Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-271-2014.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/271/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobkyne PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným 1/ T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, H., 2/ D. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., o zaplatenie 3.126,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2.091,29 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne, úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 80,37 eur od 15.02.2011 do 10.04.2011, zo sumy 80,37 eur od 15.03.2011 do 10.04.2011, zo sumy 72,79 eur od 15.07.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37 eur od 15.08.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37 eur od 15.09.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37 eur od 15.10.2011 do 18.03.2013, zo sumy 2.812,95 eur od 18.10.2011 do 18.03.2013, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.091,29 eur od 19.03.2013 do zaplatenia, zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 19.08.2014 domáhala voči žalovaným zaplatenia 3.126,85 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela 07.12.2010 so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Do omeškania sa dostali už pri splátke č. 2, napokon zaplatili len 248,69 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, žalobkyňa uplatnila právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 30.06.2011. K žalobe pripojila pokus o zmier z 03.09.2012, oznámenie o zosplatnení s doručenkami, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo 07.12.2010, kartu klienta, výpis z obchodného registra.
2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili, nenavrhli a nepredložili súdu žiadne dôkazy.
3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 25.08.2016, pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzala žalobkyňa žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti žaloby o zaplatenie o zaplatenie 2.091,29 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne, úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 80,37 eur od 15.02.2011 do 10.04.2011, zo sumy 80,37 eur od 15.03.2011 do 10.04.2011, zo sumy 72,79 eur od 15.07.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37 eur od 15.08.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37
eur od 15.09.2011 do 18.03.2013, zo sumy 80,37 eur od 15.10.2011 do 18.03.2013, zo sumy 2.812,95 eur od 18.10.2011 do 18.03.2013, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.091,29 eur od 19.03.2013 do zaplatenia.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a za konania zobrala žalobu späť v časti. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok I) a konanie v späťvzatej časti zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení C.s.p. Súhlas žalovaných nebol potrebný, nakoľko by sa naň ani neprihliadalo, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov na pojednávaní. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
10. Žalovaní dňa 21.11.2010 spísali žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru a v časti 5. tlačiva uviedli nasledujúce údaje: poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur (úverový limit), splatnosť/počet splátok/: 42, 14, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 44,57 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník pri revolvingu zaplatiť 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.
11. Dňa 07.12.2010 žalobkyňa doplnila údaje do vyššie uvedenej žiadosti v časti 6: poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur (úverový limit), splatnosť/počet splátok/: 42, 14, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 eur, RPMN 68,65 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 44,57 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník pri revolvingu zaplatiť 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.
12. Listom zo 07.12.2010 žalobkyňa žalovaným 1/, 2/ oznamuje schválenie úveru s nasledovnými podmienkami: schválená výška úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky 14.01.2011, dátum splatnosti poslednej splátky 14.06.2014, RPMN 68,65 %, schválená výška revolvingu 902,92 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 60,49 %, úverový limit 1.500,- eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 215,75 eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 07.12.2010.
13. Podľa článku 2.2 všeobecných podmienok, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o RÚ.
14. Z karty klienta vyplýva, že žalovaným bola dňa 08.12.2010 vyplatená suma 1.284,25 eur.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. V zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „Občianky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
30. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
31. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
32. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaní nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobkyňa) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaní 1/, 2/) neovplyvňuje. Vznik zmluvy o revolvingovom úvere ako aj nároky z nej vyplývajúce tak súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti. Pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku je rozhodujúce, že pre platnosť zmluvy kogentne zákon vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 9 ods. 1 citovaného zákona). Súd má za to, že za riadny návrh na uzavretie zmluvy treba považovať oznámenie žalobkyne/veriteľa o schválení úveru zo 07.12.2010, v ktorom žalobkyňa oznamuje žalovaným konkrétne a podrobné, resp. doplnené podmienky čerpania úveru. Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa všeobecne vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby.
33. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Tento vzťah tak môže predstavovať kombináciu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o pôžičke. V zmysle § 43a ods.1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon (§ 47) alebo dohoda účastníkov neustanovujú inak. Mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo zo zákona. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
34. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že podmienka písomnosti pri vzniku predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná, keďže prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nebolo žalovanými učinené písomne, pričom navyše nebolo preukázané ani len to, že návrh (oznámenie o výške a podmienkach schváleného úveru) bol žalovaným aj doručený, v dôsledku čoho je táto zmluva v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neplatná (napr. porovnaj v právne a skutkovo obdobnej veci rozsudok Okresného súdu Piešťany z 29.06.2015 sp. zn. 14C/175/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14.12.2016 sp. zn. 24Co/976/2015, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 14C/190/2014).
35. Na základe uvedeného tak súd posudzoval nároky uplatnené žalobkyňou v tomto konaní podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho poriadku o bezdôvodnom obohatení, keďže žalovaní plnením žalobkyne získali majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaní získali od žalobkyne na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere peňažné plnenie v sume 1.284,25 eur a vrátili jej spolu sumu 248,69 eur. Z toho je zrejmé, že svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka žalovaní čiastočne splnili a zostáva uhradiť 1035,56 eur (1.284,25 eur - 248,69 eur).
36. Súd však z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z skúmal, či nárok žalobkyne (v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené na zaplatenie 1035,56 eur) nie je premlčaný. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tu súd uvádza, že vychádzal z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov a zároveň poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepozastavil účinnosť ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 38 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
37. Čo sa týka § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj bez námietky).
38. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.
39. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).
40. K použitiu Občianskeho zákonníka pri premlčaní súd uvádza nasledovné. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).
41. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku - 4 roky je dlhšia, ako premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku (2 roky subjektívna doba, 3 roky objektívna doba).
42. Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovaných ako spotrebiteľov priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.
43. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.
44. V § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku 2 tohto ustanovenia premlčacia doba objektívna - trojročná. V prípade uplynutia ktorejkoľvek z nich nemožno právo priznať. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s poukazom na uvedené potrebné viazať na okamih čerpania úveru žalovanými. Je teda zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr od nasledujúceho dňa po čerpaní finančných prostriedkov žalovanými, t. j. od 09.12.2010 a márne uplynula dňa 09.12.2013 - pondelok. Žaloba bola na súd podaná až 19.08.2014, čo je po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie by sa týka aj úrokov z omeškania /povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014/.
45. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
46. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
47. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
49. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovaným z dôvodu úspechu v spore ako aj z dôvodu že v späťvzatej časti sa má za to, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania (z procesného hľadiska) vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaným však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im v tomto konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.