Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-44-2008.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/44/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Ľ. Š., bytom V. XXX, XXX XX U., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 35,05 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.01.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 056 Sk (35,05 eur) a náhrady trov konania. Svoj nárok oprel o skutočnosť, že Okresný súd Žilina vydal dňa 08.04.1998 platobný rozkaz sp. zn. 1Ro 18297/97, ktorý nadobudol právoplatnosť a ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2 000 Sk (66,39 eur) a náhradu trov konania. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému spolu s jej príslušenstvom. Súčasťou postúpenej pohľadávky voči žalovanému boli aj úroky z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých právnemu predchodcovi žalobcu vznikol z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením istiny 2 000 Sk (66,39 eur), na základe právoplatného rozhodnutia súdu právnemu predchodcovi žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sumu 2 000 Sk (66,39 eur), žalobcovi neuhradil a je ku dňu podania tejto žaloby stále v omeškaní s jej zaplatením žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje od žalovaného v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tejto žaloby na súd. V deň vzniku omeškania so zaplatením istiny 2 000 Sk (66,39 eur), t.j. v deň nasledujúci po vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina, teda dňa 17.07.1998 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8 % ročne. Žalobcom v žalobe uplatnená istina predstavuje úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2 000 Sk (66,39 eur), za obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žalobe, čo predstavuje sumu 1 056 Sk (35,05 eur). Výzvou zo dňa 17.01.2007 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1 056 Sk, avšak žalovaný na výzvu nereagoval, uplatnenú sumu žalobcovi nezaplatil. Žalobca následne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy výzvou zo dňa 19.09.2007. Žalovaný si do dnešného dňa svoju platobnú povinnosť nesplnil.
2. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 8C/44/2008-37 zo dňa 02.07.2008 žalobu žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepredložil na preskúmanie vecný dôvod práva na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého sa domáha.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č.l. 40 spisu).
5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok okresného súdu uznesením č.k. 6Co/268/2008-56 zo dňa 28.01.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že preto, aby mohol posúdiť oprávnenosť výšky uplatneného úroku z omeškania bolo potrebné, aby mal preukázané kedy došlo k omeškaniu žalovaného, pretože pri určení výšky úrokov z omeškania sa vychádza v zmysle § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení k 01.01.2009 z diskontnej sadzby stanovenej NBS k prvému dňu omeškania. Mal za to, že okresný súd mal v tomto prípade postupovať v zmysle § 120 ods. 1 veta tretia OSP, teda ak žalobca tvrdil, že došlo k omeškaniu žalovaného uplynutím vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu 2 000 Sk(66,39 eur), mal okresný súd vykonať dokazovanie na zistenie, či uvedený platobný rozkaz nie je rozhodnutím, ktorý má konštitutívny charakter a na jeho základe vzniká záväzok, ktorý predtým neexistoval, resp. ak nešlo o tento prípad vykonať dôkazy, ktorými by zistil, či výška uplatneného úroku z omeškania je oprávnená. Mal za to, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu sú potrebné ďalšie skutkové zistenia, ktoré sa majú týkať podstatných okolností. Nedostatok týchto rozhodujúcich skutkových zistení týkajúcich sa vzniku splatnosti záväzku žalovaného a s tým spojený moment vzniku jeho omeškania nemôže odvolací súd nahradiť svojim vlastným doplnením dokazovania, pretože základom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zaviazal okresný súd v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v zmysle § 120 os. 1 veta tretia OSP potrebné pre posúdenie oprávnenosti výšky úroku z omeškania uplatneného žalobcom v tomto konaní. Na základe výsledku dokazovania vec opätovne posúdi a rozhodne.
Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Následne okresný súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 11.10.2017 na doloženie dôkazov vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred rozhodnutím súdu, t.j. pred vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998, právoplatného dňa 01.07.1998 alebo tento záväzok neexistoval a vznikol až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1 Ro 18 297/97, a teda tento platobný rozkaz mal konštitutívny účinok. Uvedené súd žiadal za účelom skutkového zistenia a jeho preukázania kedy došlo k omeškaniu žalovaného a teda možnosti posúdenia oprávnenosti výšky uplatneného úroku z omeškania. 7. Žalovaný na predmetnú výzvu súdu nereagoval.
8. Okresný súd vytýčil na deň 05.02.2018 pojednávanie. Strany sporu riadne a včas ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, odročiť pojednávanie nežiadali. Žalobca zároveň súdu oznámil, že nežiada vykonať žiadne dôkazy v konaní. Žalovaný súdu uviedol, že si nie je vedomý, že by niekomu dlžil 35 eur.
9. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to najmä platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 8.4.1998, č.k. 1Ro/18 297/97, výzvami na zaplatenie zo dňa 17.01.2007 a dňa 19.9.2007, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 uloženej na Okresnom súde Žilina pod 1Sprv/286/2007.
10. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 22.12.2006 spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava <https://maps.google.com/? q=Dostojevsk%C3%A9ho+rad+4,+Bratislava&entry=gmail&source=g>, IČO: 00 151 700, ako postupca, uzatvoril so žalobcom ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému, ktorá postupcovi vznikla na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 1Ro/18533/97, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 2 000 Sk, t.j. 66,39 eur, a na náhradu trov konania. Výzvou zo dňa 17.01.2007 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 19.09.2007 právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na predmetné výzvy nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.
11. Okresný súd však v konaní vykonaným dokazovaním nemal za preukázané podstatné skutkové okolnosti vo vzťahu k omeškaniu žalovaného, resp. k vzniku splatnosti záväzku žalovaného (v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu), hoci dal žalobcovi procesný priestor na preukázanie kedy došlo k omeškaniu žalovaného (k momentu omeškania), keď žalobcu výzvou zo dňa 11.10.2017 vyzval na
doloženie dôkazov, a to vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998 alebo tento záväzok vznikol až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1 Ro 18 297/97. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné uviesť, že sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie ktorej sa vyžaduje, aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto strana súdneho konania má tak nie len povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodných k posúdeniu jeho nároku, ale aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je nielen označovanie, ale aj predkladanie samotných dôkazov. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové súdne konanie nemôže byť naplnená stranou sporu, len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich predloženia súdu, naviac, ak žalobca bol poučený a vyzvaný na predloženie listinných dôkazov. V zmysle prejednacej zásady tak dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti, a to že strana sporu je povinná najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinná preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd rozhodne, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná. V zmysle Civilného sporového poriadku súd vykonáva dôkazy len na návrh. Dôkazy bez návrhu nevykoná. Povinnosťou súdu nie je pátrať po dôkazoch.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najmä z prejednacej zásady sporového konania, okresný súd dospel k záveru, že jednoznačné preukázanie uplatneného nároku nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné zaťažovalo žalobcu, ktorý od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy 35,05 eur požadoval. Bolo preto povinnosťou žalobcu nielen úplne a pravdivo opísať všetky podstatné skutočnosti (v intenciách uznesenia krajského súdu), teda kedy došlo k momentu omeškania žalovaného, či k vzniku splatnosti záväzku žalovaného v tom zmysle, či záväzok 2 000 Sk (66,39 eur) existoval pred vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 18 297/97 zo dňa 08.04.1998 alebo tento záväzok vznikol až na základe predmetného platobného rozkazu sp. zn. 1 Ro 18 297/97, ale tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať.
14. Žalobca však napriek poskytnutému procesnému priestoru uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa vzniku splatnosti zväzku žalovaného, momentu omeškania, nepreukázal. Nedoložil žiadne dôkazy potrebné na zistenie, či platobný rozkaz má konštitutívny účinok, a teda na jeho základe vznikol záväzok, ktorý predtým neexistoval, alebo nejde o tento prípad. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal podstatné okolnosti vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti výšky uplatneného úroku z omeškania, keď v konaní nebolo preukázané, kedy skutočne došlo k omeškaniu žalovaného, v ktorý moment, ktorá skutočnosť bola nevyhnutná pre zistenie výšky úroku z omeškania s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a následne posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. Okresný súd má vzhľadom na § 470 ods. 1 CSP a prejednaciu zásadu sporového konania za to, že nebol povinný pátrať po dôkazoch, ktoré strany sporu, resp. žalobca nenavrhol. Žalobca naviac súdu oznámil, že nežiada vykonať žiadne ďalšie dôkazy v konaní.
15. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol preskúmať výšku a správnosť uplatneného nároku.
16. Súd má za to, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nesplnil, neuniesol tak dôkazné bremeno.
17. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby, preto súd žalobu žalobcu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, mal preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, avšak trovy konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku žalovanému žiadne trovy konania ani nevznikli, preto okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.