Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-21-2021.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Freight consulting s. r. o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 204 052, zastúpeného: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom Streďanská 1537/14, Topoľčany, proti žalovanému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX S. T. Ž., štátny občan Ukrajiny, o zaplatenie 840,71 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 840,71 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, podanou pôvodne v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 28.07.2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 840,71 eura.
1.1 Žalobu podal z dôvodu, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.06.2020 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 05.08.2020 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú (čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy). V zmysle dohody o peňažnej náhrade k pracovnej zmluve zo dňa 23.06.2020 sa žalobca so žalovaným v bode 8. dohodli, že v súlade s §62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dňa 01.04.2021 žalovaný bez riadneho ospravedlnenia nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku. Svoju absenciu do dnešného dňa nijako neospravedlnil. Do práce sa už nedostavil. Žalobca listom zo dňa 14.04.2021 vyzval žalovaného, aby sa bezodkladne dostavil do práce, resp. aby ospravedlnil svoju absenciu, ktorá sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 05.05.2021 - a teda týmto dňom sa považovala za doručenú. Výpoveďou zo dňa 03.05.2021, ktorú odovzdal žalobca na poštovú prepravu 03.05.2021, skončil pracovný pomer žalovaného výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu dlhodobej neospravedlnenej absencie, a teda z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 27.05.2021. Keďže výpovedná doba žalovaného bola 1 mesiac (na základe dohody uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom a v zmysle § 62 ods. 4 Zákonníka práce), jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 30.06.2021. Žalovaný počas trvania výpovednej doby, ani po doručení výpovede bez ospravedlnenia nenastúpil do práce a na pracovisku sa nezdržiaval.
1.2 Pracovný pomer žalovaného začal 23.06.2020 a na základe výpovede skončil dňom 30.06.2021. Nakoľko jeho pracovný pomer skončil v druhom štvrťroku 2021, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je prvý kalendárny štvrťrok roku 2021. Žalovaný v prvom kalendárnom štvrťroku 2021 u žalobcu odpracoval 56,5 dní (452 hodín), preto sa použije priemerný zárobok. Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely § 62 ods. 8 Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2021 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
1.3 Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 01/2021 dosiahol žalovaný vo výške 4.399 eura/hod. za 112 odpracovaných hodín, v mesiaci 02/2021 priemerný hrubý hodinový zárobok 4.619 eura/hod. za 160 odpracovaných hodín a v mesiaci 03/2021 dosiahol žalovaný vo výške 4.619/hod. za 180 odpracovaných hodín. V prvom kalendárnom štvrťroku 2021 teda odpracoval žalovaný 452 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 2.043,48 eura. Priemerný hodinový zárobok za 1. štvrťrok 2021 teda predstavuje 4,5209 eura, pričom v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 1. kalendárnom štvrťroku 2021 dosiahol 786,31 eura. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 786,31 eura.
1.4 Dňa 03.03.2021 pre zamestnávateľa vykonával prácu a viedol nákladné motorové vozidlo s návesom EČV: H.-XXXYK. Dňa 03.03.2021 o 13:44 hod. sa ako vodič tohto motorového vozidla dopustil porušenia pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, a z uvedeného dôvodu uložil žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 14.06.2021 pokutu vo výške 54,40 eura. Žalobca pokutu zaplatil dňa 21.06.2021. Žalobca vyzval žalovaného telefonicky na zaplatenie dlžnej sumy - náhrady škody vo výške 54,40 eura. Nakoľko žalovaný spôsobil z nedbanlivosti žalobcovi ako jeho zamestnanec škodu, ktorú mu dobrovoľne po výzve žalobcu neuhradil, ani sa ku škode nijako nevyjadril, domáha sa úhrady škody 54,40 eura žalobca voči žalovanému súdnou cestou.
2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.08.2021 sp. zn. 12Up/1261/2021 bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 840,71 eura a náhradu trov konania vo výške 174,57 eura.
2.1 Výzvou Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.09.2021, bol žalobca vyzvaný, či navrhuje pokračovať v konaní voči žalovanému, nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Právny zástupca žalobcu písomným podaním oznámil, že navrhujú pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Dňa 05.10.2021 bola vec postúpená Okresnému súdu Nové Zámky.
2.2 Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 7Ndc/23/2021 zo dňa 27.10.2021 súd rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nové Zámky s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný a zároveň rozhodol, že na prejednanie sporu je kauzálne príslušný tunajší súd.
3. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 29.04.2022, ktorého sa nezúčastnil žalovaný. Zásielka mu bola doručovaná na adresu uvedenú v registri obyvateľov SR s výsledkom, že si túto v odbernej lehote neprevzal. Preto súd pri doručovaní predvolania na pojednávanie žalovanému vychádzal z fikcie doručenia. Keďže sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3.1 Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný napriek tomu, že žalobu spolu s výzvou súdu prostredníctvom svojho
aktuálneho zamestnávateľa, žiadnym spôsobom sa nevyjadril, a teda z jeho strany neboli prednesené žiadne námietky.
4. Nakoľko žalovaný je štátnym občanom Ukrajiny, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore je daná podľa § 37 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Žalovaný má vydané povolenie na prechodný pobyt na území SR platné do 26.04.2023. Po preskúmaní spisového materiálu súd zistil, že medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda o právomoci. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že je daná právomoc príslušného súdu SR podľa § 37 zákona č. 97/1963 Z.z.. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, súd ako rozhodné právo v prejednávanom spore určil právo slovenské, a to podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/1963 Z.z., podľa ktorého pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov v železničnej a cestnej doprave sa spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rozhodnutia o pokute, pracovnej zmluvy, pracovnej náplne vodiča medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy, dohody o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby, dohody o náhrade škody, dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, zmluvy o mlčanlivosti, pracovnej zmluvy, dohody o zodpovednosti za škodu, dohody o podmienkach zverenia osobného motorového vozidla, dohody o zrážkach zo mzdy, výplatných lístkov, výpovede z pracovného pomeru, výzvy na pokračovanie v práci a ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
5.1 Dňa 23.06.2020 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C +E a miestom výkonu práce: Bratislava. V zmysle čl. III. bol dohodnutý deň nástupu do práce 05.08.2020. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V zmysle článku IV. sa zamestnávateľ zaviazal poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mesačnú fixnú mzdu vo výške 696,- eur. Z dohody o peňažnej náhrade za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby vyplýva, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru, osoby podávajúcej výpoveď a od výpovedného dôvodu a je upravená v § 62 Zákonníka práce.
5.2 Dňa 01.04.2021 žalovaný nenastúpil do práce nenastúpil do práce a bol nepretržite neprítomný na pracovisku, svoju absenciu neospravedlnil, do práce sa už nedostavil.
5.3 Listom zo dňa 14.04.2021 žalobca vyzval žalovaného, aby sa dostavil do práce.
5.4 Žalobca listom zo dňa 03.05.2021, podaným na poštovú prepravu dňa 03.05.2021, dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, keď počnúc dňom 01.04.2021 nenastúpil na výkon práce na dohodnuté miesto. Súčasne mu bolo dané na vedomie, že výpovedná doba je 1 mesiac a teda pracovný pomer skončí dňa 30.06.2021. Dňa 25.05.2021 bola žalobcovi vrátená zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote.
5.5 Nakoľko pracovný pomer žalovaného skončil v druhom štvrťroku 2021, rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalovaného je prvý kalendárny štvrťrok roku 2021. Žalovaný v prvom kalendárnom štvrťroku 2021 u žalobcu odpracoval 56,5 dní (452 hodín), preto sa použije priemerný zárobok. Keďže priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ale pre účely § 62 ods. 8 Zákonníka práce sa má použiť priemerný mesačný zárobok, tak pravdepodobný priemerný hodinový zárobok sa musí vynásobiť priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2021 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
5.6 Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 01/2021 dosiahol žalovaný vo výške 4.399,- eura/hod. za 112 odpracovaných hodín, v mesiaci 02/2021 priemerný hrubý hodinový zárobok 4.619,- eura/hod. za 160 odpracovaných hodín a v mesiaci 03/2021 dosiahol
žalovaný vo výške 4.619,- eura/hod. za 180 odpracovaných hodín. V prvom kalendárnom štvrťroku 2021 teda odpracoval žalovaný 452 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 2.043,48 eura. Priemerný hodinový zárobok za 1. štvrťrok 2021 teda predstavuje 4,5209 eura, pričom v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 1. kalendárnom štvrťroku 2021 dosiahol 786,31 eura. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 786,31 eura.
5.7 Dňa 03.03.2021 pre zamestnávateľa vykonával prácu a viedol nákladné motorové vozidlo s návesom EČV: H.-XXXYK. Dňa 03.03.2021 o 13:44 hod. sa ako vodič tohto motorového vozidla dopustil porušenia pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, a z uvedeného dôvodu uložil žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 14.06.2021 pokutu vo výške 54,40 eura.
5.8 Žalobca pokutu zaplatil dňa 21.06.2021. Žalobca vyzval žalovaného telefonicky na zaplatenie dlžnej sumy - náhrady škody vo výške 54,40 eura. Žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil.
6. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZP“), povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
7. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
9. Podľa § 134 ods. 1 až 4 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
10. Podľa § 134 ods. 10 ZP, podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
11. Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
12. Podľa § 186 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
13. Podľa § 191 ods. 1 až 3 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
14. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia na základe výpovede nekončí pracovný pomer doručením výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je zásadne rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca, jej základná dĺžka v § 62 v odseku 2 ZP je ustanovená na 1 mesiac, avšak v pracovných zmluvách alebo kolektívnych zmluvách možno dohodnúť dlhšie výpovedné doby.
15. V odseku 8 sa zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Táto dohoda musí byť písomná. Ak zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vzniká právo na peňažnú náhradu.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 23.06.2020, pričom listom zo dňa 03.05.2021 dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer mal skončiť dňa 30.06.2021. Dôvod nenastúpenia žalovaného do zamestnania počnúc dňom 01.04.2021 považoval žalobca za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto skončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou. Predmetom konania je nárok žalobcu na peňažnú náhradu z dôvodu, že žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, pričom táto výpovedná doba začala plynúť dňa 01.06.2021 a skončila dňom 30.06.2021. Žalovaný, keďže nezotrval u žalobcu ako zamestnávateľa počas plynutia uvedenej výpovednej doby, splnil základnú podmienku priznania peňažnej náhrady podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, z ktorého ustanovenia vyplýva nárok na priznanie peňažnej náhrady.
17. Podľa výplatnej pásky žalovaného priemerný hrubý hodinový zárobok v mesiaci 01/2021 dosiahol žalovaný vo výške 4.399,- eura/hod. za 112 odpracovaných hodín, v mesiaci 02/2021 priemerný hrubý hodinový zárobok 4.619,- eura/hod. za 160 odpracovaných hodín a v mesiaci 03/2021 dosiahol žalovaný vo výške 4.619,- eura/hod. za 180 odpracovaných hodín. V prvom kalendárnom štvrťroku 2021 teda odpracoval žalovaný 452 hodín a dosiahol hrubý zárobok za odpracované hodiny 2.043,48 eura. Priemerný hodinový zárobok za 1. štvrťrok 2021 teda predstavuje 4,5209 eura, pričom v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa má v zmysle pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V priemernom roku s 365,25 dňami je 52,179 kalendárnych týždňov, t.j. na jeden mesiac pripadá priemerne 4,348 týždňa. Pri pracovnom čase 40 hodín týždenne predstavuje priemerný pracovný čas v kalendárnom mesiaci 173,928 hodín. Z uvedeného vyplýva, že priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu v 1. kalendárnom štvrťroku 2021 dosiahol 786,31 eura.
18. Žalobca má teda voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca vo výške 786,31 eura.
19. Dňa 03.03.2021 pre zamestnávateľa vykonával prácu a viedol nákladné motorové vozidlo s návesom EČV: H.-XXXYK. Dňa 03.03.2021 o 13:44 hod. sa ako vodič tohto motorového vozidla dopustil porušenia pracovnej disciplíny, priestupku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, a z uvedeného dôvodu uložil žalobcovi príslušný orgán Talianskej polície rozhodnutím zo dňa 14.06.2021 pokutu vo výške 54,40 eura. Žalobca pokutu zaplatil dňa 21.06.2021 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy - náhrady škody vo výške 54,40 eura. Žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil. Žalovaný spôsobil žalobcovi z nedbanlivosti ako jeho zamestnanec škodu, ktorú mu dobrovoľne po výzve žalobcu neuhradil, ani sa ku škode nijako nevyjadril, preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu škody v sume 54,40 eura.
20. Preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 840,71 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších právnych predpisov, (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).