Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-1-2022.pdf
PDF · 129.34 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G. XX, XXX XX S. G., právne zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Veselý, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.12.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca ako pozostalý manžel po nebohej manželke N. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. na ochorenie COVID-19, uplatnil dňa 25.08.2021 v Sociálnej poisťovni, pobočka D. Y. nárok na úrazovú dávku - jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) v sume 55.992,30 EUR, nakoľko manželka zomrela v dôsledku choroby z povolania, keď pracovala ako zdravotná sestra, uznanej dňa 01.12.2020 zamestnávateľom D. T. s C. T., D. Y. podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Po poučení uplatnil predmetný nárok podaním Žiadosti o priznanie jednorazového odškodnenia na predpísanom tlačive dňa 07.10.2021.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka D. Y. vydala rozhodnutie č. XXXX-X/XXXX-VK. zo dňa 25.10.2021, podľa ktorého v zmysle § 94 ods. 1, § 17 ods. 3 a § 293fea ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., žalobca na základe jeho žiadosti podanej dňa 07.10.2021 nemá nárok na jednorazové odškodnenie po poškodenej N. H., ktorá zomrela v dôsledku choroby z povolania COVID-19, uznanej zamestnávateľom D. T. s C.., D. Y. podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že žalobca nemá nárok na jednorazové odškodnenie, nakoľko prechodné ustanovenie § 293fek Zákona o sociálnom poistení explicitne pojednáva iba o nároku na úrazový príplatok (a žiadna iná dávka úrazového poistenia zamestnávateľa sa na § 293fek neviaže), kedy sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto
zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika tohto ochorenia. Poškodený, ale ani jeho pozostalí, v prípade smrti poškodeného na následky ochorenia COVID-19 uznaného zamestnávateľom podľa § 293fek Zákona o sociálnom poistení, nemajú nárok na iné dávky poskytované z úrazového poistenia.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie ako predčasné a nezákonné zrušil a opätovne prehodnotiť jeho nárok. Poukázal na prechodné ustanovenie § 293fek Zákona o sociálnom poistení a tvrdil, že mu vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, ktoré aj Sociálna poisťovňa na svojej webstránke definuje ako dávku na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pričom na takéto jednorazové odškodnenie ako dávky poskytovanej z úrazového poistenia má nárok aj pozostalý manžel. Namietal nesprávnosť rozhodnutia, pretože splnil všetky podmienky, aby mu jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo priznané, pretože manželka zomrela na následky ochorenia COVID-19, pričom jej zamestnávateľ potvrdil, že toto ochorenie vzniklo u nej pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika tohto ochorenia.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
5. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.12.2021 zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš tak, že slová „§ 17 ods. 3 a § 293fea ods. 2“, vypúšťa a nahrádza ich slovami „§ 8 ods. 2 a § 83“, slovo „poškodenej“ nahrádza slovom „zomrelej“ a taktiež vypúšťa slová „podľa § 293fek ods. 2, písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila.
6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2021 je zákonné a vecne správne, avšak z dôvodu správnosti výroku považovala za potrebné z tohto výroku vypustiť poukaz na § 17 ods. 3 ako aj ustanovenie § 293fea ods. 2 a § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa na danú vec nevzťahujú a doplniť § 83 a § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako dôvody nepriznania nároku.
7. Podľa žalovanej z ustanovenia § 94 ods. 1 a § 83 Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že základnou podmienkou priznania nároku na jednorazové odškodnenie je, aby zomrelá osoba bola poškodenou v danom prípade chorobou z povolania, a zároveň zomrela ich následkom. Preto relevantnou skutočnosťou pre správne posúdenie nároku žiadateľa je záver, či manželka žiadateľa bola poškodenou a či zomrela na chorobu z povolania. Žalovaná nespochybňuje, že zamestnávateľ uznal, že ochorením COVID-19 sa zomrelá manželka žiadateľa nakazila pri výkone práce. Uznanie samotné však nemá automaticky za následok nárok na akúkoľvek dávku, ako sa žiadateľ o dávku v odvolaní mylne domnieva. Nesúhlasila s odvolacou námietkou, že nárok na jednorazové odškodnenie žiadateľovi vzniklo, keďže splnil všetky podmienky pre vyplatenie úrazového príplatku a uviedla, že žiadateľ si uplatnil nárok na jednorazové odškodnenie po zomrelej manželke, ktorá zomrela dňa 29.12.2020 v dôsledku ochorenia COVID-19 potvrdeného dňa 01.12.2020. Podmienky, za ktorých je ochorenie COVID-19 chorobou z povolania rieši práve prechodné ustanovenie § 293fek ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, ktoré sa ale viaže len na úrazový príplatok. Toto ustanovenie rieši len úpravu postupov pri uplatňovaní nároku na úrazový príplatok, a nie úpravu postupov pri uplatňovaní nároku na jednorazové odškodnenie, či inú dávku. Uvedená právna úprava sa nevzťahuje na žiadnu inú úrazovú dávku, okrem úrazového príplatku.
8. Základným predpokladom pre priznanie nároku na jednorazové odškodnenie je, aby bol zomrelý poškodeným, ktorý zomrel následkom v tomto prípade choroby z povolania, pričom, čo je chorobou z povolania určuje § 8 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorý za chorobu z povolania považuje len chorobu uznanú za chorobu z povolania príslušným špecializovaným pracoviskom a zaradenú do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 tohto zákona. Zákonodarca v reakcii na pandemickú krízovú situáciu síce umožnil, aby ochorenie COVID-19 mohol (namiesto špecializovaného pracoviska) uznať za chorobu z povolania aj zamestnávateľ, a to v zmysle § 293fea, resp. § 293fek zákona č. 461/2003 Z. z., ten však platí len na účely úrazového príplatku. Ak zamestnávateľ potvrdením deklaruje, že k vzniku ochorenia COVID-19 došlo pri výkone práce, kde z jej povahy vyplýva väčšia miera
rizika vzniku tohto ochorenia, jeho vyhlásenie nahradí uznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, ale len na účely nároku na úrazový príplatok, teda tento je možné priznať aj na základe predmetného vyhlásenia zamestnávateľa. Zákon o sociálnom poistení na účely nároku na jednorazové odškodnenie zomrelú manželku žiadateľa nepovažuje za poškodenú v zmysle § 83 Zákona o sociálnom poistení, preto žiadateľovi nie je možné priznať uplatnený nárok na jednorazové odškodnenie po zomrelej manželke, ktorému nárok na jednorazové odškodnenie nevznikol s poukazom na ustanovenie § 94 ods. 1 v súlade s § 8 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu v sociálnych veciach, ktorou sa domáhal, aby správny súd posúdil zákonnosť postupu žalovanej a rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch, pričom navrhoval, aby správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.12.2021 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
10. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovanej arbitrárne a nepreskúmateľné, neobsahujúce podstatné náležitosti rozhodnutia podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. a z toho dôvodu odôvodnenie rozhodnutia žalovanej nemá právnu podporu. Tvrdil, že práva alebo právom chránené záujmy žalobcu boli porušené žalobou napadnutým rozhodnutím, pretože vo veci jeho žiadosti o priznanie nároku na jednorazové odškodnenie bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Uvádzal, že na stránke Sociálnej poisťovne je uvedené, že nárok na jednorazové odškodnenie sa definuje ako dávka na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a na takéto jednorazové odškodnenie ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel a je potrebné uplatniť si tento nárok v Sociálnej poisťovni. Tvrdil, že všetky takéto podmienky splnil, pretože jeho manželka zomrela dňa 29.12.2020 na následky ochorenia COVID-19 a jej zamestnávateľ potvrdil, že toto ochorenie vzniklo zamestnancovi pri práci, pričom si riadne nárok na jednorazové odškodnenie v Sociálnej poisťovni uplatnil. Nie je mu jasné, akú podmienku nesplnil, a preto žiadal o prehodnotenie postupu Sociálnej poisťovne, a to pobočky aj ústredia.
11. Podľa žalobcu je základným problémom vo veci tá skutočnosť, že podľa názoru žalovanej pre účely nároku na jednorazové odškodnenie sa jeho manželka nepovažuje za poškodenú v zmysle § 83 Zákona o sociálnom poistení, a preto mu nie je možné ako pozostalému manželovi priznať uplatnený nárok na jednorazové odškodnenie po zomrelej manželke. Zo znenia ustanovenia § 83 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poškodenou osobou na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
12. Žalobca konštatoval, že zákonodarca nemohol predvídať pandemickú situáciu v súvislosti s COVID-19, pričom je nesporné, že manželka ochorela a podľahla tejto chorobe pri výkone povolania. Podľa žalobcu sa jedná o určitú medzeru v zákone, ktorú by mala riešiť Sociálna poisťovňa, keď na jednej strane deklaruje nárok na možnosť zaplatenia jednorazového odškodnenia a v tomto prípade nie je sporné ani to, že v oznámení o poistnej udalosti COVID-19 zo dňa 20.09.2021 zamestnávateľ nebohej manželky uznal, že zomrelá manželka žiadateľa, ako zdravotná sestra sa nakazila ochorením COVID-19 pri výkone práce. Keďže tieto skutočnosti nie sú sporné a existuje nárok daný zo zákona na jednorazové odškodnenie, tak postoj Sociálnej poisťovne žalobca považuje za nezákonný a arbitrárny.
Vyjadrenie žalovanej
13. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhla podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Podľa žalovanej tvrdenia právneho zástupcu v žalobe, rovnako v odvolaní, nemajú oporu v legislatíve, ak spočívajú v presvedčení, že medzeru v zákone, ktorá sa týka posúdenia nároku na jednorazové odškodnenie po osobe zomrelej v dôsledku ochorenia COVID-19, by mala riešiť žalovaná.
15. Žalovaná zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď zdôraznila, že do Zákona o sociálnom poistení bolo doplnené ustanovenie § 293fek, ktorý rieši len
úpravu postupov pri uplatňovaní nároku na úrazový príplatok, a nie úpravu postupov pri uplatňovaní nároku na jednorazové odškodnenie, či inú dávku. Vzhľadom na dané skutočnosti, uvedená právna úprava sa nevzťahuje na žiadnu inú úrazovú dávku, okrem úrazového príplatku. V reakcii na pandemickú krízovú situáciu síce zákonodarca umožnil, aby ochorenie COVID-19 mohol namiesto špecializovaného pracoviska uznať za chorobu z povolania aj zamestnávateľ, avšak len na účely úrazového príplatku. Žalovaná považuje argumentáciu uvádzanú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia za správnu a zákonnú. Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“, inak povedané, Sociálna poisťovňa je povinná konať len v medziach zákonov, a nie ako sa právny zástupca v žalobe domnieva „...v tomto prípade sa jedná o určitú medzeru v zákone, ktorú by mala riešiť Sociálna poisťovňa,...“.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovanej
16. Žalobca v replike uviedol, že skutkový dej, ktorý bol ním deklarovaný je nesporný, t. j. je nesporné, že manželka bola v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom D. T. v C., T. D. Y., kde pracovala počas krízovej situácie na oddelení, kde prichádzala do kontaktu s pacientami, ktorí ochoreli na ochorenie COVID-19 a pri tejto práci sa nakazila touto chorobou a následkom tejto choroby aj zomrela. Je zrejmé, že legislatívny rámec z hľadiska odškodnenia takejto smrti nie je v súlade s právnym názorom Sociálnej poisťovne, a teda je legitímnym právom žalobcu domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Manželka žalobcu zomrela pri plnení pracovných úloh, kde bola povinná takého úlohy plniť a nasadila svoj život a zdravie, pričom bola jednou z vyznamenaných in memoriam, t. j. lekárov a zdravotných sestier, ktorí zomreli v súvislosti s plnením pracovných úloh, avšak podľa názoru Sociálnej poisťovne žalobca ako pozostalý manžel nemá nárok na žiadne odškodnenie. Na jednej strane žalovaná nespochybňuje, že manželka žalobcu zomrela v dôsledku potvrdeného ochorenia COVID-19, avšak na druhej strane tvrdí, že žalobcovi nárok na jednorazové odškodnenie nevzniklo a odvoláva sa iba na to, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe, ktorú považuje za podanú v medziach zákona a žiada správny súd, aby žalobe po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhovel.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, vecne príslušný (§ 10 SSP) a miestne príslušný (§ 13 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo vrátane prvostupňového, a to na nariadenom pojednávaní v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na návrh žalobcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. V rámci súdneho prieskumu zohľadnil, že ide o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom žalobných bodov v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP.
18. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádza, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že zomrelá manželka žalobcu nie je poškodenou podľa § 83 citovaného zákona, keďže sa u nej zatiaľ nezistila choroba z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, ale bolo v jej prípade iba zamestnávateľom potvrdené, že ochorenie COVID-19 jej vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia, čím sa v zmysle § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. na účely nároku na úrazový príplatok podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú.
23. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželka žalobcu pracovala ako zdravotná sestra v T. s C. T.. D. Y., že zomrela na ochorenie COVID-19 dňa XX.XX.XXXX v dôsledku tohto ochorenia a spornou nebola ani skutočnosť, že zamestnávateľ jej potvrdil dňa 01.12.2020 pre účely priznania nároku na úrazový príplatok v čase jej dočasnej práceneschopnosti, že ochorenie COVID-19 jej vzniklo pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
24. Spornou otázkou v konaní bolo, či takéto potvrdenie zamestnávateľa v zmysle § 293fek ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého sa na účely nároku na úrazový príplatok považuje podmienka uznania choroby z povolania za splnenú nahrádza zistenie choroby z povolania ako takej v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., na základe čoho by bolo možné priznať jednotlivé nároky z titulu zistenej choroby z povolania, vrátane žalobcom uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie podľa §94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Relevantná právna úprava
25. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.
26. Osobitným predpisom je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
27. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
30. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z.; poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
31. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
32. Podľa § 293fek ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 má nárok na úrazový príplatok, ak je počas krízovej situácie uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu ochorenia
COVID-19, ktoré vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
33. Podľa § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; na účely nároku na úrazový príplatok sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú, ak zamestnávateľ zamestnanca uznaného počas krízovej situácie za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19 potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo tomuto zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia.
34. Podľa § 293fek ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ustanovenie § 293fea sa od účinnosti tohto zákona neuplatní.
35. Zákonom č. 330/2020 Z.z. (účinný od 21.11.2020) došlo k vloženiu ustanovenia § 293fea do zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa prestalo uplatňovať od 01.05.2021, od účinnosti zákona č. 130/2021 Z. z., ktorým bolo do Zákona o sociálnom poistení vložené ustanovenie § 293fek.
36. V Prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. .ZOZNAM CHORÔB Z POVOLANIA je pod č. 47 uvedená ako Choroba z povolania: „Iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname.“ a Podmienky vzniku: „Pri vykonávaní práce, ktorá je preukázateľne a v porovnateľnej miere s inými chorobami z povolania uvedenými v tomto zozname v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením zdravia a táto súvislosť je posúdená Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania.“
37. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
38. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
39. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
40. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania, správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa postupovala v konaní o žiadosti žalobcu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi. Pred rozhodnutím si zadovážila v dostatočnom rozsahu podklady rozhodnutia, presne a úplne zistila skutočný stav veci, na ktoré aplikovala správne právne predpisy, t. j. vec správne právne posúdila.
41. Relevantná právna úprava žiadny iný nárok v súvislosti s ochorením COVID-19, okrem úrazového príplatku osobe dočasne práceneschopnej, bez toho, že by ochorenie COVID-19 bolo právne korektným spôsobom (§ 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.) uznané za chorobu z povolania, neumožňuje priznať. Ustanovenie § 293fek ods. 2 zákona č. 4612003 Z. z. síce používa pojem choroby z povolania, ale len pre účely nároku na úrazový
príplatok, keď pre takýto prípad sa podmienka uznania choroby z povolania považuje za splnenú už tým, že zamestnávateľ potvrdí, že ochorenie COVID-19 vzniklo zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Bez takéhoto potvrdenia zamestnávateľa nie je možné úrazový príplatok dočasne práceneschopnému zamestnancovi priznať. Zákonom zavedená fikcia uznania choroby z povolania sa vzťahuje len na osoby výslovne uvedené v ustanovení § 293fek ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Ide o vyhlásenie/potvrdenie zamestnávateľa, ktoré pre tento nárok
- úrazový príplatok nahrádza uznanie choroby z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Teda zamestnávateľ zamestnanca, ktorý ochorel na COVID-19 na príslušnom tlačive „Oznámenie poistnej udalosti COVID-19“ potvrdí, že k nákaze došlo pri pracovnej činnosti, kde z jej povahy vyplýva väčšia miera rizika jej vzniku. Takéto fiktívne uznanie choroby z povolania formou vyhlásenia zamestnávateľa je len zákonnou podmienkou pre priznanie nároku na úrazový príplatok a nenahrádza splnenie skutočných zákonných podmienok pre možné konštatovanie, že ide o chorobu z povolania, t. j. nenahrádza jej uznanie. Ochorenie COVID-19 nie je uvedené samostatne v zozname chorôb z povolania v zmysle prílohy 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z., avšak v zmysle bodu 47 prílohy 1 do zoznamu chorôb z povolania je zaradené aj neurčité ochorenie vznikajúce za tam uvedených podmienok, splnenie ktorých však v predmetnej veci predpokladaným zákonným postupom nebolo preukázané. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že vec bola posúdená len v rozsahu žiadosti žalobcu, a pokiaľ by Sociálna poisťovňa mala k dispozícii hlásenie choroby z povolania v predmetnej veci, posudzovala by uplatnený nárok inak.
42. Žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu, že ak došlo k fiktívnemu uznaniu choroby z povolania potvrdením zamestnávateľa, automaticky ide o uznanie/zistenie choroby z povolania, čo by malo nahrádzať aj Hlásenie choroby z povolania, teda diskvalifikovať celý proces konania príslušného špecializovaného pracoviska v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z., s čím sa správny súd nestotožňuje. Takéto fiktívne uznanie choroby z povolania potvrdením zamestnávateľa sa odlišuje od striktne stanoveného zákonného postupu pre uznanie choroby z povolania a pre uplatnenie jednorazového odškodnenia ako úrazovej dávky z titulu zistenej choroby z povolania, je irelevantné. Podmienka uznania choroby z povolania sa nepovažuje za splnenú pre uplatnený nárok žalobcom. Fiktívne uznanie choroby z povolania je možné akceptovať len na účely úrazového príplatku a nie jednorazového odškodnenia. Nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vzniká pozostalým len v prípade, ak poškodený zomrel v dôsledku zistenej choroby z povolania, nie v prípade fikcie uznania choroby z povolania, teda vyhlásením - potvrdením zamestnávateľa, výslovne len pre úrazový príplatok v zmysle § 293fek ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Správny súd poznamenáva, že aj v prípade uplatňovania nároku na úrazový príplatok oprávnenou osobou, by mohlo dôjsť k situácii, že zamestnávateľ, by neuznal zodpovednosť za ochorenie COVID-19 (teda nepotvrdil by, že ochorenie u dočasne práceneschopnej osoby vzniklo pri výkone činnosti uvedenej v § 17 ods. 2, kde z povahy tejto činnosti vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia) a aj v takom prípade, by o splnení zákonnej podmienky uznania choroby z povolania z dôvodu ochorenia COVID-19 rozhodovalo špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v odbore dermatovenerológie. Vždy však by išlo len o preukázanie splnenia zákonnej podmienky pre nárok na úrazový príplatok.
43. V predmetnej veci je podstatným to, že ochorenie COVID-19 nie je osobitne uvedené v zozname chorôb z povolania a splnenie podmienok, za ktorých „Iné poškodenie zdravia...“ môže byť chorobou z povolania (bod 47 prílohy 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) tiež nebolo v rámci zákonného postupu podľa zákona č. 355/2007 Z. z. preukázané. Len pri uznanej existujúcej chorobe z povolania prichádza do úvahy priznanie jednotlivých nárokov v súvislosti s chorobou z povolania, vrátane nároku pozostalých na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 v spojení s § 83 zákona č. 461/2003 Z. z.
44. Ak žalovaná v danom prípade nemala preukázanú skutočnosť, že ochorenie COVID-19 u manželky žalobcu je hlásenou chorobou z povolania (okrem fikcie uznania vyhlásením/potvrdením zamestnávateľa ako akceptovaného spôsobu uznania choroby z povolania, avšak len pre nárok na úrazový príplatok), potom zomrelá manželka žalobcu v zmysle § 83 Zákona o sociálnom poistení nie je poškodenou na účely poskytovania úrazových dávok. Žalobca by mal nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení len vtedy, ak by nebohá manželka bola poškodenou v zmysle § 83, čo ale nie je, z dôvodu absencie v jej prípade zistenia a hlásenia choroby z povolania.
45. Možno súhlasiť s konštatovaním v žalobe, že sa jedná o „medzeru“ v zákone, avšak nedostatok v právnej úprave nie je možné preklenúť priznaním nároku tam, kde nárok zo zákona nevyplýva. Žalovaná postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ako to vyplýva z článku 2 ods. 2 Ústavy SR.
46. Pokiaľ u manželky žalobcu ochorenie COVID-19, ktorému aj podľahla, nie je preukázanou hlásenou chorobou z povolania, nárok žalobcu ako pozostalého manžela na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa viaže výlučne na uznanú chorobu z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, nie je daný.
47. Správny súd tiež poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie úrazového príplatku a pre priznanie jednorazového odškodnenia. Okrem rozdielneho ponímania choroby z povolania (na základe fikcie jej uznania v zmysle § 293fek ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a na základe uznania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení) ide aj o rozdielneho poberateľa úrazovej dávky (zamestnanec, ktorý je dočasne práceneschopný v dôsledku ochorenia COVID-19 a ochorel pri výkone činnosti z povahy ktorej vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia - § 293fek ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a pozostalý po poškodenej osobe v zmysle § 83 Zákona o sociálnom poistení, u ktorej sa zistila choroba z povolania). Z dôvodovej správy k zákonu č. 330/2020 Z. z., ktorým došlo k zavedeniu fikcie splnenia podmienky nároku na úrazový príplatok, a to podmienky uznania choroby z povolania formou potvrdenia zamestnávateľa o tom, že ochorenie COVID-19 vzniklo zamestnancovi pri práci, kde z povahy práce vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia, čím sa sledovalo zjednodušiť a urýchliť proces uznávania choroby z povolania, ako podmienky pre priznanie tohto nároku, t. j. úrazového príplatku dočasne práceneschopnej osobe, ale nie ho nahradiť aj pre iné nároky vyplývajúce zo zistenej choroby z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Cieľom bolo zabezpečiť, aby bolo možné nakazeným zamestnancom čo najskôr priznať úrazový príplatok. Preto takéto potvrdenie zamestnávateľa nenahrádza celý (častokrát zdĺhavý a administratívne náročný) proces uznávania choroby z povolania, ktorý by aj v tomto prípade musel prebehnúť, aby bolo možné uzavrieť, že u nebohej manželky žalobcu išlo o chorobu z povolania, čo by umožňovalo priznať aj súvisiace nároky z toho plynúce, teda aj žalobcom uplatnené jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
48. V danom prípade žalobca tvrdil, že ide o chorobu z povolania vzhľadom na potvrdenie zamestnávateľa vystavenom v zmysle § 293fek ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. na účel priznania úrazového príplatku, ale v takomto prípade ide len o fiktívnu chorobu z povolania, a nie o chorobu z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Nie je vylúčené, že v prípade žalobcu bude v riadnom administratívnom procese choroba z povolania u jeho zomrelej manželky uznaná (na základe pracovnej anamnézy a po zhodnotení epidemiologickej situácie, teda vylúčení mimopracovnej expozície), ktorú skutočnosť však správny súd ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP) nemal preukázanú. Preto právne posúdenie veci na základe preukázaného skutkového stavu veci v čase rozhodovania žalovanej je zákonné, súladné s platnou právnou úpravou. V prípade zmeny skutkových okolností, môže žalobca opakovane požiadať o priznanie nároku, keďže na predmetné konanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb., a zákon č. 461/2003 Z. z. nepozná prekážku veci rozhodnutej (§ 172 a nasl.). Rozhodnutie žalovanej spĺňa náležitosti rozhodnutia stanovené v § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie je odôvodnené tak, ako predpokladá ustanovenie § 209 ods. 4 cit. zákona. Nejedná sa o arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie, ak žalovaná v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Dvojinštančné administratívne konanie tvorí jeden celok, preto namietanie v správnej žalobe eventuálnej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ je táto vada odstránená v rozhodnutí o odvolaní, je irelevantné.
49. K žalobnej námietke žalobcu, že žalobca spĺňa uplatnený nárok na jednorazové odškodnenie vzhľadom na informáciu zverejnenú na stránke Sociálnej poisťovne, kde je uvedené, čo je účelom tejto dávky, teda, že ide o dávku na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, správny súd uvádza, že predmetná informácia uvedená na web stránke Sociálnej poisťovne nemení nič
na tom, že k priznaniu jednorazového odškodnenia musí byť primárne ochorenie zákonným postupom uznané za chorobu z povolania v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 355/2007 Z. z., k čomu zatiaľ nedošlo. K tvrdeniu žalobcu, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu výkladu pri aplikácii ustanovenia § 83 Zákona o sociálnom poistení, ak zomrelú manželku žalobcu nepovažuje za poškodenú, správny súd uvádza, že ustanovenie § 83 Zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať v spojení s § 8 ods. 2 písm. a) tohto zákona, a to tak, že pojem „...zistila choroba z povolania.“ znamená postupom podľa § 8 ods. 2 písm. a), a nie potvrdením zamestnávateľa. Už z pojmu slova „zistila“ je zrejmé, že obsah tohto pojmu v prípade potvrdenia/ vyhlásenia zamestnávateľa na účel úrazového príplatku nie je naplnený, keďže mu nepredchádza žiadne zisťovanie. Potvrdenie zamestnávateľa pre účely v zmysle § 293fek ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, nenahrádza zistenie choroby z povolania postupom v zmysle osobitného zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z. Je pravdou, že zákonodarca nemohol predvídať pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19, avšak na toto ochorenie reagoval a prijal novelu zákona č. 461/2003 Z. z., ktorou však upravil podmienky len pre priznávanie úrazového príplatku v prípade práceneschopnosti v súvislosti s predmetným ochorením, a to pre tých zamestnancov, ktorým vzniklo toto ochorenie pri výkone činnosti, z povahy ktorej vyplýva väčšia miera rizika vzniku tohto ochorenia. Nie je preto adekvátne konštatovanie, že ak zákonodarca nemohol predvídať predmetné ochorenie, že sa jedná o medzeru zákona, čo by malo byť pri rozhodovaní zohľadnené, pretože v súvislosti s predmetným ochorením prijal zákonodarca novelu Zákona o sociálnom poistení, avšak pre uplatňovanie úrazových dávok v súvislosti so zistenou chorobou z povolania ponechal právnu úpravu bez zmeny.
50. Správny súd poznamenáva, že nad každým rozhodnutím súdu sa nesie imperatív zákonnosti aj spravodlivosti. V niektorých prípadoch je možné súdom korigovať (vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci) určitú „nespravodlivosť“, či „tvrdosť“ zákona. Je to ale vždy v prípadoch, keď zákon upravuje určitý nárok, pre priznanie ktorého stanovuje podmienky, splnenie ktorých je v konkrétnom prípade na priznanie nároku hraničné. Orgán verejnej správy však nikdy, v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemôže priznať nárok vtedy, kde ho žiadny zákon, či iný právny predpis neumožňuje priznať. Rovnako, ani správny súd nemôže v takom prípade konštatovať nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy, či nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým takýto nárok nepriznal. Je na vôli zákonodarcu, či a akým spôsobom, v akom rozsahu upraví (nad rámec § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.), prípadné odškodnenie pre pozostalých po tých, ktorí podľahli infekčnému ochoreniu COVID-19, ak sa nakazili koronavírusom pri plnení pracovných povinností. Zatiaľ platná právna úprava v súvislosti s týmto ochorením, bez zistenia choroby z povolania zákonným postupom v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje priznať len „úrazový príplatok“, a to za podmienok ustanovených v § 293fek zákona č. 461/2003 Z. z., okrem iných za použitia fikcie uznania choroby z povolania potvrdením zamestnávateľa, ktoré pre tento prípad nahrádza jej zisťovanie. Neprináleží súdu interpretovať právny predpis pri jeho aplikácii tak rozširujúco, aby bolo možné priznať nárok tam, kde právna úprava s ním nepočíta. S fiktívnym uznaním choroby z povolania súvisí len možnosť priznania úrazového príplatku, a nie ďalších úrazových dávok, ako zo zistenej, teda riadne uznanej a hlásenej choroby z povolania.
51. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
52. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).