Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sp/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. T., nar.X.X.XXXX, bytom XXX XX E. č.XXX, 2/ G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č.XXX, 3/ U. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 4/ Q. K., nar. X.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 5/ R. H., nar.XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 6/ Z. H., nar.X.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 7/ D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 8/ Ing. A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 9/ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 10/ P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 11/ MUDr. X. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX E., 12/ M. K., nar. X.X.XXXX, bytom S. X, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., 13/ G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom bytom S. X, C., korešpondenčná adresa F. č.XXX, XXX XX E., 14/ Obec Kvetoslavov, 930 41 Kvetoslavov 258, IČO: 00 305 545, právne zastúpení: JUDr. Peter Varsányi, advokát, so sídlom Konrádova 221, 930 41 Kvetoslavov, navrhovatelia 12/ -13/ zastúpení JUDr. Evou Bubniakovou, advokátkou, so sídlom Advokátska kancelária, Krížna 8, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, za účasti : B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Česká republika, E., ul. P. N. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Helena Buzgóová, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie č. 2, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17. marca 2015, takto

rozhodol:

I.

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č.OU-DS-PLO/2015/000410-32 zo dňa 17. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II.

Navrhovateľom 1/ - 14/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania.

III.

Zúčastnenej osobe B. K. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že oprávnená osoba B. K. spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. na priznanie vlastníckeho práva k pozemkom k rodinnému domu, poľnohospodárskym budovám a trvalému porastu patriacemu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu a zároveň priznal oprávnenej osobe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej pozemno-knižnej vložke č. 201 E-KN parc. č. 332/1 a 333/3 v k. ú. E..

2.

Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že dňa 28.12.1992 si dcéra pôvodnej vlastníčky Z. D. rod. Z. p. C. K. uplatnila na Pozemkovom úrade v Dunajskej Strede nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. E.. Nakoľko žiadateľka v priebehu konania zomrela, práva tejto oprávnenej osoby vyplývajúcich z reštitučných nárokov prevzal dedič t.j. navrhovateľ B. K., vnuk pôvodnej vlastníčky. Pozemkový úrad rozhodol o priznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že v priebehu reštitučného konania zistil, že B. K. je oprávnenou osobou voči povinnej osobe obci E., na ktorú prešli predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

3.

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/-14/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom namietali, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na posúdenie veci, v konaní odporcu sa vyskytli vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietali, že odporca nevyhodnotil dôsledne listiny a to výpis zo zápisnice členskej schôdze JRD Kvetoslavov zo dňa 14.04.1960, z ktorej vyplýva, že členská schôdza schválila kúpnu zmluvu zo dňa 24.06.1960, na základe ktorej je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie predala Z. D., rod. Z. družstvu JRD v Kvetoslavove. Podľa názoru navrhovateľov odporca nevyhodnotil riadne ani samotnú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi JRD Kvetoslavove ako kupujúcim a Z. D. ako predávajúcim a to v spojitosti s ďalšími dokladmi (súhlasným stanoviskom Rady MNV Kvetoslavove, rozhodnutia odboru poľnohospodárskej rady ONV zo dňa 11.06.1960, vyjadrenia finančného odboru ONV Dunajská Streda zo dňa 18.01.1979 a korešpondencie preukazujúcej úmysel Z. D. previesť svoj majetok na JRD v Kvetoslavove). Ďalej namietali navrhovatelia, že odporca rozhodol vo veci napriek tomu, že nemal k dispozícii kompletnú pozemno-knižnú vložku č. 201 a to časť C tejto vložky, spochybnili aktívnu legitimáciu B. K. ako osoby oprávnenej na priznanie vlastníckeho práva z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého bydliska na území SR a namietali , že predmetné pozemky nemôžu byť vydané keďže tieto pozemky sú zastavané a na týchto pozemkoch majú navrhovatelia 1/-13/ postavené rodinné domy a zriadené záhrady.

4.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 19.05.2015 vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede sa na základe žiadosti neb. C. K. rod. D., matky navrhovateľa snažil zistiť skutočný stav ohľadne dokladov preukazujúcich prechod vlastníctva nehnuteľností z pôvodnej vlastníčky Z. D. na štát, pričom zistil, že jedným z dôležitých dokumentov v reštitučnej veci mala byť kúpna zmluva zo dňa 26.4.1960, ktorá sa v spise nachádzala v dvoch verziách, kde na strane predávajúceho vystupuje Z. D. a na strane kupujúceho JRD Kvetoslavov. Na verzii z kúpnej zmluvy písanej strojom chýba však podpis predávajúcej Z. D.. Druhá verzia ktorá je písaná iba rukou je označená ako koncept. Sporná je otázka registrácie týchto zmlúv na príslušnom štátnom notárske. V spise sa okrem toho nachádzajú rozhodnutia odboru Pôdohospodárskej rady ONV v Šamoríne, ktoré sa týka schválenia prevodu nehnuteľností ktoré sú predmetom reštitúcie a v ktorom je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti budú odpredané za hodnotu 34.082,- Kčs ako aj ďalšie listy z ktorých vyplýva, že JRD Kvetoslavov odkúpilo od Z. D. predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 31.000,- Kčs. V r.1962 JRD Kvetoslavov zaniklo a celý jeho majetok vrátane uvedených nehnuteľností prešli do vlastníctva Československého štátu v správe Plemenárskeho podniku Šamorín. Dňa 1.10.1978 bola uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku medzi odovzdávajúcou organizáciou Plemenársky podnik Šamorín a preberajúcou organizáciou Miestny národný výbor Kvetoslavov a od tohto dátumu sú nehnuteľnosti ktoré sú predmetom reštitúcie vo vlastníctve obce Kvetoslavov. Odporca ďalej uviedol, že obec Kvetoslavov, ktorá mala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie vo svojom vlastníctve vedela o uplatnenom reštitučnom nároku zo strany právnej predchodkyne B. K. jeho matky C. K., rod. D. a napriek tejto skutočnosti rozhodla o tom, že predmetné nehnuteľnosti budú pridelené na individuálnu bytovú výstavby a následne tieto nehnuteľnosti predala navrhovateľom 1/-13/, resp. osobám, od ktorých navrhovatelia tieto pozemky následne odkúpili. Táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb..

5.

Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 v zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľov nie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6.

Proti rozsudku sp.zn.44Sp/22/2015-91 zo dňa 1.2.2016 podali odvolanie navrhovatelia 1/-14/ prostredníctvom svojich právnych zástupcov.

7.

Najvyšší súd SR rozhodnutím sp.zn.10Sžr/111/2016 zo dňa 23.8.2017 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a nariadil mu vo veci znova konať a rozhodnúť s tým, že prvostupňový súd sa musí vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľov 1/ - 14/.

8.

Krajský súd v Trnave v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 5.2.2018, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

9.

Právny zástupca navrhovateľov 1/- 14/ na pojednávaní uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade už všetky dôkazy boli doložené, nachádzajú sa v administratívnom alebo súdnom spise. Pridržiava sa oboch podaní ktoré zaslal tunajšiemu súdu a to jednak návrh na začatie konania ako prvé podanie a odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa navrhovateľov 12/-13/ uviedla, že jej klienti - navrhovatelia 12/, 13/ nadobudli svoje nehnuteľnosti od fyzických osôb. V čase keď nadobudli tieto nehnuteľnosti, na liste vlastníctva neboli zapísané žiadne ťarchy. Rozhodnutie správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Poverený zástupca odporcu uviedol, že sa pridržiava doterajších prednesov a vyjadrení ktoré sa nachádzajú v spise.

Pribratý účastník B. K. na pojednávaní k veci uviedol, že predkladá súdu rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14.6.1999, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa zakázalo odporcovi nakladať akokoľvek s nehnuteľnosťami ktoré sú predmetom reštitúcie. Ďalej predložil súdu aj rozhodnutie Štátneho notárstva č. PR 439/60 zo dňa 16.3.1961, ktoré má byť potvrdením o tom, že nehnuteľnosti ktoré sú predmetom reštitúcie neboli nikdy prevedené na JRD Kvetoslavov. Poukázal na to, že pri rozparcelovaní pozemkov boli vytvorené aj ďalšie parcely č.333/2 a 333/45, ktoré vlastnia iné osoby ako navrhovatelia a podľa jeho názoru aj tieto osoby by tu mali byť prítomné. Pozemok parc.č.333/2 vlastní p. B. s rodinou a č.333/45 A. E. mladší.

Právna zástupkyňa účastníka B. K. na pojednávaní uviedla, že otázka vlastníckych vzťahov k pozemkom ktoré sú predmetom tohto konania je jednoznačná, keďže na pkn.vložke stále figuruje ako vlastníčka Z. D., ktorá bola starou mamou p.B. K.. Táto so svojim manželom kúpila predmetnú nehnuteľnosť od A. a A. O. za sumu 170.tis.korún, do roku 1938 zaplatili celkovo 90.tis. korún prostredníctvom úveru. Následne začali splácať až od r.1945, kedy sa vrátili späť na Slovensko, medzičasom manžel Z. D. zomrel a pozemok bol vo výlučnom vlastníctve Z. D.. Táto odmietla vstúpiť do JRD a nikdy predmetnú nehnuteľnosť nepredala. Rovnako bolo preukázané, že Z. D. prišla o tento pozemok v rozhodnom období, t. j. v čase medzi 25.2.1948 až 1.1.1990, obecný úrad si osoboval vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti, následne matka A. K. podala žiadosť o reštitúciu. 28.12.1990 boli oslovené oprávnené osoby, Okresný úrad ich vyzval na doplnenie dokladov, už v tomto čase, teda Obecný úrad vedel, že prebieha reštitúcia a napriek tomu bola uvedená parcela rozparcelovaná a rozpredaná. Obecný úrad teda ignoroval to, že v danej veci prebieha reštitúcia, na pozemky ktoré sú predmetom reštitúcie, ignoroval výzvy ktoré posielal p. B. K. a ignoroval aj predbežné opatrenie ktoré predložil B. K. na dnešnom pojednávaní. Poukazujem na to, že spoločne s B. K. sme celkovo 3x rokovali od r.2004 na obecnom úrade aby sa vec doriešila, pričom p. K. požadoval za zbúranú nehnuteľnosť finančnú náhradu a za pozemky požadoval náhradu spočívajúcu v troch nezastavaných pozemkoch vo výmere 10 árov. Obecný úrad však tento návrh neakceptoval, nakoľko je toho názoru, že on túto situáciu nespôsobil.

Právny zástupca navrhovateľov 1/-14/ JUDr. Peter Varsányi doplnil na pojednávaní svoje vyjadrenie tak, že sa nestotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne p.K. ohľadne toho, že reštitučné pozemky neboli

predmetom predaja ešte pred nadobudnutím zákona č.229/1991, pretože má doklad o tom, že v r.1979 bolo predané 75 árov z Plemenárskeho štátneho podniku na obec Kvetoslavov a jednalo sa minimálne o časť pozemkov, ktoré sú predmetom tejto reštitúcie. Parcely ktoré sú predmetom reštitúcie boli predané ešte právnym predchodcom navrhovateľov ešte v r.1979, čo vytvára právnu prekážku, aby mohli byť tieto parcely vydané v rámci reštitúcie. Zvyšná časť ktorá tvorí predmet reštitúcie zostala v Štátnom Plemenárskom podniku, tieto nehnuteľnosti menili postupne viacero vlastníkov, až sa v r.2003 dostali do vlastníctva manželov K. - navrhovateľov 12/-13/. Takže obec Kvetoslavov ich nemohla vydať, pretože ich nevlastnila.

Právna zástupkyňa p. K. poukázala, že nie je pravdou, že by nehnuteľnosti Z. D. boli vyvlastnené, boli len v nútenej správe štátnych orgánov.

Právna zástupkyňa navrhovateľov 12/ -13/ JUDr. Bubniaková uviedla, že v čase, keď bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré zakázalo obci nakladať s majetkom, ktorý je predmetom reštitúcie, neboli tieto nehnuteľnosti vo vlastnícke obce Kvetoslavov, ale vo vlastníctve spoločnosti ALKOP s.r.o., par.č.333/3 o výmere 753 m2 a dom s.č.XXX.

10.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (2) Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 5 zák. č. 229/1991 Zb. (1) Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov. (2) Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie: a) právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. (3) Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Podľa § 6 zák. č. 229/1991 Zb. (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom () v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť, k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, r) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7) s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8) t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a) v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; 5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.

(2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval 9a) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. 9b) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

(3) Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu, 9c) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu.

(4) Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.

(5) Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.

(6) Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.

(7) Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.

(8) Rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku oprávnenej osoby, ktorej vznikla povinnosť podľa odsekov 4 alebo 5, zasiela okresný úrad po nadobudnutí jeho právoplatnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. (1) Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b) na pozemku sa nachádza cintorín, c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, 9e) d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 10) botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b) h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 10c)

11.

Z administratívneho spisu súd zistil, že na bývalom Pozemkovom úrade v Dunajskej Strede si podala matka navrhovateľa p. C. K. nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKn.vl.č.201, parc.č.332/1 a parc.č.333/3 v k. ú. E., pričom v priebehu konania žiadateľka zomrela. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Novom Jičíne č.15D 1582/2004, Osvedčenia o dedičstve č.10D/1/2005, Dnot 29/2005 a ďalších matričných dokladov bolo zistené, že oprávnenou osobou za žiadateľku je navrhovateľ p. B. K.. Predmetom reštitučného nároku sú nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve Z. D. rod. Z., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a bola matkou žiadateľky C. K. a starou matkou navrhovateľa.

12.

Súd v prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým správny orgán priznal vlastnícke právo pozemkom, na ktorých majú zriadené svoje nehnuteľnosti navrhovatelia 1/-13/.

13.

Pri akceptovaní základnej zásady práva na spravodlivý proces, nemôžu byť práva osôb, ktoré majú zriadené svoje nehnuteľnosti na pozemkoch, zvýhodnené pred právami osôb, ktorým je nedotknuteľnosť vlastníckeho práva k pozemkom zaručená Ústavou SR a ktorým bolo toto vlastnícke právo priznané na základe uplatneného reštitučného nároku.

14.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva povinnosť vydať nehnuteľnosti, ktoré už sú v súčasnej dobe zastavané osobe, ktorej bolo priznané vlastnícke právo k týmto pozemkov. Napadnuté rozhodnutie rieši reštitučný nárok z pohľadu vyriešenia krivdy pri nezákonnom odňatí majetku a priznaním vlastníckych práv k pozemkom, ktoré patrili do vlastníctva poškodených osôb a ktoré boli týmto osobám odňaté bez právneho dôvodu.

15.

Splnenie podmienok reštitučného nároku v danom prípade rieši zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a príslušný pozemkový úrad je povinný v intenciách tohto zákona preskúmať každú žiadosť o vydanie nehnuteľnosti a zistiť a právne vymedziť okruh oprávnenej osoby a okruh povinnej osoby.

16.

Krajský súd v Trnave, po vrátení veci NS SR preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách právneho názoru druhostupňového súdu a k jednotlivým námietkam navrhovateľov, resp. ich právnych zástupcov uviedol nasledovné: V prvom rade bolo povinnosťou súdu vyriešiť otázku aktívnej legitimácie B. K. v konaní o reštitučnom nároku.

17.

Správny súd v tomto smere poukazuje, že pri vyriešení tejto námietky musí správny orgán striktne vychádzať z ust. § 4 ods. 2 zák.č.229/1991 Zb. vo vzťahu k žiadateľovi ktorý podal žiadosť o vydanie nehnuteľností v zmysle citovaného zákona. Týmto žiadateľom bola nesporne matka B. K. p. C. K., ktorá si uplatnila nárok na vrátenie nehnuteľnosti na Pozemkovom úrade v Dunajskej Strede dňa 28.12.1992, t. j. za účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Z ustanovenia § 4 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že uvedené ustanovenie teda vyžaduje, aby žiadateľom bola osoba - štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorá má trvalý pobyt na jej území.

18.

Je nesporné, že p. C. K. túto podmienku oprávnenej osoby spĺňala v čase uplatnenia nároku a následne do jej práv po jej smrti vstúpil p. B. K. ako dedič zo zákona. Zákon č.229/1991 Zb. na rozdiel od zák.č.503/2003 Z.z. nevyžaduje, aby osoba uplatňujúca si navrátenie pozemkov bola občanom Slovenskej republiky a mala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je námietka právneho zástupcu navrhovateľov 1/ -14/, že p. B. K. nie je v konaní o navrátenie pozemkov aktívne legitimovaný nedôvodná a doložený rozsudok NS SR 2Sžo 226/2010 zo dňa 15.6.2011 neaplikovateľný pre tento prípad, pretože rieši reštitúciu uplatnenú podľa ust. zák.č.503/2003 Z.z. a nie podľa zákona č.229/1991 Zb..

19.

K ďalším námietkam navrhovateľov 1/-14/ krajský súd vyslovuje nasledovné stanovisko: K námietke vyriešenia otázky povinnej osoby súd konštatuje, že otázka kto v danej veci vystupuje ako povinná osoba v zmysle § 5 zák.č.229/1991 Zb. bola zo strany odporcu nedostatočne zdôvodnená a rozhodnutie odporcu je z tohto hľadiska nepreskúmateľné. Krajský súd v Trnave z vyjadrení právnych zástupcov navrhovateľov totiž zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitúcie, boli v užívaní viacero subjektov a úlohou odporcu bude v ďalšom konaní ustáliť celý priebeh prechodu užívacích či iných práv od roku 1945 až do doby kedy došlo k uplatneniu reštitučného nároku a tak jednoznačne ustáliť povinnú osobu.

20.

Krajský súd v Trnave ďalej konštatuje, že odporca sa v dostatočnej miere nevysporiadal s otázkou, kedy nadobudli navrhovatelia resp. ich právni predchodcovia pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcie, s prihliadnutím na vyriešenie možnosti ich vydania v rámci reštitučného nároku (t.j. či došlo k nadobudnutiu reštitučných pozemkov navrhovateľmi pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. ako to tvrdia navrhovatelia alebo neskôr).

21.

V súvislosti s vyriešením vyššie uvedenej otázky, odporca sa následne vysporiada aj námietkou existencie prekážky vydania nehnuteľností p. B. K. z dôvodu ich zastavanosti. Ďalej Krajský súd v Trnave konštatuje, že odporca nereagoval vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že v súčasnej dobe už dom a poľnohospodárske stavby postavené na pôvodnom pozemku parc.č.332/1 zapísaná v pkn.vl.č.201

neexistujú a boli zbúrané a napriek tomu priznal v napadnutom rozhodnutí p. B. K. vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

22.

Krajský súd v Trnave sa stotožňuje s námietkou navrhovateľov 1/-14/, v ktorej títo namietajú, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere neriešilo otázku výmery reštituovaných pozemkov zabezpečením si identifikácie parciel ešte pred zlúčením parciel č.332/5 a 332/8 tak, aby bola určená správna výmera nehnuteľností, ktoré sú predmetom uplatneného nároku, resp. aby nevznikli pochybnosti o správnom určení výmery týchto pozemkov tak ako to odporca ustálil vo svojom rozhodnutí.

23.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a zistený skutkový stav je nepostačujúci na posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na nové konanie.

24.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešným navrhovateľom 1/-14/ priznal nárok na náhradu trov konania. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

25.

Zúčastnenej osobe p. Antonovi Stachovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že z ustálenej súdnej praxe NS SR vyplýva, že tejto osobe nie je možné nárok na náhradu trov konania priznať.

26.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.