Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-134-2021.pdf
PDF · 114.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/134/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. č. XX, zastúpená procesnou opatrovníčkou Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. č. XXX, proti žalovaným: 1/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Igorom Šimom, advokátom so sídlom A., ul. Q. č. XX, o povinnosti strpieť výkon práva prechodu a povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva prechodu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/264/2011 zo dňa 22. decembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/264/2011-251 zo dňa 14. januára 2021, takto
rozhodol:
odvolanie do výroku I. o d m i e t a . Vo výrokoch II. a III. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/264/2011-243 zo dňa 22.12.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/264/2011-251 zo dňa 14.01.2021 návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.). Žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2011 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným (pôvodne len žalovanej 1/, na návrh žalobkyne okresný súd uznesením č.k. 8C/264/2011-77 zo dňa 29.01.2019 pripustil, aby do konania vstúpila ďalšia strana sporu na strane žalovanej, a to žalovaný 2/ N. M., ktorý sa stal podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti) strpieť výkon práva prechodu a povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu práva prechodu cez pozemok parc. č. 539/3, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, a ktorý pozemok je prístupovou cestou k miestnemu potoku. Žalobkyňa uviedla, že užívanie prístupovej cesty bolo predmetom písomnej dohody uzatvorenej medzi E. U., otcom žalobkyne a susedom C. M., svokrom žalovanej 1/. Obsahom tejto písomnej dohody zo dňa 03.08.1967 bola snaha vzájomne vyriešiť prístupovú cestu k domu C. M., ktorá sa po vybudovaní mosta stala neprístupnou. Obe strany sa dohodli na tom, že C. M. dal do užívania E. U. časť pozemku za svojim humnom s tým, že ploty sa vyrovnajú, a to v dĺžke 17 m a o priemernej šírke 0,80 cm. E. U. sa zaviazal, že pozdĺž rieky uvoľní vchod k rodinnému domu C. M., a to v dĺžke 14 m a priemernej šírke 1,20 m. Zároveň si E. U. vyhradil právo, aby C. M. nezabraňoval E. U. vstúpiť po uvoľnení cesty do potoka, kde si vybudoval schody. Takto uzatvorenú dohodu rešpektovali obe strany a svoje práva vykonávali podľa obsahu tejto dohody. Žalovaná aj napriek písomnej dohode o vzájomnom užívaní prístupovej cesty zo dňa 03.08.1967, túto dohodu nerešpektuje a znemožňuje žalobkyni prístup k potoku a to tým spôsobom, že na spornú parcelu odstaví auto pred bránou, cez ktorú žalobkyňa chodieva k potoku. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná 1/ ju verbálne napadla, uvedené riešil Obecný úrad I., kde
sa prejednával predmetný susedský spor, ktorý však nebol vyriešený s tým, že ide o dlhodobý spor, na ktorého vyriešenie je príslušný súd. Žalobkyňa ďalej uviedla, že prístup k miestnemu potoku potrebuje na čerpanie vody na polievanie záhrady, na pranie kobercov, umývanie čižiem atď. O mimosúdne riešenie sporu žalovaná 1/ neprejavila záujem. 3. Pôvodná žalovaná 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe s poukazom na ustanovenie § 151o zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) uviedla, že obsah dohody nemá vplyv na vzťahy žalobkyne a jej, ani nezakladá právny nárok žalobkyne uplatňovaný žalobou, nakoľko dohoda sa týkala len E. U. a C. M., bez odkazu alebo prihliadnutia na právnych nástupcov (potomkov). Dohoda nespĺňa predpoklady vzniku vecného bremena "in rem". Odôvodnenie potreby prístupu k potoku (čerpanie vody na polievanie záhrady, pranie kobercov a umývanie čižiem) neobstojí. Žalobkyňa má možnosť dostať sa k potoku bez toho, aby zasahovala do jej vlastníckeho práva, nakoľko priamo na hranici jej pozemku (pozemok parc. č. 538 kat. úz. I.) vedie verejná komunikácia (pozemok parc. č. 2077 kat. úz. I.), za ktorou sa nachádza potok. V nadväznosti na vyššie uvedené považovala pôvodná žalovaná 1/ žalobu za nedôvodnú. 4. Žalobkyňa na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach s tým, že právny základ svojho nároku odvodzovala od dohody medzi právnymi predchodcami sporových strán zo dňa 03.08.1967, ktorá podľa nej založila existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Mala za to, že dohoda bola dobrou vôľou právnych predchodcov sporových strán, bola podpísaná pred orgánom miestneho Národného výboru v I., ktorý postup zodpovedal platiacej právnej úprave. Poukázala na to, že predmetná dohoda sa plnila aj po smrti jej otca, E. U., a to dňa XX.XX.XXXX. Spory nastali až v r. 2010. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 07.11.2019 spochybňovala rozsah vlastníckeho práva žalovaných k spornému pozemku, dôvodiac, že sama má byť podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku. 5. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaniach zotrvali na svojej argumentácii. Zároveň uviedli, že toto údajné právo je nejasne špecifikované a znamenalo by neprimeraný zásah do ich práva. Žalobkyňa bránku k potoku dlhodobo nepoužíva a prístup k potoku má zabezpečený z inej časti svojho pozemku. Tvrdenia žalobkyne o bránení práva sú vadné a nepreukázané, teda petit žaloby nie je v súlade so skutkovým stavom. Vo vzťahu k spochybňovaniu rozsahu vlastníckeho práva žalovaní uviedli, že ak by bolo preukázané, že vlastníctvo k pozemku svedčí žalobkyni, tak by došlo k splynutiu práva s povinnosťou, v dôsledku čoho by toto konanie nemalo absolútne žiadny právny význam, ani opodstatnenie. 6. Súd mal v rámci skutkového stavu zistené, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN-C parcely č. 539/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, evidovaného na LV č. XXX k.ú. I.. Výška spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ predstavuje 1-inu a výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného dosahuje 3-iny. Žalovaná 1/ nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku v zmysle rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/170/2003. Žalovaný 2/ nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku v rozsahu 1-ice na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 190/2012 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-iny na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 402/2011. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely č. 538 k.ú. I., t.j. pozemku susediaceho so sporným pozemkom, ktorá skutočnosť vyplývala zo zhodného tvrdenia strán sporu ako i zo záverov ohliadky na mieste samom a výpovedí svedkýň Y. U. a MVDr. K. F. realizovaných v čase ohliadky. Z obsahu vzájomnej dohody uzatvorenej medzi C. M. a E. U. zo dňa 03.08.1967, podľa bodu 1 vyplýva, že M. C. dáva do užívania U. E. časť pozemku za svojim humnom v takom smere, že sa ploty vyrovnajú a to v dĺžke 170 a o priemernej šírke 0,80 cm. Podľa bodu 2 tejto dohody U. E. uvoľní pozdĺž rieky vchod k rodinnému domu C. M. a to v dĺžke 14 m a priemernej čírke 1,20 m. podľa bodu 3 tejto dohody si U. E. vyhradzuje, aby M. C. nezabraňoval menovanému vstup po uvoľnení cesty teda po uvoľnenej ceste do potoka, kde má schody. Z čestného prehlásenia MVDr. K. F. zo dňa 22.03.2019, dcéry žalobkyne, doručeného okresnému súdu dňa 03.04.2019 vyplýva, že prechod cez sporný pozemok žalobkyňa i jej rodinní príslušníci využívali od nepamäti. 7. Podľa súdu v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným rešpektovať jej právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných (ktorých vlastníctvo mal súd vzhľadom na aktuálny zápis na liste vlastníctva za preukázaný), kde toto svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu odvodzovala od písomnej dohody právnych predchodcov sporových strán uzatvorenej dňa 03.08.1967. V konaní nebolo sporným, že predmetná dohoda bola uzatvorená, sporným nebol ani jej obsah. Spornou skutočnosťou bolo, či predmetná dohoda má vecno-právne účinky, a to aj voči stranám sporu. Vychádzajúc z obsahu predmetnej dohody a platnej právnej úpravy v čase jej uzavretia dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto dohoda nemá vecno-právne účinky. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase jej uzavretia vylučoval vznik vecných bremien inak ako zo zákona (§ 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964 do 31.03.1983). Obsahom tejto dohody bol
iba osobný záväzok C. M. (svokra - starého otca žalovaných) nezabraňovať konkrétnej osobe E. U. (otec žalobkyne) v prístupe k potoku. Uvedený záväzok je svojim charakterom osobným záväzkom obligačnej povahy a nie vecno-právnej povahy spojenej s vlastníctvom nehnuteľnosti. Dohoda má teda len obligačný charakter, ktorý zaväzuje len strany dohody. Dohodou prevzatá povinnosť a nadobudnuté právo nemá povahu vecného bremena a neprechádza na právnych nástupcov strán dohody. Možno teda uzavrieť, že otcovi žalobkyne na základe predmetnej dohody nevzniklo právo prechodu cez sporný pozemok titulom zriadenia vecného bremena, nevykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale predmetná dohoda vyvolávala účinky len voči stranám dohody tak, ako to umožňovala vtedy platná právna úprava, ktorej zmyslu potom zodpovedá aj forma a obsah predmetnej dohody. 8. K poukazovaniu žalobkyne na to, že táto dohoda sa plnila aj po smrti jej otca (14.01.1985) a spory mali nastať až v r. 2010, teda že po žalobkyňou uvádzanú dobu jej nebolo bránené prechádzať cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, podľa súdu prvej inštancie nič nemení na tom, že k zriadeniu vecného bremena, ktorého existenciou žalobkyňa v tomto konaní dôvodila, dohodou právnych predchodcov sporových strán nedošlo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nadobudnúť aj na základe vydržania (s výnimkou právnej úpravy účinnej od 01.04.1964 do 31.03.1983). Vychádzajúc ale z ustanovenia § 216 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ rozsah sporu bol determinovaný petitom žaloby, z ktorého dôvodu sa súd prvej inštancie možným vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nezaoberal. Nad rámec len uviedol, že pokiaľ žalobkyňa právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných v minulosti realizovala vychádzajúc z dohody zo dňa 03.08.1967, tak ho vykonávala bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje jej dobromyseľnosť v súvislosti s držbou predmetného práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom vecného práva. 9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju zamietol. 10. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (podľa ktorého súd konanie obligatórne preruší) a jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, odôvodnenosť daného postupu opierala o to, že podala žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku KN-C parcely č. 539/3, k. ú. I., t. j. pozemku, cez ktorého práva prechodu sa v teraz posudzovanom konaní domáha. Uvedené konanie je na súde vedené pod sp. zn. 46C/9/2020 a nie je právoplatne skončené. 11. V danej veci pre posúdenie sporu podľa súdu prvej inštancie nie je rozhodujúce zodpovedanie otázky prípadnej existencie spoluvlastníckeho práva žalovanej k spornému pozemku. Otázka vlastníckeho práva žalovanej nie je významná (relevantná) pre vyriešenie daného sporu. Pokiaľ žalobkyňa trvá na existencii vlastníckeho práva k spornému pozemku, tak ňou tvrdená existencia vlastníckeho práva vylučuje existenciu vecného bremena. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viaznuť na vlastnej veci. Uvedená skutočnosť potom neodôvodňovala prerušenie konania. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 03.12.2020 návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/170/2003 a spisov Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru, V 190/2012 a V 402/2011, ktorým dokazovaním žalobkyňa sledovala preukázanie opodstatnenosti podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku, zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom vychádzal z plného úspechu žalovaných v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
14. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, a to proti všetkým výrokom rozsudku, vzhľadom na predčasnosť, nezákonnosť ako aj porušenie zásady rovnosti účastníkov. 15. Uviedla, že predmetom konania v danej právnej veci je právo prechodu cez parcelu KN č. 539/3 kat. úz. I.. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX k. ú. I. ako vlastníci parcele č. 539/3 v časti B sú uvedení N. M. v podiele 1 na základe kúpnej zmluvy č. V-190/12 zo dňa 22.03.2012, a v ďalšom podiele 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2011 č. V-402/11 a žalovaná 2/ v podiele 1 na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/170/2003. Žalobkyňa namieta správnosť predmetného listu vlastníctva, keďže ako vlastník na uvedenej parcele participuje ona na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č. 4D 1102/85 zo dňa 22.11.1985, keď sa stala preberateľkou nehnuteľností zapísaných vo vložke XX, okrem iných aj parcely KN č. 357 v podiele 1/8. Za danej situácie je potrebné vyriešiť prehľad vlastníctva z údajov v pozemkovej knihe, z ktorého je zrejmé jej vlastníctvo,
čo je v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností ako aj s tvrdeniami žalovaných, ktorí popierali akékoľvek jej vlastníctvo. Nahliadnutím do predmetnej pozemno-knižnej vložky č. XX pri chronológii prechodu vlastníctva vyplýva, že pôvodný vlastník R. F. s manželkou A. odpredali dňa 24.04.1907 nehnuteľnosti zapísané pod AI 1-27 T. L. a manželke E., rod. R. - N.. Na základe uznesenia Okresného súdu v Čadci sp. zn. D 1223/29 po smrti T. L. bolo vložené vlastníctvo zapísané v prospech a/ maloletej L. L., b/ maloletej E. L. a po c/ maloletého R. L.. Na polovičný podiel patriaci E. L., rod. R. - N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.1935 sa vkladá vlastnícke právo E. U. a L. U., rod. L. (rodičia žalobkyne). Podiel E. U. v 1/8 na parcelu 357 vložky XX ako je vyššie uvedené zdedila ona. Z uvedeného vyplýva vlastníctvo nikdy nesvedčilo rodine H. a žiadnym platným právnym úkonom nemohli scudziť vlastníctvo žalobkyne a jej právnych predchodcov. 16. Pokiaľ žalovaní poukazujú na dohodu zo dňa 03.08.1967 lingvistickým výkladom tejto je zrejmé, že nerieši vlastníctvo medzi vlastníkmi dohody, ale iba právo prechodu k rodinnému domu C. M. pre dovoz uhlia a dreva motorovým vozidlom, časť, ktorú poskytol M. vlastník nehnuteľnosti E. U. s výhradou, aby C. M. po uvoľnení cesty nezabraňoval cestu do potoka, kde mal schody. Práve táto dohoda svedčí tomu, že cez parcelu KN č. 359/3 sa chodilo do potoka a že schody, ktoré sa tam nachádzajú staval E. U.. 17. Podľa žalobkyne po nahliadnutí do spisového materiálu bolo ňou zistené, že zo strany súdu jej návrh na zabezpečenie dôkazov, hlavne vyžiadaním spisu Okresného súdu v Čadci sp. zn. 6C/170/2003 nebol pripojený a ani vôbec žiadaný. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Dané porušenie jej procesných práv je potrebné hodnotiť z hľadiska celého súdneho konania v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosť strany namietať alebo zvrátiť postup súdu. Neoboznámenie sa súdu s predmetným dôkazným prostriedkom a ďalší vadný postup súdu, ktorý sa prejavil v rozhodnutí súdu nevykonaním daného dôkazu spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces. 18. Žalobkyňa tak navrhla, aby odvolací súd uznesením rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie.
19. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 27.05.2021 uviedli, že odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné. Plne sa stotožňujú s právnym posúdením veci súdom, pričom sa domnievajú, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa nich skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v ostatných podaniach v právnej veci sú nejasné, zmätočné, účelové a žiadny dôkazným prostriedkom riadne nepreukázané. Navrhli preto, aby odvolací súd posúdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a priznal im trovy odvolacieho konania.
20. Žalobkyňa prostredníctvom procesného opatrovníka na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ písomne nereagovala.
21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:
22. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/264/2011-243 zo dňa 22.12.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/264/2011-251 zo dňa 14.01.2021 návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.). Žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
23. Žalobkyňa odvolaním napadla rozsudok okresného súdu ohľadom všetkých výrokov.
24. Čo sa týka výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol odvolací uvádza nasledovné:
25. Podľa § 162 ods. 3 C. s. p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
26. Podľa § 357 písm. n/ C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.
27. Podľa 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
28. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/288/2019 zo dňa 26.08.2020 „rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými rozhodnutiami, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach sporových strán vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium civilného sporového konania; nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností sporových strán zasahovali konečným spôsobom“....v intenciách inštitútu prerušenia konania by v prípade zamietnutia návrhu na prerušenie konania súdom prvej inštancie, nebolo voči takémuto rozhodnutiu prípustné ani odvolanie. V prípadoch prerušenia konania je totiž odvolanie prípustné podľa § 357 písm. n/ C. s. p. len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ alebo § 164 C. s. p., či už na návrh alebo bez návrhu. Ak by súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, nešlo by o prerušenie konania, a teda odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu by prípustné ani nebolo (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 04. decembra 2018 sp. zn. 1Obo/15/2018)“.
29. Nakoľko podľa odvolacieho súdu žalobkyňa podala odvolanie voči výroku I., ktorým bol zamietnutý jej návrhy na prerušenie konania, odvolací súd toto odvolanie odmietol s poukazom na ust. § 357 písm. n/ C. s. p., v zmysle ktorého nie je voči tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ C. s. p.).
30. Podľa § 132 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ods. 2).
31. V predmetnej veci sa žalobkyňa voči žalovanej 1/ (pôvodne označenej len ako žalovanej) domáhala povinnosti strpieť výkon práva prechodu žalobkyňou cez parcelu KNC č. 539/3 k. ú. I., Správa katastra Čadca k miestnemu potoku a tiež, že žalovaná je povinná zdržať sa zásahov do výkonu práva prechodu žalobkyne cez parcelu KNC č. 539/3 v k. ú. I., Správa katastra Čadca k miestnemu potoku na tom skutkovom základe, že parc. KNC č. 538, toho času KNC č. 539/3 (vedená na LV č. XXX k.ú. I.) je prístupovou cestou k miestnemu potoku. Užívanie prístupovej cesty bolo predmetom písomnej dohody uzatvorenej medzi otcom žalobkyne E. U. a susedom, svokrom žalovanej 1/ C. M.. Obsahom písomnej dohody zo dňa 03.08.1967 v snahe vyriešiť vzájomne prístupovú cestu k rodinnému domu C. M., ktorá po vybudovaní mosta sa stala neprístupnou, sa obe strany dohodli na tom, že C. M. dal do užívania E. U. časť pozemku za svojim humnom, v takom smere, že sa ploty vyrovnajú, a to v dĺžke 17 m a o priemernej šírke 0,80 cm a E. U., otec žalobkyne, sa zaviazal, že pozdĺž rieky uvoľní vchod k rodinnému domu C. M., a to v dĺžke 14 m a v priemernej šírke 1,20 m. Spomenutý priechod bude postačovať na dovoz uhlia a dreva motorovým vozidlom. E. U. si vyhradzuje, aby C. M. nezabraňoval menovanému vstup po uvoľnení cesty, teda po uvoľnenej ceste do potoka, kde má schody. Takto uzatvorenú dohodu rešpektovali obe strany a svoje práva vykonávali podľa obsahu tejto dohody. Žalovaná 1/ napriek písomnej dohode o vzájomnom užívaní prístupovej cesty zo dňa 03.08.1967, túto dohodu nerešpektuje a znemožňuje žalobkyni prístup k miestnemu potoku, ktorý potrebuje na čerpanie vody na polievanie záhrady, na pranie kobercov, umývanie čižiem a pod.
32. V priebehu konania, a to na pojednávaní dňa 07.11.2019 žalobkyňa začala spochybňovať spoluvlastnícky vzťah žalovanej 1/ k parcele KNC č. 539/3 na základe titulu, a to rozsudku sp. zn. 6C/170/2003 tvrdiac, že ona je podielovou spoluvlastníčkou, lebo časť parcely KNC č. 539 nie je vlastníctvom C. M., ale E. U. následkom toho aj ona dedila. Nakoľko podala žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k parcele KNC č. 539/3 zapísanej na LV č. XXX k.ú. I. v podiele na ňu pripadajúcom v tejto súvislosti podala návrh na prerušenie konania. Ďalej navrhla doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/170/2013 a spisov Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. V 190/2012 a V 402/2011.
33. Okresný súd založil zamietajúce rozhodnutie na závere, že vecné bremeno na základe zmluvy z 03.08.1967 v podobe práva prechodu žalobkyne cez pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ nemohlo vzniknúť uvedeným spôsobom. V r. 1967 Občiansky zákonník (účinný od 01.04.1964 do 31.03.1983) uznával jediný spôsob vzniku vecných bremien len zo zákona. Zmluvné zriadenie práva prechodu
cez určitú nehnuteľnosť bolo v uvedenom období prípustné, avšak iba v obligačnom vzťahu. Právo prechodu nemohlo byť zmluvne zriadené ako vecné právo (právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Za súčasného stavu okresný súd nepovažoval otázku existencie spoluvlastníckeho práva žalobkyne za významnú pretože uvedené vylučuje ňou tvrdená existencia vecného bremena v žalobe. Zmenené skutkové tvrdenia nezodpovedajú petitu žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol.
34. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla odvolateľka (žalobkyňa), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a preto sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podstatných bodoch odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
35. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).
36. Oboznámiac sa obsahom rozhodnutia a odvolania má odvolací súd za to, že žalobkyňa v odvolaní na právne závery okresného súdu v podstate nereagovala. Opätovne namietala spoluvlastnícke vzťahy ohľadom parcely KNC č. 539/3 vedené na LV č. XXX k.ú. I.. V tejto súvislosti potom aj nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov. So zaujatým stanoviskom sa odvolací súd stotožnil. Preto aj postupom ohľadom nevykonania navrhovaného dokazovania pripojením spisov, ktoré by nepreukázalo dôvodnosť podanej žaloby o povinnosti strpieť výkon práva prechodu a povinnosti zdržať sa zásahov do výkonu práva prechodu, ale mohlo súvisieť s prípadným konaním o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
37. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobkyňa vymedzila v písomne podanom odvolaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalovaných 1/ a 2/ v spore (§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ a 2/, a to v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).