobný dôvod daný len, ak by bol sudca veštec. Neexistoval žiaden zákonný dôvod na vzatie do väzby, pretože skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu nespáchal. Dňa 27.11.2014 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o započítanie výkonu väzby do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Listom zo dňa 23.12.2014 bolo žalobcovi MS SR oznámené, že započítanie väzby do výkonu trestu odňatia slobody nie je možné. Z dôvodu príslušnosti bola žiadosť žalobcu, obsahom ktorej bola aj žiadosť o finančné odškodnenie za vykonanú väzbu, postúpená príslušnému odboru MS SR, ktorý listom z 30.06.2015 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť nepovažuje za dôvodnú, pretože si väzbu zavinil sám predchádzajúcou najmä majetkovou trestnou činnosťou. Nezákonné obmedzenie osobnej slobody spôsobilo žalobcovi škodu, ktorú si vyčíslil na 2898,- eur.
Odvolávajúc sa na Ústavu SR, ktorá chráni osobnú slobodu jednotlivca si žalobca vyčíslil za 69 dní neoprávnenej väzby náhradu ujmy vo výške zodpovedajúcej 42,- eur/deň, t.j. celkom 2898,- eur. Pri takto určenej výške ujmy vychádzal žalobca z celkového pojmu obmedzenia osobnej slobody, zarátaval ušlú mzdu, náklady spojené s celkovým trestným stíhaním počas piatich rokov, psychické alebo duševné ujmy, ujmy na cti, depresiu a strach počas celých piatich rokov z vysokého trestu, za skutok ktorý nespáchal. Každý má pochopiť s akými pocitmi sa žalobca celých päť rokov vyrovnával, ak sa to odzrkadlí v živote človeka , v rodinnom, pracovnom prístupe, ako to človeka oslabí. Žalobca tvrdí svoj nárok na odškodnenie za väznenie a perzekvovanie, ktoré sa preukázalo oslobodzujúcim rozsudkom.
2. Žalovaný vo vyjadrení ku žalobe žalobcu z 23.11.2016 doručenom súdu 25.11.2016 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Prioritne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Ak žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom svoj nárok odvíja od zákona č. 514/2003 Z.z., smeruje žaloba proti subjektu síce spôsobilému byť účastníkom súdneho konania, ktorý je odlišný od štátu a nejde o nezrozumiteľné podanie, je žaloba podaná proti tomu kto nie je v spore nositeľom právnej povinnosti, nie je pasívne vecne legitimovaným. Žalovaný namietal, že si väzbu zavinil žalobca sám svojim konaním, čím vylúčil vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonnou väzbou v zmysle § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.. V čase rozhodovania okresného súdu o väzbe sa preukázateľne voči žalobcovi viedlo viacero trestných stíhaní, rovnako bol žalobca aj v minulosti viackrát súdne trestaný, pričom vo väčšine prípadov šlo o majetkovú trestnú činnosť, ktorej páchaním si žalobca zabezpečoval finančné prostriedky. Žalobca bol nezamestnaný, čo zvyšovalo dôvodné podozrenie, že ponechaním na slobode bude pokračovať v páchaní násilnej a majetkovej trestnej činnosti za účelom získania finančných prostriedkov na živobytie. Žalovaný mal za to, že existoval v čase rozhodovania o väzbe zákonný dôvod na nariadenie tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a to pre zavinené konanie samotného žalobcu. Žalovaný uplatnil test proporcionality, pretože sa do protichodného postavenia dostali dve ústavou garantované práva, v tomto prípade išlo o konflikt práva na osobnú slobodu žalobcu a ochrana verejného záujmu spočívajúca v ochrane verejnosti pred ďalším páchaním násilných trestných činov. Z nazhromaždených dôkazov v rámci prípravného konania vyplynula podľa žalovaného nutnosť nariadenia väzby voči žalobcovi, teda prišlo k negatívnemu naplneniu § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. a tým k vylúčeniu úspešného uplatnenia nároku z titulu rozhodnutia o väzbe. Vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej náhrade škody vo výške 2898,- eur, ktorá má predstavovať jednak kompenzáciu skutočnej škody ako aj náhradu ušlého zisku (ušlá mzda) a nemajetkovú ujmu, namietal žalovaný obchádzanie dôkazného bremena, ktoré na žalobcovi v konaní spočíva. Nie je možné si kumulatívne v jednej sume bez konkrétnej špecifikácie uplatňovať náhradu skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, pretože všetky druhy škody je potrebné samostatne preukazovať za pomoci odlišných dôkazných prostriedkov. Žalovaný namietal nepreukázanie žalobcom uplatnenej škody. V súvislosti s ušlým ziskom nepreukázal žalobca existujúci pravidelný príjem a v čase rozhodnutia o vzatí do väzby bol nezamestnaný. V prípade náhrady skutočnej škody si žalobca nárokoval náhradu nákladov spojených s trestným konaním a nie väzbou. Podľa žalovaného nie je možné prihliadať na skutkové tvrdenia týkajúce sa trestného stíhania žalobcu, a preto žalobcovi nemožno priznať ani náhradu nákladov spojených s trestným stíhaním. Naviac žalobca žiadne náklady, ktoré mu s väzbou mali vzniknúť nešpecifikoval a ich existenciu nepreukázal. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy namietal žalovaný, že žalobca popísal nepriaznivé následky väzby len všeobecne a ich vznik žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi údajnou ujmou a väzbou. Vznik nemajetkovej ujmy a následne aj výška jej náhrady sa posudzuje vždy s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov vzniknutých poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobca neoznačil žiaden z uvedených atribútov, ktorý by v konaní mohol byť predmetom dokazovania a v neprospech žalobcu svedčí podľa žalovaného skutočnosť, že nie je bezúhonnou osobou vzhľadom na to, že bol v minulosti viackrát súdne trestný za páchanie trestnej činnosti majetkového charakteru. Žalovaný namietal neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalovaný namietal aj výšku žalobcom uplatnenej ujmy. Žalovaný si trovy konania neuplatnil.
3. Konajúci súd svojim uznesením z 02.06.2017 č.k. 25C/165/2015-33 vyzval žalobcu doplniť a opraviť žalobu doručenú súdu dňa 04.08.2015 tak, že odstráni rozpor medzi skutkovým a právnym odôvodnením žaloby tak, že v spore ako žalovaného označí žalobca Slovenskú republiku, za ktorú koná štátny orgán podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca do rozhodnutia súdu rozpor skutkových tvrdení a právneho odôvodnenia neodstránil.
4. Predmetom konania sa stal nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonnou väzbou vykonanou v období od 16.02.2008 do 24.04.2008. Do väzby bol žalobca vzatý na základe uznesenia Okresného súdu v Pezinku sp.zn. Tp 8/2008 zo dňa 18.12.2008. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu v Pezinku sp.zn. 2T 184/2012 zo dňa 07.02.2013.
5. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
6. Žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobcom označený žalovaný - Ministerstvo spravodlivosti SR nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaného ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Žalobca sa však náhrady škody nedomáhal voči štátu
- Slovenskej republike ale voči Ministerstvu spravodlivosti SR . Pri posudzovaní uplatňovaného nároku žalobcu sa súd prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného t.j. či žalobcom označený žalovaný zodpovedá za škodu, ktorej náhradu si žalobca uplatnil.
Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti (§ 21 Občianskeho zákonníka) je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredných alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych alebo obchodných vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúda práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy sám vo vlastnom mene alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad Občianskeho zákonníka alebo iných osobitných predpisov.
Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, ako napríklad v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , podľa ktorého za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú.
V prejednávanej veci je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát - Slovenská republika ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorého koná žalobcom označený žalovaný v rozsahu svojej pôsobnosti ako štátny orgán zodpovedný za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.
Z dôvodu, že žalobca sa nedomáhal nároku na náhradu škody voči vecne legitimovanému subjektu, keď sa náhrady škody domáhal voči Ministerstvu spravodlivosti SR namiesto Slovenskej republiky a ani na výzvu súdu neodstránil nedostatky svojej žaloby pokiaľ ide o označenie žalovaného, súd žalobu žalobcu zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa už nezaoberal posúdením existencie podmienok vzniku nároku na náhradu škody voči štátu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nezákonným rozhodnutím, konkrétne rozhodnutím o vzatí žalobcu do väzby.
Žalobca podal žalobu na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. . Doručením žaloby súdu začalo sporové konanie, stranami ktorého sú žalobca a žalovaný teda tí, ktorých v žalobe označil žalobca. Žalobca v žalobe neoznačil ako žalovaný subjekt Slovenskú republiku, ktorá je podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nositeľom zodpovednosti za škodu, ale označil ústredný orgán štátnej správy, a to Ministerstvo spravodlivosti SR, teda právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Takto označený žalovaný však podľa hmotného práva nie je nositeľom zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , preto súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného t.j. z dôvodu, že žalobcom označený žalovaný Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom štátu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Hoci mal žalovaný v spore úspech, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.