Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-169-2017.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Csp/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO 24 785 199 zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Martin, Jilemnického 4012/30, IČO 36 715 352 proti žalovanému F. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., N. XXX/XX o zaplatenie 460,26 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11,11 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,11 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 95,18 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 31. 08. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 460,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 460,26 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX právny predchodca žalobcu spol. Provident Financial, s.r.o. poskytol žalovanému úver vo výške 500,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formou pravidelných 45 týždenných splátok po 13,91 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a posledná splatná dňa 05. 09. 2014. Zároveň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, kde sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu 257,50 Eur a túto splácať spolu so splátkami úveru v 45 týždenných splátkach po 5,72 Eur. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu na mieste určenom žalovaným. Celkovo žalovaný uhradil 403,-Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, preto sa žalobca domáha svojho nároku súdnou cestou. Ako dôkazy označil zmluvu o úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, platobnú históriu, zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk, ktorý sa k nim nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené a ich obsah nebol spochybnený, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru a platobnej histórie.
4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zmluva o úvere"). Na základe tejto zmluvy o úvere boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,-Eur pri úrokovej sadzbe 22,90 % (54,25 Eur), poplatku za garantovanú službu 71,51 Eur, RPMN 69,48 %, priemernej RPMN 49,13 %, celkovej čiastke 625,76 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť sumu v 45 týždenných splátkach pri výške prvej až predposlednej splátky 13,91 Eur a poslednej splátky 13,72 Eur s termínom konečnej splatnosti uvedenom ako siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky bola uvedená ako 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
16. Toho istého dňa uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, kde sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu 257,50 Eur za poskytovanie služby - prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou strán. Uvedenú odmenu mal podľa tejto zmluvy zaplatiť v 45 pravidelných týždenných splátkach, z toho 44 splátok vo výške 5,72 Eur a posledná splátka vo výške 5,82 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena bola splatná pri prevzatí splátok spotrebiteľského úveru.
17. Zmluvy, ktoré právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli je potrebné posudzovať ako spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri ich uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť, pričom vo väčšine prípadov ide o formulárové zmluvy, čo platí aj v tomto konaní.
18. Žalobcom uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku z úradnej povinnosti bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania sa posudzuje premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o premlčaní, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v splátkach. Vzhľadom na prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka je potrebné aj pri premlčaní nároku žalobcu prihliadať na príslušné ustanovenia OZ. Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Plnenie bolo účastníkmi dohodnuté v pravidelných týždenných splátkach, pričom každá mala svoj dátum splatnosti, od ktorého začala plynúť premlčacia doba. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe bola posledná splátka splatná dňa 05. 09. 2014. Žaloba bola na súd podaná dňa 31. 08. 2017. Všetky splátky splatné tri roky pred týmto dátumom súd považuje za premlčané. Nepremlčaná tak zostala iba posledná splátka (splatná dňa 05. 09. 2014) spolu vo výške 19,54 Eur (13,72 Eur + 5,82 Eur).
19. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Súd má za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Toto vyjadrenie musí byť jednoznačné a zrozumiteľné tak, aby bolo možné kedykoľvek zistiť presný termín. Za takéto vyjadrenie sa považuje napr. uvedenie dátumu (deň, mesiac, rok). V zmluve je uvedené, že termínom konečnej splatnosti je siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy, čo podľa názoru súdu nespĺňa požiadavku stanovenú
zákonom. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol tak, aby ho bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť. V zmluve má byť uvedený konkrétny termín a nie iba spôsob výpočtu, ktorým sa má tento termín určiť (pričom bez použitia kalendára by to ani nebolo možné). Dátum uzavretia zmluvy bol právnemu predchodcovi žalobcu známy, preto mohol uviesť aj konkrétny termín konečnej splatnosti. Súd potom považoval predmetný úver za poskytnutý bez úroku a poplatku.
20. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je taktiež spotrebiteľskou zmluvou, ktorú súd považuje za akcesorickú zmluvu k zmluve o úvere. Ide síce o zmluvu samostatne vyhotovenú, ale je to formulárová zmluva pripravená právnym predchodcom žalobcu, uzavretá v ten istý deň ako zmluva o úvere a jej obsahom je iba spôsobom splácania poskytnutého úveru a odmena za takúto službu. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale je zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ mal záujem iba o poskytnutie úveru a nie uzavrieť aj inú zmluvu, ktorej predmetom by bolo iba platenie nejakého ďalšieho poplatku okrem úroku a poplatku uvedených v zmluve o úvere. Zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k predloženiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá však jednoznačne zvýhodňovala iba právneho predchodcu žalobcu. Ten uzatváral túto zmluvu o zabezpečení splátok úveru iba vo svoj prospech, aby si zabezpečil riadne týždenné úhrady splátok úveru od žalovaného prostredníctvom preberania splátok ním poverenou osobou. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mal žalovaný zaplatiť 257,50 Eur čo predstavuje viac ako polovicu poskytnutej istiny (500,-Eur) a dvojnásobok súčtu úroku a poplatku za garantovanú službu (125,76 Eur) uvedených v zmluve o úvere. Podľa názoru súdu mala byť aj táto odmena zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a tiež sa mala potom odraziť aj v RPMN ako najdôležitejších ukazovateľoch "ceny" poskytnutých peňazí, z ktorých spotrebiteľ vychádza. Zmluva o zabezpečení splátok úveru žalovanému, na rozdiel od právneho predchodcu žalobcu, žiadne výhody neposkytovala. Súd potom považoval takúto zmluvu uzavretú za v rozpore s dobrými mravmi, keďže týmto došlo k neprimeranému navýšeniu odplaty za poskytnutý úver a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto nárok z tejto zmluvy nepriznal.
21. Vychádzajúc z poskytnutej sumy (500,-Eur) a počtu splátok (45) tak predstavovala istina v každej splátke sumu 11,11 Eur. Jedna nepremlčaná splátka predstavuje istinu 11,11 Eur a túto sumu súd žalobcovi aj priznal.
22. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5 % ročne zo sumy 11,11 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, pričom jeho výška bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
23. V prevyšujúcej časti súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému ako strane v konaní v prevažnej časti úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu (97,59 % - 2,41 %) v rozsahu 95,18 %, pričom súd vychádzal z nároku žalobcu (istiny aj príslušenstva), ktorý bolo možné vyčísliť ku dňu vydania tohto rozhodnutia. O výške účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).