Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-6-2022.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom P. U., H. U. XX/X a 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom vo J., Y. XX/IA, Z., o zaplatenie 28.228,30 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 14C/166/2016-123 z 21.9.2021 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti tak, že žalovaným povoľuje splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 450 €, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do konca bežného mesiaca a pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25.203,13 € od 1.2.2016 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 6,59 % od 9.1.2015 do 31.1.2016 vo výške 1.694,10 € a zmluvný úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 24.188,79 € od 1.2.2016 do zaplatenia, a to všetko vrátane istiny vo výške 25.203,13 € priznanej v rozsudku 14C/166/2016 - 70 z 7.8.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov celého konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie.
2. Súd prvej inštancie tak opätovne rozhodol o nároku žalobkyne na zmluvný úrok a úroky z omeškania potom, čo jeho v poradí prvý rozsudok sp. zn 14C/166/2016-70 zo 7.8.2017, bol vo vyhovujúcom výroku v časti lehoty na plnenie uloženej peňažnej povinnosti a zamietavom výroku zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2020 z 21.8.2020 z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na posúdenie dohody ohľadne doby, do ktorej bol dohodnutý zmluvný úrok z úveru a tiež, že o plnení dlhu v mesačných splátkach po 200 € rozhodol na nedostatočne zistenom skutkovom základe a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. V odôvodnení súd zopakoval tvrdenia žalobkyne, že peňažné plnenie, ktoré je predmetom sporu, je následkom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o stavebnom sporení č. 2888258 3 01, zmluvy o medziúvere č. 2888258 0 02 a zmluvy o stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2888258 3 01 z 20.12.2011, na základe ktorej poskytla žalovaným medziúver vo výške 25.000,00 €. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 6,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 137,30 € a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 40 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 177,30 €. Žalovaní však porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom z 10.10.2014 žalobkyňa vyzvala žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornila, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 8.1.2015, ku ktorému dňu bola celková výška dlžnej sumy 25.203,13 € pozostávajúca z istiny 24.188,79 €, nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 1.014,34 €. Žalobkyňa uviedla, že predčasnou splatnosťou úveru úverová zmluva nezaniká, v zmysle článku VI bodu 3. a 4. úverovej zmluvy sa istina ďalej úročí dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.
3. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom predmetom sporu ostal nárok žalobkyne na zmluvný úrok vo výške 6,59 % ročne od 9.1.2015 do 31.1.2016 vo výške 1.694,10 €, zmluvný úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 24.188,79 € od 1.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.2.2016 a preukázanie odôvodnenosti splácania dlžnej sumy v splátkach, resp. výšky jednotlivých splátok.
4. Vychádzajúc z § 1, § 7 ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 11 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, právneho názoru odvolacieho súdu a čl. VII bod 6 úverovej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti zvyšku žalobou uplatneného nároku. Preskúmaním obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že zmluvné strany sa výslovne dohodli na úročení istiny úveru zmluvným úrokom vo výške 6,59 % až do zaplatenia celej pohľadávky. Súčasne považoval za dôvodný aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 1.2.2016 do zaplatenia. V súvislosti s úrokom z omeškania súd podotkol, že žalobkyni je možné priznať ho len od 1.2.2016, keďže takto ho žiadala priznať v žalobe, aj keď by inak mala nárok na úrok z omeškania už od 9.1.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, keďže v súlade s ust. § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobkyne, nemôže prisúdiť viac, než žalobkyňa žiada. Za účelom preukázania dôvodnosti splácania dlhu v splátkach, resp. dôvodnosti splátky v určitej výške, zisťoval všetky potrebné skutočnosti na určenie výšky prípadných splátok a vyzval žalovaných na zdokladovanie svojich príjmov a výdavkov. K výzve sa žalovaní žiadnym spôsobom nevyjadrili a svoje pomery nezdokladovali, v dôsledku čoho im súd prvej inštancie nepovolil splácanie dlhu v splátkach a určil lehotu na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1, § 396 ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O trovách prvoinštančného konania rozhodol už v rozsudku 14C/166/2016-70 z 7.8.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2018.
5. Rozsudok vo výroku v časti lehoty na plnenie uloženej peňažnej povinnosti napadol včas podaným odvolaním žalovaný 1/. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o lehote plnenia peňažnej povinnosti a tvrdil, že zaplatenie dlžnej sumy v lehote troch dní je pre neho nesplniteľné a prípadná exekúcia by bola pre neho likvidačná. Žiadal, aby mu súd povolil splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 450 €. Uviedol, že pracuje ako radový robotník v U. S. Steel Košice, je rozvedený a býva sám. Jeho mesačné výdavky spočívajú v splátke hypotéky vo výške 260 €, splátky u operátora vo výške 60 €, platby za energie vo výške 120 €, nákladoch na cestovné vo výške 50 € a na lieky vo výške 30 €. Okrem toho platí výživné na maloletú dcéru vo výške 350 € mesačne. Zo svojho príjmu je schopný uhradiť splátku maximálne vo výške 450 € mesačne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil vyhovujúci výrok rozsudku v lehote plnenia peňažnej povinnosti tak, že mu povolí splácanie dlhu v splátkach po 450 € mesačne.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí so splátkou vo výške 450 € mesačne a táto je pre ňu akceptovateľná.
7. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalovaného 1/ ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné v súlade s ust. § 388 CSP zmeniť.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.4.2022 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
9. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. V prejednávanom spore súd prvej inštancie rozhodol o lehote na plnenie súdom uloženej peňažnej povinnosti v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP prvej vety v dôsledku nepreukázania dôvodnosti splácania dlhu v splátkach zo strany žalovaných.
12. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.
13. Žalovaný 1/ v odvolaní žiadal o povolenie splácania dlhu v mesačných splátkach po 450 € vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, ktoré ale v odvolacom konaní nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu však súhlasila s takouto formou plnenia dlžnej sumy a výšku splátky považovala za akceptovateľnú. Vzhľadom na „dohodu“ sporových strán o možnosti splácania súdom uloženej peňažnej povinnosti formou mesačných splátok vo výške 450 €, odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 257 CSP. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, keď úspech žalovaného 1/ v odvolacom konaní je výsledkom „dohody“ sporových strán, odvolací súd v zmysle ust. § 257 CSP stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom žalovanému 1/ ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).