Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-203-2015.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/203/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: Š. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, J., štátny občan Slovenskej republiky, proti manželke: H. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, J., bydliskom V. XXX/XX, XXX XX X., Č. G., štátna občianka Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania Š. G., rodeného G., nar. X.X.XXXX, a H. G., rodenej I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 18.11.1989 pred bývalým Miestnym národným výborom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku 3, ročník 1989, na strane 24, pod poradovým číslom 7, r o z v á d z a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 17.7.2015, doručeným súdu dňa 27.7.2015, žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo uzavreté dňa 18.11.1989 s H. I., vydatou G., nakoľko neplní svoj spoločenský účel. Hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva videl v častom uzatváraní rôznych zmlúv o pôžičke a úverových zmlúv manželkou bez jeho vedomia, ktoré ona vôbec nesplácala. Jej prístup bol nezodpovedný. Navrhovateľa vystavila problémom, pretože ho kontaktujú rôzni veritelia, ktorí od neho žiadajú, aby splatil dlhy, za ktoré môže jeho manželka. Hlavne preto sa manželia často hádali. Hádky sa vyhrotili do tej miery, že v roku 2008 sa manželka s dcérou H. odsťahovala. Odvtedy sa ich manželstvo začalo úplne rozpadať. Ani manželka, ani dcéra sa už domov nevrátili. Navrhovateľ stratil k manželke citový vzťah, nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia. Nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva, ktoré považuje za hlboko a trvale rozvrátené.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu na rozvod manželstva vôbec nevyjadrila. Dňa 8.6.2016 sa iba telefonicky skontaktovala so súdom, aby oznámila súdu adresu, na ktorej sa zdržiava v Českej republike. Z tejto adresy neprevzala žiadnu súdnu zásielku, ktorá jej bola v tomto konaní doručovaná. Všetky zásielky sa vrátili súdu ako neprevzaté s oznámením pošty, že adresát si nevyzdvihol zásielku odbernej lehote na pošte.
3. Súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne H. G., sobášnym listom, rodnými listami spoločných detí manželov, potvrdením o spoločnom bydlisku účastníkov konania, a zistil tento skutočný stav:
4. Zo sobášneho listu vydaného dňa 18.11.1989 Miestnym národným výborom J., okr. W., súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 18.11.1989, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku 3, ročník 1989, na strane 24, pod poradovým číslom 7. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo.
5. Z rodných listov H. G., nar. XX.X.XXXX, a T. G., nar. X.X.XXXX, súd zistil, že z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, H. a T., ktoré sú už plnoleté.
6. Z potvrdenia o spoločnom bydlisku zo dňa 27.7.2015, vystaveného obcou J. súd zistil, že obaja účastníci majú nahlásený trvalý pobyt na adrese X. XXX/XX, J..
7. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že manželia sa spoznali v roku 1988 v Bratislave, kde spolu pracovali. V roku 1989 sa zosobášili. Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Spočiatku bývali u svokrovcov v J. v okrese W., potom v inom rodinnom dome v Dulovciach. Navrhovateľ pracoval v Slovenských železniciach Komárno, ktoré mu umožnili bývať v dvojizbovom služobnom byte, v ktorom manželia bývali do roku 1998. Po smrti otca navrhovateľa sa manželia presťahovali do obce J., kde bývali spoločne do roku 2008. Manželka uzatvárala rôzne zmluvy o pôžičke a úverové zmluvy bez vedomia navrhovateľa, ktoré ona vôbec nesplácala. Musí ich splácať navrhovateľ, pretože ho kontaktujú rôzni veritelia, ktorí od neho žiadajú, aby splatil dlhy, za ktoré môže jeho manželka. V dôsledku tohto sa manželia najviac hádali. Asi 28.4.2008 sa manželka navrhovateľa odsťahovala z domu aj s dcérou bez toho, aby dali vedieť, kam odišli. Zhruba po dvoch mesiacoch navrhovateľ zistil, že bývali v azylovom dome v L.. Vtedy manželia ešte spolu komunikovali ohľadom výchovy dcéry H., ktorá bola maloletá a navštevovala základnú v J.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008. Navrhovateľ v roku 2015 zistil, že manželka s dcérou už nebývajú v azylovom dome v L.. Následne podal návrh na rozvod manželstva, pretože ich dcéra už bola plnoletá a chcel ukončiť manželský zväzok. Odvtedy sa mu už nepodarilo skontaktovať ani s manželkou, ani s dcérou. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, dcéra H. a syn T., ktoré sú už plnoleté. Syn T., ktorý býva s navrhovateľom, by sa chcel skontaktovať so sestrou, čo však nie je možné, lebo ani on, ani navrhovateľ, nevedia, kde býva. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese ich trvalého pobytu, t. j. X. XXX/XX, J., kde navrhovateľ býva doposiaľ. Navrhovateľ nevidí žiadnu možnosť na obnovu manželského spolužitia, a to ani v prípade, že by sa manželka k nemu vrátila, pretože ich vzťahy úplne ochladli. Za dcéru aj za manželku platí poplatok za odvoz komunálneho odpadu, hoci už 10 rokov nebývajú v J.. Navrhovateľ má v úmysle odhlásiť manželku z trvalého pobytu, čo nemôže, pokiaľ sú manželmi.
8. Z výsluchu svedkyne H. G., ktorá je sestrou navrhovateľa, súd zistil, že manželia sa prisťahovali do domu v J., v ktorom býva aj svedkyňa. V dome doposiaľ býva navrhovateľ so synom T. aj so svedkyňou. Manželka navrhovateľa sa odsťahovala z domu aj s dcérou H. v roku 2008, pričom od 1.5.2008 úplne prestala komunikovať s navrhovateľom aj s celou rodinou v J.. Manželia vôbec spolu nežijú skoro 10 rokov.
9. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Konanie o rozvod manželstva začína len na návrh jedného z manželov (§ § 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „CMP“/).
12. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP).
13. Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (§ 96 ods. 1, 2 CMP).
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 17. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
18. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z manželstva. Pravidlá vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopností a možností oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18 a § 19 ZR). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva.
19. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka napriek tomu, že tento dôkaz nikto nenavrhol, pretože súd postupoval podľa § 35 a § 36 CMP, ako aj v súlade s čl. 6 CMP, aby zistil skutočný stav veci, keďže manželka navrhovateľa vôbec neprejavila snahu preberať si súdne zásielky a komunikovať so súdom. Nakoľko predmetom konania je rozhodnutie osobnom stave, súd mal za to, že pre rozhodnutie vo veci nebude postačovať tvrdenie navrhovateľa. Preto navrhovateľa vyzval, aby zabezpečil prítomnosť aspoň jedného svedka na pojednávaní, ktorý bude vedieť vypovedať o rozvrate manželstva účastníkov konania.
20. Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne H. G., sobášnym listom, rodnými listami spoločných detí manželov, potvrdením o spoločnom bydlisku účastníkov konania, a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k vážnejším nedorozumeniam v manželstve začalo dochádzať už niekedy v roku 2008, potom, čo navrhovateľ zistil, že jeho manželka uzatvára bez jeho vedomia zmluvy o pôžičke a úverové zmluvy, pričom dlhy z týchto zmlúv už nesplácala. Koncom apríla 2008 sa navrhovateľka s dcérou úplne odsťahovala z domu. Odvtedy sa už nevrátili. Skoro 10 rokov manželia intímne spolu nežijú, nežijú ani v spoločnej domácnosti, ani spoločne nehospodária. Manželstvo neplní ani výchovnú funkciu, pretože spoločné deti manželov, H. a T., sú už plnoleté. Od roku 2015 navrhovateľ nemá na navrhovateľku a dcéru Andreu žiadny kontakt. Manželka navrhovateľa vôbec nevyhľadáva, neprejavuje žiadnu snahu s ním nadviazať kontakt. Navrhovateľ nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie. Z pasívneho prístupu navrhovateľky, ktorý zaujala vo vzťahu k súdu v priebehu celého konania, možno dospieť iba k záveru, že ani ona nemá záujem o obnovu manželského spolužitia a že zrejme predpokladá, že ich manželstvo bude rozvedené. Rozdielne charakterové vlastnosti manželov, odlišné názory na manželský a rodinný život, vzájomné citové ochladenie, sú podľa názoru súdu príčinami, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. V danom prípade súd mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, bez akejkoľvek citovej náklonnosti, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Preto, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovaných zákonných ustanovení, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
21. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
22. Nakoľko v priebehu celého konania nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd sa nimi nezaoberal, a preto o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).