Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-57-2017.pdf
PDF · 125.32 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a z členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanej Obec Ľubietová, Nám. V. Dunajského 1/1, 976 77 Ľubietová za účasti ďalších účastníkov 1/ A.. D. A., bytom J. XX, XXX XX L. L., 2/ A.. H. A., bytom J. XX, XXX XX L. L., 3/ A.. J. B., bytom X.. V. G. X/X, XXX XX V., 4/ G. B., bytom X.. V. G. X/X, XXX XX V. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej sp. zn. 49/2016/VS zo dňa 4. marca 2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného ako stavebného úradu, ktorým pod sp. zn. 49/2016/VS ev. č. 3/2016 zo dňa 4. marca 2016 právoplatným dňa 29.3.2016 bolo vydané dodatočné stavebné povolenie podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a zároveň bolo podľa § 88 ods. 1, písm. b) a § 82 ods. 1 stavebného zákona povolené užívať stavbu - Rekreačná chata V. č. p. XXXX/X na pozemku č. CKN XXXX/X v k. ú. V. (ďalej len stavba). Obec Ľubietová protestu nevyhovela a postúpila tento na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky protestu nevyhovel rozhodnutím č. OÚ-BB- OVBP2-2016/032542/02-Px zo dňa 30.11.2016 z nasledovných dôvodov: (1) Na namietanú nezákonnosť spočívajúcu v zmätočnosti konania, ktoré bolo v oznámení uvedené ako konanie podľa § 88b stavebného zákona, avšak rozhodnutie bolo vydané ako keby mu predchádzalo konanie podľa § 88 stavebného zákona, uviedol, že podľa § 88a stavebného zákona sa posudzujú nepovolené stavby a podľa § 88b sa posudzujú stavby už povolené, avšak ktorých povolenie bolo pre nezákonnosť zrušené. V oboch prípadoch sú konania ovládané postupom podľa § 58 až § 66 stavebného zákona. Rozdiel je iba v tom, že rozhodnutiu o dodatočnom povolení nepovolenej stavby predchádzajú posúdenia stavebného úradu o súladnosti nepovolenej stavby s verejným záujmom. Bez kladných posúdení sa konanie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby nemôže začať a stavebný úrad začne konať o odstránení stavby. Keďže obe konania sú ovládané alebo sa riadia podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, tak zmätočnosť konania spočíva len v samotnom oznámení o začatí konania. Tým ale neboli dotknuté procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Preto tento dôvod nezákonnosti nepovažoval správny orgán za dôvodný. (2) Prokurátor videl nezákonnosť aj v tom, že stavebný úrad neposúdil stavbu na podklade územného plánu obce. Vychádzal pritom z toho, že predchádzajúce rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo zrušené aj z dôvodu rozporu stavby s územným plánom. Správny orgán k tomu uviedol, že pred
oznámením konania o dodatočnom povolení stavby musí mať stavebný úrad preukázaný súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania. Inak mu stavebný zákon ukladá oznámiť konanie o nariadení odstránenia stavby. Rozhodnutie, na ktoré odkazuje prokurátor v odôvodnení konštatovalo, že stavebný úrad v predchádzajúcom konaní nezákonne posúdil súladnosť stavby na podklade zastavovacej štúdie rekreačnej lokality „O., R., V.“. Zároveň vyslovil právny názor, že pozemok pod stavbou nebol územným plánom určený na zastavanie. Správny orgán Okresný úrad tento právny názor revidoval už v Oznámení č. OU-BB-OVBP-012687/Bx-05 zo dňa 24.5.2016 k podnetu na mimoodvolacie konanie. K revízii tohto právneho názoru dospel na základe novej rozsiahlejšej správnej úvahy, ktorú založil na ustanovení § 11 ods. 5, písm. b) a § 12 ods. 2, písm. a) a b) stavebného zákona. Obec má spracovaný územný plán, a preto v ňom zapracované ciele a zámery územného plánovania posudzuje na podklade jednotlivých funkčných plôch. Na rozdiel od územného plánu zóny, územný plán obce nereguluje urbanizáciu na jednotlivé pozemky. Nebolo preto správne predchádzajúce konštatovanie Krajského stavebného úradu, že konkrétny pozemok nebol územným plánom určený na zastavanie. Preto Okresný úrad nevyhovel namietanému porušeniu zákona, ktoré prokurátor v proteste založil na právnom názore Krajského stavebného úradu, ktorý ale nebol súladný so zákonom. Okresný úrad súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania posudzoval nasledovnou správnou úvahou: „Územné plánovanie je priestorové plánovanie a určuje sa ním, ako budú jednotlivé priestory územia využívané. Územné plánovanie na území obce je normotvornou činnosťou obce, ktorá príslušným schvaľovacím postupom v územnom pláne premietne svoje rozvojové plány a ciele pre jednotlivé priestory obce. Ide o ucelené priestory s rovnakými predpokladmi, ktoré sa pri územnom plánovaní vyhodnocujú (napr. aj prírodné, krajinárske, ochrany jednotlivých verejných záujmov, funkčné, dopravné atď.). Jednotlivé susediace priestory sa urbanizujú tak, aby sa vzhľadom na svoje funkčné určenie negatívne neovplyvňovali. Napr. k územiu rekreácie by nebolo vhodné umiestňovať územie priemyslu. Záväznou časťou územného plánu obce je urbanistický priestor O. (lokalita č. 11), určený pre poľnohospodárstvo a rekreáciu. Spolu so susedným urbanizovaným priestorom „R. H.“ majú tvoriť ucelenú agroturistickú zónu „J. P.“. Jedná sa o monofukčné využitie tohto priestoru v extraviláne obce. Nesusedí priamo s inými urbanizovanými priestormi, inej funkčnej náplne, ktoré by mohli byť ovplyvňované. Samotná stavba zodpovedá funkčnému regulatívu. Nejedná sa teda napr. o výrobný závod, ktorý by negatívne ovplyvňoval poľnohospodársku výrobu, či rekreáciu. V týchto súvislostiach, preto nie je na mieste, aby umiestnenie stavby bolo posudzované len čisto formálne podľa hraníc plochy funkčného využívania a reštriktívne vyhodnocovať, či je v hraniciach alebo mimo hraníc plôch. Tieto sú iba orientačné vzhľadom na mierku, v akej sú vo výkresovej časti územného plánu zakreslené. Stavba je súčasťou lokality O., spĺňa funkčný regulatív rekreácie a môže byť súčasťou ucelenej agroturistickej zóny „J. P.“. Podľa základných princípov územného plánovania vyjadrených v § 1 stavebného zákona cieľom územného plánovania je „zorganizovať“ jednotlivé priestory tak, aby boli vytvorené predpoklady pre ich funkčné využívanie za zachovania prírodných, historických a krajinárskych hodnôt územia. Pritom sa prihliada aj na starostlivosť o životné prostredie. V konaní boli predložené stanoviská dotknutých orgánov (Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkového a lesného odboru a odboru starostlivosti o životné prostredie), ktorými sa preukázalo, že umiestnenie stavby týmto cieľom územného plánovania neodporuje. Preto okresný úrad považuje umiestnenie stavby za súladné s územným plánom a protest prokurátora z týchto dôvodov za nedôvodný“. (3) K námietke nezákonnosti spočívajúcej v tom, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 88a ods. 1, 2, 5 a 7 stavebného zákona, keď stavebníka nevyzval na predloženie dokladov pre posúdenie súladnosti stavby s verejným záujmom a toto posúdenie ani nevykonal, okresný úrad uviedol, že dňom podania žiadosti o dodatočnom povolení stavby boli stavebnému úradu predložené záväzné stanoviská dotknutých orgánov a projektová dokumentácia stavby. Bolo v právomoci stavebného úradu posúdiť, či ide o doklady, ktoré postačujú na ustálenie právneho názoru o súladnosti stavby s verejným záujmom. Pokiaľ neboli vykonané postupnosti v súvislosti s výzvou podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, nemožno usudzovať, že neboli vykonané posúdenia, ku ktorým toto ustanovenie stavebný úrad zaväzuje. Pokiaľ by stavebný úrad nemal spoľahlivo ustálený právny názor, nebolo by možné začať príslušné konanie o budúcej existencii nepovolenej stavby (odstránenie - dodatočné povolenie). (4) K námietke nezákonnosti uplatnenej v proteste prokurátora spočívajúcej v porušení § 47 ods. 2 Správneho poriadku o § 66 stavebného zákona okresný úrad uviedol, že namietané chyby sú len chybami v písaní, ktoré možno napraviť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a preto nepovažoval z tohto dôvodu za potrebné toto rozhodnutie zrušiť. (5) K námietkam nezákonnosti týkajúcim sa nedostatku odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku správny orgán uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je určené hlavne účastníkovi konania. V tomto prípade sa účastník konania s výrokom rozhodnutia stotožnil a nebolo potrebné dávať odvolanie. Novým odôvodnením rozhodnutia teda nič nezmení na tom, že s výrokom súhlasí. Preto správny
orgán nepovažoval za potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť len za účelom, aby bolo znovu lepšie odôvodnené. (6) K prokurátorom namietanej nezákonnosti, ktorá mala spočívať v tom, že nemohlo dôjsť k obhliadke stavby a posúdeniu súladnosti stavby s projektovou dokumentáciou, keď sa konanie konalo na obecnom úrade, okresný úrad uviedol, že obhliadka stavby je pri kolaudácii povinná. Okresný úrad zistil, že v obsahu protokolu je zachytený nedostatok stavby - nenainštalované madlá na schodoch, čo možno zistiť len obhliadkou stavby. Ústne pojednávanie bolo zvolané na obecný úrad práve z dôvodu, aby mohla byť vykonaná obhliadka, keďže poloha stavby je v extraviláne obce a jej dopravná dostupnosť nemusela byť všetkým prizvaným na obhliadku známa. Okresný úrad uzavrel, že stavebný úrad porušil procesné pravidlá pri rozhodovaní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stavebník legitímne očakáva, že o jeho právach bolo rozhodnuté nemenne a konečným spôsobom. Prečo by mal pykať za procesné pochybenie stavebného úradu, prípadnou revíziou v konaní o proteste prokurátora. Okresný úrad v namietaných porušeniach procesných ustanovení nenašiel nezákonný vplyv na hmotné právo. Záujmy dotknutých orgánov ako aj záujmy územného plánovania boli rozhodnutím rešpektované a zachované. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okresný úrad si osvojil právny názor, že revízia právoplatne priznaných práv a povinností by mala nastať iba v prípade porušenia hmotného práva, resp. z dôvodu chybnej procedúry, ktorá spôsobí nesprávnu aplikáciu hmotného práva. Preto porušenie procesných ustanovení, ktoré boli vytýkané v proteste prokurátora a ktoré nemali vplyv na aplikáciu hmotného práva, neboli dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu.
2. Ministerstvo výstavby a dopravy Slovenskej republiky, sekcia výstavby o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora rozhodlo rozhodnutím č. 10430/2017/ SV/12867 tak, že odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že okresný úrad správne vyhodnotil, že stavebný úrad postupoval v konaní vo veci dodatočného povolenia predmetnej stavby spojenej s kolaudáciou v súlade so zákonom. Okresný úrad sa podrobne zaoberal dôvodmi protestu, ktoré posúdil a vyhodnotil v súlade so zákonom, čo podrobne odôvodnil a s čím sa ministerstvo stotožnilo. K odvolacím námietkam uviedol, že zmätočnosť v oznámení o začatí konania nemala vplyv na ďalšie konanie v predmetnej veci, pričom neboli dotknuté ani procesné práva a povinnosti účastníkov konania. V spisovom materiáli sa nachádzajú doklady potrebné pre posúdenie súladu predmetnej stavby s verejnými záujmami. K námietke, že stavebný úrad neposúdil stavbu na podklade územného plánu obce, čím porušil § 62 ods. 1, písm. a) stavebného zákona, ministerstvo uviedlo, že uvedené ustanovenie sa aplikuje len v prípadoch, keď bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie, alebo keď sa územné rozhodnutie nevyžaduje, lebo umiestnenie stavby podrobne rieši územný plán zóny. V danom prípade územné rozhodnutie nebolo vydané a Obec Ľubietová nemá ani územný plán zóny. Obec má vypracovaný územný plán a v ňom zapracované ciele a zámery územného plánovania, ktoré sa posudzujú na podklade jednotlivých funkčných plôch. Predmetná stavba je situovaná v extraviláne Obce Ľubietová a v lokalite miestopisne označenej ako „Y.“. Táto lokalita je v územnoplánovacej dokumentácii funkčne regulovaná ako zmiešané územie (výroba, poľnohospodárstvo a rekreácia) a spolu s ďalšou lokalitou „R. H.“ tvoria potencionálne rozvojové územie „agroturistickej zóny J. P.“. Dodatočne povolená stavba nie je priamo situovaná v území priestorovo vymedzeným v územnoplánovej dokumentácii pre urbanizáciu, avšak v jeho bezprostrednom dotyku a zároveň v lokalite „Y.“, ktorá spolu s okolitou krajinou bude súčasťou agroturistickej zóny. V konaní boli predložené stanoviská dotknutých orgánov, ktorými sa preukázalo, že umiestnenie stavby neodporuje týmto cieľom územného plánovania. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu ministerstvo uviedlo, že nedostatky odôvodnenia v predmetnom prípade nespôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj s ohľadom na skutočnosť, že dôvody rozhodnutia sú založené obsahom administratívneho spisu, ktorý bolo možné preskúmať. K námietke nevykonania predpísanej obhliadky stavby v rámci kolaudácie ministerstvo uviedlo, že z protokolu zo dňa 10.2.2016 vyplýva, že ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním sa konalo 10.2.2016 o 9.00 hod. na Obecnom úrade Ľubietová a potom sa uskutočnila miestna obhliadka stavby, nakoľko v protokole je vyznačená aj závada na stavbe zistená miestnou obhliadkou s termínom jej odstránenia do 30.12.2016. Teda aj keď v protokole nie je výslovne uvedené miesto z miestneho zisťovania, je zrejmé, že sa uskutočnilo na mieste predmetnej stavby. Potvrdil to aj stavebný úrad, čo uviedol v liste, ktorým odstúpil protest prokurátora okresnému úradu na vybavenie, keď prehlásil, že stavba bola dokončená a zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie. Ministerstvo uzavrelo, že v preskúmavanom prípade protest okresného prokurátora ako aj jeho odvolanie bolo smerované k odstráneniu procesných vád v právoplatnom rozhodnutí stavebného úradu, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2Sžf/19/2013 zo dňa 20.8.2014 pokiaľ
účastník konania (stavebník) svojim konaním nespôsobil pochybenia stavebného úradu, tak ho nemožno sankcionovať, v podobe nutnosti rozhodovať o jeho právach opakovane a v podstate preniesť tak zodpovednosť stavebného úradu za nezákonnosti na stavebníka. Revízia právoplatne priznaných práv a povinností by mala nastať iba v prípade porušenia hmotného práva, čo v danom prípade nebolo preukázané.
3. Administratívne konanie: Rozhodnutím č. KSUBB 2012-860-5:OŠSP zo dňa 7.12.2012 Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici podľa § 65 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v mimoodvolacom konaní zrušil právoplatné rozhodnutie Obce Ľubietová č. 432/2010 zo dňa 13.10.2010, ktorým bola dodatočne povolená stavba „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ v k. ú. V. pre stavebníkov A.. D. A. a H. A., obaja bytom J. č. XX, L. L.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby nepožadoval od stavebníka záväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré zároveň vymenoval. Ďalej tým, že stavebný úrad bol povinný skúmať aj súlad dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom Obce Ľubietová, pričom týmto územným plánom neboli pozemky, na ktorých má byť stavba postavená, určené na zastavanie. Vytkol stavebnému úradu, že povolil stavbu na základe zastavovacej štúdie, pričom jediným dokumentom umožňujúcim umiestnenie a následné povolenie stavieb je územný plán. Na odvolanie stavebníkov proti tomuto rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo výstavby a dopravy regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 10906/2013/B622-SV-19535-2/Šu tak, že odvolanie zamietlo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že po preskúmaní spisového materiálu zistilo, že rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby je zmätočné, a preto nepreskúmateľné z dôvodu, že stavba označená ako „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ je označená zmätočne, nakoľko rodinný dom je stavba určená na trvalé bývanie a rekreačný dom je určený na krátkodobé využívanie. Stavebník žiadal o dodatočné povolenie stavby rekreačného domu. Povolenie rodinného domu by bolo v rozpore aj s návrhom využitia priľahlého územia so zastavovacou štúdiou rekreačnej lokality „O., R., V.“, ktorá bola jedným z podkladov rozhodnutia. Ďalej tým, že zastavovacia štúdia nie je relevantnou dokumentáciou preukazujúcou súlad posudzovanej stavby s verejným záujmom a pozemok pod stavbou podľa tejto štúdie sa nachádza mimo územia určeného zastavovacou štúdiou na účely rekreácie. Ďalej tým, že výrok rozhodnutia neumožňuje určiť, v akom rozsahu už bola stavba uskutočnená a čo je predmetom dodatočného povolenia. Ďalej tým, že vo výroku sú citované vyjadrenia dotknutých orgánov z roku 2010, ktoré sa v spisovom materiáli nenachádzajú, a teda nie je možná ich verifikácia.
4. Stavebníci podali v predmetnom konaní ďalšiu žiadosť o dodatočné povolenie stavby spolu s návrhom na kolaudáciu, ktorá bola doručená stavebnému úradu 21.1.2016. V spise bola predložená projektová dokumentácia a chýbajúce stanoviská dotknutých orgánov tak, ako boli uvedené v zrušovacom rozhodnutí krajského stavebného úradu. V spise sa tiež nachádza výpis z listu vlastníctva na pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, snímka z katastrálnej mapy a územný plán Obce Ľubietová komplexný výkres priestorového usporiadania. Stavebný úrad 26.1.2016 oznámil začatie dodatočného stavebného konania spojené s kolaudačným konaním vo veci dodatočného povolenia stavby Rekreačná chata V. č. p. XXXX/X na pozemku CKN XXXX/X k. ú. V. a týmto oznámením zvolal aj miestne zisťovanie a ústne pojednávanie podľa ust. § 61 ods. 3 a § 88a ods. 7 a 9 a § 88b stavebného zákona. O ústnom konaní spojeným s miestnym zisťovaním o dodatočnom povolení stavby bol spísaný protokol z 10.2.2016.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 49/2016/VS zo dňa 4. marca 2016 o žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby na základe preskúmania podľa § 88 ods.1, písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne povolilo vykonané stavebné práce a súčasne podľa § 88a ods. 9 a § 82 ods.1stavebného zákona vydal povolenie na užívanie stavby Rekreačná chata V. č. p. XXXX/X na pozemku na parc. č. CKN XXXX/X v k. ú. V., vedeného na LV č. XXX vo vlastníctve stavebníkov s účelom stavby rekreácia a charakterom stavby „stavba trvalá“. Ďalej vo výroku opísal stavbu a uviedol podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré presne špecifikoval, takisto vo výroku uviedol vyjadrenia správcu inžinierskych sietí a rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebníci podali 4.3.2008 žiadosť o dodatočné povolenie stavby, následne 21.1.2016 podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie dokončenej stavby spojené s kolaudáciou stavby. Ďalej uviedol, že stavebný úrad v konaní podľa § 62 v spojení s § 81 stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie predloženej k žiadosti. Ďalej konštatoval, že z dôvodu, že stavba bola už zhotovená, spojil konanie s kolaudačným konaním, v ktorom zistil, že stavba je užívania schopná, jej riadnym užívaním na povolený účel nie je ohrozený verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia.
Ďalej konštatoval, že z dokladov predložených stavebníkom, ktoré vymenoval vyplýva, že stavba je schopná bezpečného užívania.
6. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v bode 1/ žaloby pod označením „Skutkové dôvody správnej žaloby“ stručne opísal priebeh administratívneho konania. Konštatoval, že podal protest, ktorému nebolo vyhovené ani na odvolanie.
7. Ako „Právne dôvody správnej žaloby“ uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 88a ods. 1, 2, 5 a 7 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 1, 5, § 32 ods.1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo malo byť naplnené tým, že
- žalovaný riadne nepreskúmal súlad, resp. nesúlad stavby s verejným záujmom, a to predovšetkým s cieľmi a zámermi územného plánovania v intenciách ust. § 80a ods. 1 stavebného zákona,
- odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje dôvody súladu stavby s Územným plánom Obce Ľubietová schváleným 14.2.2003 a to napriek tomu, že zdôvodnenie súladu rozhodnutia s ÚPO Ľubietová je v rozpore s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 7.12.2012, ktorým bolo v mimoodvolacom konaní zrušené právoplatné rozhodnutie stavebného úradu č. 432/2010 zo dňa 13.6.2010 o dodatočnom povolení stavby a z ktorého odôvodnenia vyplýva, že územným plánom Obce Ľubietová nebol pozemok, na ktorom je stavba postavená, určený na zastavanie. Tvrdenie okresného úradu v rozhodnutí o proteste prokurátora, že žalovaný vykonal posúdenie súladu stavby s verejným záujmom už pred oznámením o začatí konania, pretože už pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby musí mať stavebný úrad tento súlad preukázaný, je v rozpore alebo nemá oporu v stavebnom zákone. Naopak, § 88 ods.1 a ods. 5 stavebného zákona ukladá stavebnému úradu povinnosť z vlastného podnetu začať konanie a až následne posúdiť súlad stavby s verejným záujmom,
- konanie bolo zmätočné, keď oznámené bolo, že stavebný úrad začína konanie podľa § 88b stavebného zákona ale rozhodnutie bolo vydané ako keby predchádzalo konanie podľa § 88a stavebného zákona, pričom žalovaný tento postup neaplikoval údajne z dôvodu, že stavebník predložil k žiadosti potrebnú dokumentáciu. Podľa žalobcu tieto skutočnosti musia vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko prokurátor pri preskúmaní rozhodnutia si nemôže domýšľať správne úvahy žalovaného a prezumovať zákonný postup žalovaného bez opory podkladov v administratívnom spise,
- stavba bola postavená v extraviláne v lokalite Y., ktorá má podľa územného plánu Obce Ľubietová funkčnú plochu vymedzenú ako zmiešané územie (výroba, poľnohospodárstvo a rekreácia) tvoriace spolu s krajinou ucelenú agroturistickú zónu J. P.. Žalovaný pritom opomenul skutočnosť, že rekreačná chata má charakter individuálnej rekreácie, pričom poukázal na znenie § 12 ods. 14 Vyhlášky č. 55/2001 Z. z., ktoré odcitoval: „rekreačné územia podľa odseku 4 písm. f) obsahujú časti územia obcí, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifickou funkciou“,
- žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že rozhodnutie a konanie trpí aj ďalšími formálno-procesnými nedostatkami, pre ktoré by nebolo potrebné dávať protest prokurátora a to obsah výroku nezodpovedá ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 66 stavebného zákona a odôvodnenie nespĺňa minimálne požiadavky § 47 ods. 3 Správneho poriadku a zápisnica vyhotovená z miestneho zisťovania, ústneho pojednávania má nedostatky, ktoré spočívajú v tom, že z nej expressis verbis nevyplýva skutočnosť, že žalovaný pristúpil k miestnemu zisťovaniu a ako posúdil súlad stavby s predloženou projektovou dokumentáciou.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že postupoval v súlade so stavebným zákonom. Napadnuté rozhodnutie vychádza z dokladov predložených stavebníkmi, z vlastného posúdenia a zisťovania stavebného úradu, v dôsledku čoho bolo vyhodnotené, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a je v súlade s územným plánom Obce Ľubietová. Stotožňuje sa v plnom rozsahu s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OUVBOVBP2-2016/032542/02-Bx z 30.11.2016, ktorým protestu prokurátora nebolo vyhovené a takisto s Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že žalobným návrhom sa zaťažia zbytočne len stavebníci a v predmetnej veci sa nič nezmení, pretože stavba je už postavená a užívaná v súlade s verejným záujmom Obce Ľubietová.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.1.2018.
10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Tak, ako vyplýva z citovaného § 134 SSP v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorou je aj žaloba v preskúmavanej veci, je správny súd viazaný dôvodmi a rozsahom žaloby. Správny súd je v zmysle tohto ustanovenia Správneho súdneho poriadku oprávnený skúmať žalobou napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Správny súd nie je oprávnený nezákonnosť postupu, či rozhodnutia správneho orgánu za žalobcu vyhľadávať a ani žalobné dôvody konkretizovať podľa zistení z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia. Všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti bez konkretizácie na preskúmavanú vec, neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti, a preto na základe všeobecne uplatnených dôvodov nezákonnosti nie je možné žalobe vyhovieť. Žalobca ako dôvody nezákonnosti v žalobe uviedol takzvané skutkové dôvody, kde opísal stručne priebeh administratívneho konania bez toho, aby uviedol, čo konkrétne v tomto konaní je v rozpore so zákonom. V časti právne dôvody správnej žaloby formuloval dôvody nezákonnosti, ako je uvedené v bode 6. tohto rozsudku. Žalobnými dôvodmi v tomto prípade boli všetky dôvody uplatnené len všeobecne.
14. Žalobcovo tvrdenie, že žalovaný riadne neskúmal súlad stavby s verejným záujmom, nič nehovorí o nezákonnosti rozhodnutia, ktoré je odôvodnené tým, že správny orgán preskúmal súlad stavby s verejným záujmom. Námietka, že žalovaný neskúmal tento súlad riadne, nestačí na to, aby súd mohol z takejto námietky zistiť, či rozhodnutie je nezákonné. Žalobca netvrdí, že stavba nie je v súlade s verejným záujmom a ani v čom konkrétne žalovaný pochybil, že sa žalobca domnieva, že neskúmal súlad stavby s verejným záujmom riadne.
15. Žalobná námietka, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie súladu stavby s verejným záujmom, nie je konkretizovaná vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia. Žalobca neuviedol, či a ako ním tvrdený chýbajúci obsah odôvodnenia mal za následok nezákonnosť rozhodnutia a prečo. Žalobca netvrdil, že rozhodnutie nie je vecne správne a ani netvrdil, že nezodpovedá zistenému skutkovému stavu alebo skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu správneho spisu. Teda, že nemá podklad v administratívnom spise. Žalobca v žalobe netvrdil, že dodatočne povolená stavba je stavbou, ktorá je v rozpore s verejným záujmom s prípadnou argumentáciou, v čom tento rozpor žalobca videl. Žalobca v žalobe tvrdil len to, že rozhodnutie je nezákonné, pretože v odôvodnení nie je uvedená správna úvaha, ktorou správny orgán dospel k záveru, že stavba je v súlade s územným plánom. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle tohto ustanovenia správneho poriadku preskúmavané rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj úvahu, ktorou boli zhromaždené doklady vykonané dôkazy vyhodnotené, keď sa v odôvodnení uvádza, že bolo v konaní preskúmané, či stavba spĺňa požiadavky súladu s verejným záujmom a tiež, že správny orgán zistil, že stavbou nie je ohrozený verejný záujem. Možno súhlasiť s tým, že ide o veľmi strohé odôvodnenie, avšak nepreskúmateľnosť táto strohosť nespôsobila. Nezrozumiteľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú dôvody skutkové, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo tieto dôvody sú chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je
zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie vykonané. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo ich nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie takýmito chybami netrpí.
16. Pre úplnosť ešte možno uviesť, že konštatovanie súladu stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom dostatočne zrozumiteľne odôvodňuje rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, nakoľko ide v podstate o takú skutkovú situáciu, že neboli zistené žiadne rozpory povoľovanej stavby s verejnými záujmami. Určite pri rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje odstránenie stavby pre to, že stavba nie je v súlade s verejným záujmom by konštatovanie skutkového záveru o nesúlade stavby s verejnými záujmami nestačilo na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, pretože skutkovým dôvodom by musel byť konkrétny rozpor stavby s verejným záujmom.
17. Ďalšie námietky, alebo presnejšie polemika s odôvodnením rozhodnutia Okresného úradu o proteste prokurátora nemôžu byť dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože smerujú voči inému ako preskúmavanému rozhodnutiu.
18. Námietka zmätočnosti konania pre uvedenie nesprávneho ustanovenia stavebného zákona v oznámení o začatí konania tiež neobsahuje žiadny dôvod, pre ktorý tvrdená zmätočnosť konania mala spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd je oprávnený zrušiť rozhodnutie správneho orgánu pre nesprávny postup v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vtedy, ak zistí, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Oznámenie o začatí konania obsahovalo presné označenie stavby ako aj údaj o tom, že správny orgán začína konanie o jej dodatočnom povolení a tiež poučenie o právach účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že poukaz na nesprávne ustanovenie stavebného zákona, ktorým sa konanie riadi, bolo porušením procesných predpisov, avšak nemohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko účastníci neboli zbavení žiadneho zo svojich práv a z obsahu spisu nevyplýva, že stavebník nepredložil doklady tak, ako to predpokladá § 88a ods.1 stavebného zákona a ako ich vyšpecifikoval Krajský stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení predmetnej stavby zrušené. Žalobca ani nenamietal, že sa tak nestalo a že v dôsledku nesprávneho odkazu na § 88b stavebného zákona neboli v konaní predložené doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.
19. Tiež pre všeobecnosť nemohla obstáť žalobná námietka formulovaná tak, že žalovaný opomenul skutočnosť, že predmetná stavba má charakter individuálnej rekreácie, pričom § 12 ods. 14 Vyhlášky č. 55/2001 Z. z. znie tak, že: „Rekreačné územia podľa odseku 4 písm. f) obsahujú časti územia obcí, ktoré zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstvo a turistov. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkárske osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifikovanou funkciou“. Takto uplatnená námietka nezákonnosti nie je konkretizovaná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Navyše, predmetná stavba bola umiestnená do zmiešaného územia, ako to vyplýva zo záväznej časti Územného plánu Obce Ľubietová, obsiahnutej vo VZN Obce Ľubietová č. 23/2003.
20. Všeobecná a nekonkrétna je aj posledná zo žalobných námietok, nakoľko žalobca neuvádza, v čom konkrétne výrok napadnutého rozhodnutia nezodpovedá úprave § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 66 stavebného zákona a tiež, čo konkrétne chýba odôvodneniu, že nemá náležitosti, ako žalobca tvrdil uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a aký vplyv mali tvrdené nedostatky zápisnice na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené dôvody bez konkretizácie na prejednávaný prípad neumožňujú súdny prieskum, pričom súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti nijakým spôsobom modifikovať, teda dopĺňať alebo konkretizovať.
21. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len ten účastník konania, ktorý bol celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania správny súd nepriznal.
23. Správny súd ďalším účastníkom môže priznať náhradu trov konania podľa § 169 SSP vtedy, keď im tieto trovy vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im uložil správny súd. Správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti v súdnom konaní neuložil, preto im žiadne trovy s tým spojené nevznikli, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
24. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.