Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/14/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v právnej veci žalobkyne mBank SPÓLKA AKCYJNA (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky (pôvodne BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike), so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava (pôvodne B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava) IČO: 35 929 049, proti žalovanému B. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ľ.. B. XXX/XX, K. - Š., o zaplatenie 3.212,39 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011 zastavuje.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou (elektronicky) súdu 26.02.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.212,39 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50 % p. a. od 05.06.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 05.06.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. a okrem iného poskytuje spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. K 04.06.2009 je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.212,39 eur. Žalobkyňa žalovaného viackrát vyzvala na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného, žalobkyňa v zmysle zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpila. Žalobkyňa požaduje vrátenie dlžnej čiastky, spolu s dohodnutým úrokom 16,5 % p. a. (bod 5.1 zmluvy) a zákonným úrokom z omeškania. K žalobe pripojila žiadosť o poskytnutie bezhotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 04.11.2008, zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 04.11.2008, výpis z účtu, odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.10.2011 spolu s návrhom na úhradu dlhu v splátkach, harmonogram splátok, obchodné podmienky.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nenavrhol a nepredložil súdu žiadne dôkazy.

3. Písomným podaním, doručeným súdu (elektronicky) dňa 04.09.2015, pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.212,39 eur od 05.06.2009 do 31.12.2011. Zároveň doplnila v reakcii na výzvu súdu k premlčaniu a plynutiu premlčacej doby, že odstúpenie od zmluvy žalovaný prevzal 11.10.2011 a to je rozhodujúci okamih pre plynutie premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola na súd podaná 26.02.2013, nemohlo dôjsť k premlčaniu. Žalobkyňa zároveň doplnila výpisy z obchodného registra, rozhodnutia súdov, doručenku, sadzobník poplatkov.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a za konania zobrala žalobu späť v časti. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok I) a konanie v späťvzatej časti zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení C.s.p. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko by sa naň ani neprihliadalo, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného na pojednávaní, listinnými dôkazmi, pričom dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

9. Zo Žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 04.11.2008 (č. l. 6 druhá strany) vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu o poskytnutie úveru v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur) s dobou splatnosti 60 mesiacov, pričom žalovaný súhlasil, že mu mBank zašle Všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky k príslušným produktom a sadzobník poplatkov elektronickou formou na žalovaným poskytnutú e-mailovú adresu (čl. III bod 4) a súhlasil tiež, že na jeho e-mailovú adresu mu budú zasielané elektronické výpisy s mesačnou periódou zo všetkých účtov vedených v mBank. (čl. III bod 5).

10. Zo Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 04.11.2008 (č. l. 3 a nasl. spisu) vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému hotovostný úver na bežný účet žalovaného vedený v mBank v maximálnej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), na obdobie 60 mesiacov (doba splatnosti úveru), ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka, konečná splatnosť úveru bola stanovená na 04.11.2013. Ročná percentuálna miera nákladov na úver je 17,81 %, celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 1.581,02 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 22,21 %. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy je 16,5 %. Dlžník sa zaviazal vrátiť mBank celý úver spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. V zmysle článku 8 bod 8.2 omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej z tejto zmluvy alebo akékoľvek porušenie povinnosti dlžníka vyplývajúcej z tejto zmluvy oprávňuje mBank k tomu, aby od zmluvy odstúpila, vyhlásila okamžitú splatnosť a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom v deň určený vo výzve. Prílohou zmluvy bol harmonogram splátok, obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov, sadzobník poplatkov, formulár o zmluvných podmienkach, obchodné podmienky vydávania a používania debetných platobných kariet VISA.

11. Z výpisu z účtu (č. l. 9 spisu) je zrejmé, že žalovaný čerpal úver v sume 1.327,76 eur, 995,82 eur a to dňa 04.11.2008, a v sume 663,88 dňa 05.11.2008. Ďalej z neho vyplýva, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Z účtu boli strhávané úroky a poplatky za upomienky, pričom úverový účet končí poslednou položkou zo dňa 04.06.2009 - vymáhanie - poslaná posledná výzva na úhradu a bol mu zaúčtovaný poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok účtu ku dňu 04.06.2009 bol 3.212,39 eur.

12. Listom - Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 04.10.2011 (č. l. 10 spisu) žalobkyňa žalovanému oznámila, že vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, žalobkyňa odstupuje od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička a zároveň poskytla žalovanému možnosť splatiť dlh v splátkach (č. l. 11 spisu).

13. Žalovaný pred súdom uviedol, že úver bral, keď bol ešte schopný človek, teraz je lazar (je po 3 mozgových príhodách). Z úveru zaplatil 10.000,- Sk. Úver bral na autobusovej stanicu Mlynské Nivy v Bratislave, keď šiel cestovať a v tom videl zamestnanca banky. Opýtal sa, čo tam robí a on sa ho opýtal, či nechce požičať 100.000,- Sk. V tom čase bol jeho príjem len invalidný dôchodok. Inde mu úver nedali, v tom období hrával automaty, nemali z čoho platiť ani účty.

14. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru. Žalobkyňa využila svoje právo a od zmluvy o úvere odstúpila listom zo dňa 04.10.2011. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 11.10.2011 (č. l. 88 spisu).

15. Predmetom tohto konania je pohľadávka žalobkyne, ktorú tvorí istina vo výške 3.212,39 eur a príslušenstvo. Istina je zrejmá z výpisu z úverového účtu žalovaného. Istina pohľadávky pozostáva z pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru žalovaným, pripočítaním úrokov zo splátok, poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných obchodných podmienok.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

30. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

32. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý bol založený zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 Z. z.), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobkyňa) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaný) neovplyvňuje.

33. Súd však z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z skúmal, či nárok žalobkyne na zaplatenie 3.212,39 eur (žalovaný nepreukázal, že by sumu 10.000,- Sk žalobkyni uhradil) nie je premlčaný. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tu súd uvádza, že vychádzal z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov a zároveň poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepozastavil účinnosť ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v zmysle § 38 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Pre úplnosť sa dodáva, že súd na pojednávaní pred žalovaným uviedol v rámci predbežného právneho posúdenia, že nárok žalobkyne považuje za premlčaný.

34. Čo sa týka § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj bez námietky).

35. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.

36. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti (X.. V.. W. Š., B..: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).

37. K použitiu Občianskeho zákonníka pri premlčaní súd uvádza nasledovné. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).

38. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku - 4 roky je dlhšia, ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.

39. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby

neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.

40. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, súd uvádza nasledovné. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou úveru, žalobkyňa využila svoje právo podľa § 506 Obchodného zákonníka a od zmluvy o úvere odstúpila listom zo dňa 04.10.2011. Žalovaný odstúpenie od zmluvy prevzal 11.10.2011. Súd dospel k záveru, že z podanej žaloby a predložených listinných dokladov, predovšetkým z výpisu z úverového účtu je nepochybné, že v danom prípade došlo k zosplatneniu, resp. vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru žalobkyňou už ku dňu 04.06.2009. V danom prípade je jednoznačné, že banka si vyčíslila zostatok istiny ku dňu 04.06.2009, od ktorého dňa žiadala ďalej platiť úroky z úveru. Uvedené vyplýva z výpisu z úverového účtu, pričom tento bol vyhotovený dňa 24.02.2012 a končí posledným záznamom zo dňa 04.06.2009 položkou - vymáhanie - posledná výzva na úhradu

- poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok ku dňu 04.06.2009 na tomto úverovom účte bol 3.212,39 eur, teda suma istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Ak by žalobkyňou nebola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, nemohol by sa žalovaný ku dňu 04.06.2009 dostať do omeškania so zaplateným celého úveru, ale bol by v omeškaní len so zaplatením niekoľkých splátok. Od 04.06.2009 až do následného odstúpenia žalobkyne od zmluvy o úvere nie je vo výpise z úverového účtu žiadny záznam o splatnosti ďalších mesačných splátok úveru a prirastajúcich úrokoch, či úrokoch z omeškania. Ak by žalobkyňa skutočne úver nezosplatnila a využila by až dňa 04.10.2011 právo odstúpiť od zmluvy, vypočítala by si celkovú sumu nesplatenej istiny a k nej prirastených úrokov ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a nie spätne ku dňu 04.06.2009 a zároveň by si až odo dňa odstúpenia od zmluvy uplatňovala z takto vyčíslenej istiny prípadné ďalšie úroky, či úroky z omeškania (to, že následne bola žaloba vzatá späť v časti na veci nič nemení). Keďže však, ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť úveru už ku dňu 04.06.2009, nemôže logicky po tomto dni pokračovať ani výpis z úverového účtu žalovaného. Žalobkyňa sama v žalobe uviedla, že suma istiny 3.212,39 bola určená ku dňu 04.06.2009. Žalovaný sa podľa výpisu z úveru, ako aj podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe dostal do sústavného omeškania dňa 04.06.2009 a teda žalobkyňa v zmysle zmluvy o úvere ako aj Obchodných podmienok bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tak aj urobila.

41. Ak teda potom následne žalobkyňa od zmluvy o úvere listom zo dňa 04.10.2011 odstúpila, je tento jej právny úkon nerelevantný vo vzťahu ku skutočnosti, že splatnosť celého úveru nastala už dňa 04.06.2009 vzhľadom na využitie oprávnenia žalobkyne vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Následný postup žalobkyne sa súdu javí ako účelový, v snahe zachovať vymožiteľnosť svojej pohľadávky a predlžiť si tak lehotu na uplatnenie práva na súde.

42. V danej veci vychádzajúc z dátumu 04.06.2009 ako dátumu zosplatnenia, je zrejmé, že premlčacia doba plynula najneskôr od 04.06.2009 do 04.06.2012 (pondelok). Žaloba bola podaná na súd až 26.02.2013, čo je zjavne po uplynutí premlčacej doby.

43. V súvislosti na vyššie uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie, súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.01.2017 sp. zn. 25Co/618/2015.

44. Súd poukazuje zároveň aj na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pričom už prvá splátka zo strany žalovaného nebola uhradená so splatnosťou 04.12.2008 a vychádzajúc z tohto dátumu, by sa nárok žalobkyne premlčal ešte skôr, ako je uvedené vyššie. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, splatnosťou splátky splatnej 04.12.2008 však začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu (porovnaj napr.

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13.10.2016 sp. zn. 19Co/274/2016 <https://otvorenesudy.sk/ decrees?case_number=19Co%2F274%2F2016&l=sk>).

45. Premlčanie sa týka aj úrokov z omeškania /povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014/.

46. Pre úplnosť sa navyše uvádza, že pokiaľ ide o úroky z úveru po zosplatnení, dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Nárok žalobkyne na úroky z úveru po zosplatnení preto nie je dôvodný a to aj z dôvodu, že následne bolo od zmluvy odstúpené s účinkami v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka, čím žalobkyňa stratila nárok na úroky z úveru (v tomto prípade nastupuje režim bezdôvodného obohatenia).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

48. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala a v späťvzatej časti zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v tomto konaní nevznikli a navyše ich náhradu nepožadoval (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p. - hospodárnosť konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.