Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/3912/2014

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. V., N.. XX. XX. XXXX, C. W. K. XX/XX, XXX XX K., práv. zast.: 1/ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, 2/ JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 914,21 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, pod sp. zn. EX 42928/14, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 15. 11. 2014 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie 914,21 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08282/13 zo dňa 13. 02. 2014. Poverením číslo 5601 137811 zo dňa 30. 01. 2015 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

2. Súdny exekútor dňa 21. 10. 2015 postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote. Povinná uviedla, že rozhodcovská zmluva zo dňa 28. 05. 2012, na základe ktorej rozhodoval Stály rozhodcovský súd vo veci, v ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08282/13 zo dňa 13. 02. 2014), je neplatná a preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať. Poukázala na § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola zmluvou spotrebiteľskou. Povinná konala ako spotrebiteľ, úver si brala pre vlastnú potrebu na zabezpečenie základných životných potrieb svojej rodiny. Stály rozhodcovský súd na strane 3 v piatom odseku rozhodcovského rozsudku nesprávne usúdil, že na hlavný kauzálny právny vzťah, t. j. zmluvu o úvere, sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho chybne vyhodnotil, že vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je spotrebiteľský. Povinná sa o podanej žalobe ani nedozvedela a teda nemala možnosť uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

3. Oprávnený k námietkam povinnej proti exekúcii uviedol, že dňa 28. 05. 2012 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 602100524, na základe ktorej poskytol povinnej úver na výkon podnikania. Povinná v zmluve osobitne podpísala, že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. V zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že informácie, ktoré poskytla oprávnenému, sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov č. k. 6Er/699/2009-113 zo dňa 25. 11. 2010. Skutočnosť, na čo konkréte bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia a

povinný zo zákona nemá informačnú povinnosť voči veriteľovi ohľadom skutočného použitia finančných prostriedkov. Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinná vstúpila do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a nie na svoju súkromnú potrebu. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinná je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri, teda podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/97/2010 zo dňa 08. 06. 2011. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Zmluvné strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Oprávnený žiadal, aby súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol.

4. Dňa 23. 02. 2016 súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe súdnemu exekútorovi a rovnako aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 Exekučného poriadku, vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Keďže exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, je v predmetnej veci potrebné aplikovať § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Účelom ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, zamedziť zneužívaniu právnych inštitútov zmenky proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov obsahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.

8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý platí aj na exekučné konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP, § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). V zmysle § 470 ods. 2 zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Oprávnený doplnenie návrhu vykonal u súdneho exekútora dňa 21. 01. 2016, t. j. v zákonnej lehote.

9. Z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise súd zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 28. 05. 2012 uzatvorená zmluva o úvere č. 602100524, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13. obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. V ten istý deň (28. 05. 2012) oprávnený s povinnou uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu týkajúcu sa riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere č. 602100524 zo dňa 28. 05. 2012, na podklade ktorej založil Stály rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať spor sp. zn. SR 08282/13 medzi oprávneným a povinnou. Povinná bola v

zmluve o úvere označená údajmi, ktoré ju identifikujú ako fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo zápisu v Živnostenskom registri SR), ako aj údajmi, ktoré ju identifikujú ako fyzickú osobu nepodnikateľa (meno, priezvisko, adresa trvalého aj prechodného pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu). Obsah zmluvy o úvere zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V znení zmluvy o úvere je už priamo vopred napísané, že finančné prostriedky sú dlžníkovi poskytnuté na výkon podnikania. Takýto údaj ale neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinnej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnej poskytnuté na účely podnikania, resp. výkon jej živnostenského oprávnenia. Povinná tvrdila, že úver si brala pre vlastnú potrebu na zabezpečenie základných životných potrieb svojej rodiny. V prípade, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, v tomto prípade v neprospech oprávneného. Z obsahu zmluvy a zabezpečenia jej splnenia blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Zo zmluvy o úvere nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinná zmluvu uzatvárala ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na "dvojaké" označenie povinnej v tejto zmluve. Povinná bola označená osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu, ako aj údajmi charakterizujúcimi povinnú ako fyzickú osobu podnikateľa. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinná uvedenú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinnú ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra a naopak, údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinnou, napr. z občianskeho preukazu. Aj preto sa dá predpokladať, že povinná - dlžník v uvedenom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Oprávneným vopred naformulované prehlásenie dlžníka v zmluve o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania považoval súd len za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v bode 16. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah medzi dvomi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 § Obchodného zákonníka), nebol by daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa využíva v prípade, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 602100524 uzavretá dňa 28. 05. 2012 medzi oprávneným (veriteľom) a povinnou (dlžníkom) je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) a záväzkový vzťah medzi účastníkmi vzniknutý na jej základe je vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici ohľadne spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere v obdobných prípadoch, kedy boli zmluvy uzavreté medzi totožným oprávneným a povinným, ktorý bol v zmluve označený ako fyzická osoba nepodnikateľ aj podnikateľ (napr. sp. zn. 2CoE/37/2017 zo dňa 29. 03. 2017, sp. zn. 41CoE/402/2017 zo dňa 25. 10. 2017, sp. zn. 1CoE/36/2017 zo dňa 30. 05. 2017, sp. zn. 43CoE/245/2017 zo dňa 26. 07. 2017).

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

12. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa Stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tejto exekúcii exekučným titulom, vyplýva, že Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože povinná ju uzatvárala ako podnikateľ. Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie na podklade zmenky, ktorá zabezpečovala plnenie povinnej ako spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovský súd neprihliadol na zákaz použitia zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, vyplývajúci z § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky, t. j. dňa 28. 05. 2012). Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).

13. Keďže súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii nerozhodoval, pretože by to v tomto štádiu konania už nebolo účelné a takýmto postupom sa povinnej poskytne rýchlejšia ochrana jej práv. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia nemal k dispozícii ich vyčíslenie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu [a) - h)], ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.