Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/236/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B., proti osobe povinnej platiť výživné: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, B., zastúpenému JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Martina 3A, Holíč, o zvýšenie výživného, o odvolaní povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 8. augusta 2017, č.k. 5Pc/10/2016-75, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zvýšenia bežného výživného, zročného výživného, zmeny predchádzajúceho rozsudku a v časti náhrady trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie s účinnosťou od 25.10.2016 zvýšil výživné povinnej osoby voči navrhovateľke zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 08.02.2011, č.k. 6P/217/2011-62 v časti výšky výživného a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 25.10.2016 do 08.08.2017 v sume 1.199,36 eur súd povolil povinnej osobe splatiť v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 66 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, aj na strane osoby povinnej platiť výživné, a preto bolo potrebné rozhodnúť o zmene výživného na navrhovateľku. V čase posledného rozhodovania o výživnom na navrhovateľku vydaného Okresným súdom Skalica zo dňa 08.02.2011, č.k. 6P/217/2011-62, keď bolo výživné zvýšené na sumu 70 eur, bola navrhovateľka ešte žiačkou 8. ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska, matka navrhovateľky v tom čase mala príjem 290 eur netto mesačne. Matka mala celkovo tri vyživovacie povinnosti, okrem navrhovateľky ešte k P. F. a tiež k U. F. (nar. XXXX) pochádzajúceho z nového manželstva s U. F., rodina žila v spoločnej domácnosti. Na prvé dve deti matka poberala rodinné prídavky 2 x 22,01 eur a na mal. U. F. 130 eur z E.. Manžel matky navrhovateľky U. F. pracoval v E. so zárobkom 1.236,62 eur. Otec navrhovateľky mal v tom čase príjem 252 eur mesačne - dávky v hmotnej núdzi, k tomu si brigádnicky privyrobil mesačne 100 až 250 eur. V spoločnej domácnosti žil s družkou Z. P. a dcérou O. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola žiačkou základnej školy. Otec platil v tom čase výživné na syna P. F. v sume 70 eur. Oproti obdobiu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určení výživného na navrhovateľku uplynulo 5 rokov a zmenilo sa to, že navrhovateľka bola študentkou posledného - maturitného ročníka strednej školy, zmaturovala a bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Strednú školu študovala v Bratislave, kde bývala na internáte, kde sa aj stravovala, a domov dochádzala na víkendy. Rovnako štúdium na vysokej škole bude prebehať mimo bydliska navrhovateľky v Z., kde bude taktiež odkázaná na bývanie na

internáte a dochádzanie domov. V súvislosti s tým sú evidentne spojené aj jej zvýšené náklady na štúdium jednak na strednej a následne na vysokej škole, na cestovné, na prípravu na vyučovanie a prednášky a súčasne sa úmerne jej veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb pre jej vývoj, výživu a osobnú potrebu. Zárobok matky navrhovateľky je v súčasnosti 399 eur, došlo teda k jeho zvýšeniu o 109 eur. Manžel matky navrhovateľky naďalej pracuje v E., jeho príjem sa znížil o 396,62 eur. Na túto skutočnosť však súd neprihliadal, nakoľko tento nemá vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a nemusí sa ani nepriamo podieľať na zabezpečovaní krytia životných nákladov navrhovateľky. Tento má povinnosť podieľať na krytí životných nákladov voči svojej manželke a synovi U.. Z toho dôvodu súd ani nedoplnil zisťovanie zárobkov u tejto osoby za niektoré mesiace roku 2017, nakoľko sa jedná o nadbytočné dôkazy. Zárobok otca navrhovateľky je v súčasnosti 1.256 eur, došlo teda k jeho zvýšeniu najmenej o 750 eur (1.256 eur - pôvodné príjmy 252 eur za dávky v hmotnej núdzi - 250 eur za brigády), poberá však naviac aj rodinné prídavky z E. na dve deti spolu 341 eur mesačne, čo uviedol vo svojej výpovedi. Zvýšenie príjmu otca je tak fakticky najmenej o 920 eur, jeho manželka nepracuje. Súd neprihliadal na skutočnosť, že zo zárobku mu je zrážaná exekúciou škoda, ktorú spôsobil, nakoľko podľa § 75 ods. l zák. č. 36/2005 Z.z. sa jedná o výdavok, ktorému mohol predísť pri dodržaní potrebnej opatrnosti a predvídavosti pri predchádzaní škodám. Za ubytovanie vo X. platí mesačne 100 eur, za cestovné do zamestnania mesačne 100 až 120 eur. Uhrádza výživné synovi P. F. v sume 130 eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči synovi F., nar. XXXX). Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, s ktorou predtým žil v druhovskom pomere. Na základe takto zmenených pomerov účastníkov, súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné na navrhovateľku. Navrhovateľka sa nachádza v životnom období, keď má rozvíjať svoje odborné vedomosti a schopnosti a pripravuje sa štúdiom (na strednej škole a od septembra 2017 na vysokej škole) na budúce povolanie. S týmto je spojená potreba hradiť jej zvýšené náklady súvisiace so vzdelávaním, ako aj zvýšené náklady na samotnú výživu. V konaní bolo preukázané, že príjmy domácnosti jej matky sa zvýšili len minimálne. U otca došlo k výraznému zvýšeniu príjmov, aj keď otcovi pribudla ďalšie vyživovacia povinnosť. Nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala aj iný zdroj príjmu ako je uhrádzané výživné od rodičov. Navyše je dôvodné predpokladať, že otcovi odpadne vyživovacia povinnosť 130 eur mesačne k synovi P. F.. Z toho dôvodu je súd názoru, že výživné na najstaršiu plnoletú dcéru zvýšené na sumu 200 eur mesačne je primerané pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností, a preto súd takéto výživné priznal od podania návrhu 25.10.2016 tak, ako žiadala navrhovateľka. Súd vyhodnotil, že sumu zvýšeného výživného môže otec navrhovateľky zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb a potrieb svojej novej rodiny. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd mal za preukázané, že takto zvýšené výživné je primerané ako možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky, tak i odôvodneným potrebám a záujmom navrhovateľky. Navrhovateľka kontinuálne pokračuje vo svojom vzdelávaní pokračovaním v štúdiu na vysokej škole s obdobným zdravotníckym zameraním. Je aj celospoločenským záujmom, aby nadaní a schopní ľudia mali možnosť získať čo najlepšie vzdelanie, nakoľko v súčasnosti sa môže úspešne rozvíjať len spoločnosť s maximom vzdelaných a inteligentných ľudí. Keďže navrhovateľka žiadala výživné 250 eur mesačne, súd vo zvyšku návrh zamietol, nakoľko dospel k záveru, že výživné vo výške 200 eur je primerané potrebám navrhovateľky a schopnostiam osoby povinnej platiť výživné. Súd pri takto určenom výživnom vo výške 200 eur mesačne vypočítal otcovi navrhovateľky nedoplatok na výživnom voči navrhovateľke v sume 1.199,36 eur za obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu (25.10.2016 do 08.08.2017). Táto suma predstavuje zvýšené výživné za 7 dní za október 2016 (200 : 31 dní = 6,45 eur x 7 = 45,16 eur a za 9 mesiacov november 2016 až júl 2017 po 200 eur, t.j. 1.800 eur), spolu 1.845,16 eur. Od tejto sumy súd odpočítal sumu uhradeného výživného podľa pôvodného rozsudku (70 eur mesačne) za 7 dní za október 2016 (70 : 31 dní = 2,26 eur x 7 = 15,80 eur a za 9 mesiacov november 2016 až júl 2017 po 70 eur, t.j. 630 eur), spolu 645,80 eur. Nedoplatok je potom 1.845,16 eur - 645,80 eur = 1.199,36 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (okrem zamietnutia návrhu vo zvyšku) podala v zákonnej lehote odvolanie povinná osoba, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ uviedol, že výška výživného, ako aj nárast výživného o 130 eur mesačne, nezodpovedá potrebám navrhovateľky a je pre neho ako osobu povinnú výživou priamo likvidačným. V zmysle Zákona o rodine sa výška výživného musí určovať podľa potrieb oprávneného a podľa majetkových schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Z uvedeného dôvodu je potrebné citlivo zvážiť nielen okolnosti, ale aj potreby všetkých oprávnených osôb odkázaných na výživné od

povinného. Taktiež je potrebné zistiť, či je v súlade s dobrými mravmi priznať výživné dieťaťu, ktoré sa napriek ukončenej príprave na budúce povolanie dobrovoľne rozhodlo neživiť v odbore, pre ktoré sa pripravovalo a začalo študovať na vysokej škole úplne iný odbor. Poukázal na to, že potreby navrhovateľky neboli v súdnom konaní preukázané žiadnymi dôkazmi, keď navrhovateľka ako svoje jediné náklady v súvislosti so štúdiom uviedla výslovne len knihy na cudzie jazyky v sume 15 eur a knihu na slovenčinu vo výške 6 eur a ostatné náklady v tejto súvislosti priamo vylúčila. Namietol ďalej, že náklady v súvislosti s uvádzaným (ale nepreukázaným) nástupom na vysokú školu navrhovateľka ani len nespomenula, keď predložila len rozhodnutie, ktorým bola podmienečne prijatá na štúdium na Trnavskej univerzite - verejné zdravotníctvo. Poukázal na to, že synovi P., bratovi navrhovateľky, pri štúdiu na vysokej škole bolo súdom priznané výživné vo výške 130 eur mesačne a bolo zodpovedajúce jeho oprávneným potrebám študenta vysokej školy. Uviedol, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal tri vyživovacie povinnosti a v súčasnosti ich má päť. Poukázal na to, že súdna prax uvádza, že treba rozlišovať medzi neschopnosťou dieťaťa samé sa živiť, t.j. neexistenciou možnosti dieťaťa sa živiť a medzi rozhodnutím dieťaťa sa neživiť, hoci bola ukončená príprava na budúce povolanie. Uviedol, že navrhovateľka doteraz študovala mimo domova (stredná škola v Bratislave) a jej náklady sa minimálne v časti cestovného, MHD, stravy a bývania prestupom na vysokú školu výrazne nezmenia. Súd sa vôbec nezaoberal ani poklesom niektorých, ale o to výraznejších nákladov navrhovateľky oproti predchádzajúcemu konaniu, keď ide o náklady na zubný strojček (600 eur), a s tým súvisiace náklady na pravidelné kontroly vo výške 150 eur mesačne, náklady na lyžiarsky výcvik, ktoré v súčasnosti už nemá. Manžel matky navrhovateľky pracuje ako zvárač v E., kde je minimálna mzda podľa oficiálnych údajov v prípade tejto profesie vo výške 1.900 eur. Namietol tiež, že navrhovateľka doložila len niekoľko výplatných pások manžela jej matky. Oproti pôvodnému rozhodnutiu došlo k zmene i na strane odvolateľa, ktoré však súd nebral pri stanovení výživného do úvahy. Aktuálne sú na jeho výživu odkázané dve maloleté deti a manželka, pričom od posledného určenia výživného na navrhovateľku u neho prišlo k uzatvoreniu manželstva, ako aj k narodeniu maloletého F.. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu prišlo k rapídnemu nárastu nákladov na jeho strane z dôvodu vykonávania týždenných práv v zahraničí, a to čo sa týka cestovných nákladov, ubytovania, stravy, ako aj nákladov v súvislosti s bývaním maloletých a manželky a v súvislosti so zdravotným stavom maloletého F., ktorý má problémy urologického charakteru, ktoré treba riešiť operačne. Jeho manželka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, nemá žiadny príjem a má veľké zdravotné problémy s krčnou chrbticou. Tiež na jeho strane došlo k zhoršeniu zraku a musel si zakúpiť dioptrické okuliare. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj dôvodným predpokladom, že príde k zániku jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletému P., no v čase vyhlásenia rozsudku uvedená vyživovacia povinnosť stále existovala. V zmysle súdnej praxe sa výška výživného stanovuje vo výške 20 až 25% z príjmu pre všetky výživou odkázané osoby, pričom rozhodnutie súdu túto skutočnosť neakceptovalo a rozhodlo iba o výživnom pre navrhovateľku na úkor ostatných maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané na jeho príjem.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Pc/10/2016 je zvýšenie výživného na navrhovateľku. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie s účinnosťou od 25.10.2016 zvýšil výživné povinnej osoby voči navrhovateľke zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 08.02.2011, č.k. 6P/217/2011-62 v časti výšky výživného a vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 25.10.2016 do 08.08.2017 v sume 1.199,36 eur súd povolil povinnej osobe splatiť v mesačných splátkach po 20 eur splatných spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (okrem zamietnutia návrhu vo zvyšku).

7. Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi a podobne), ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia a podobne), pričom

ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa, tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a v spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak sú potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.

8. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov.

9. Je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, keď tento síce vychádzal z ostatného rozhodovania súdu o výške výživného, a to na základe pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/217/2011, ako aj rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 08.02.2011, č.k. 6P/217/2011-62, avšak nezaobstaral si spoľahlivé a úplné podklady pre rozhodnutie, na základe ktorých by mohol posúdiť, či došlo skutočne k podstatnej zmene pomerov oproti skoršiemu rozhodovaniu.

10. Súd prvej inštancie síce zameral dokazovanie za účelom zistenia schopnosti a možnosti tak matky navrhovateľky, ako aj povinnej osoby - otca navrhovateľky, nevykonal však takmer žiadne dokazovanie za účelom preukázania odôvodnených potrieb navrhovateľky. Bolo potrebné zamerať dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb navrhovateľky tak počas štúdia na strednej škole, v období od ukončenia strednej školy do nástupu na vysokú školu, pričom je treba dať za pravdu odvolateľovi, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že navrhovateľka skutočne na vysokej škole začala študovať.

11. Rovnako bolo potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že v zmysle súdnej praxe sa výška výživného stanovuje vo výške 20 až 25% z príjmu povinnej osoby pre všetky výživou odkázané osoby, a teda v konaní je potrebné zohľadniť i ďalšie vyživovacie povinnosti osoby povinnej, pričom v prípade, že výživné povinnej osobe nebolo určené súdnym rozhodnutím, je potrebné zaoberať sa i odôvodnenými potrebami týchto detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a ďalšie potreby. Rovnako je potrebné zamerať dokazovanie za účelom zistenia životnej úrovne oboch rodičov navrhovateľky, teda zamerať dokazovanie na preukázanie zárobkových schopností a možností súčasných partnerov tak matky navrhovateľky, ako aj otca navrhovateľky, nakoľko títo tvoria spoločnú domácnosť, a teda na nákladoch domácnosti sa podieľajú spoločne.

12. K veci odvolací súd dodáva, že pokiaľ navrhovateľka po ukončení strednej zdravotníckej školy by pokračovala kontinuálne v štúdiu na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave, v študijnom odbore verejné zdravotníctvo, pokračuje v príprave na budúce povolanie, a teda v prípade preukázania uvedenej skutočnosti vyživovacia povinnosť rodičov voči nej stále trvá, nakoľko sa stále pripravuje na budúce povolanie.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (okrem zamietnutia návrhu vo zvyšku) podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne posúdi, doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 odôvodní.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .