Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/218/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: O. C., R.. XX.X.XXXX, D. P. S. XXX, zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, p r o t i žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi stranami na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 7.9.2017 žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej k zmluve o spotrebiteľskom úvere pod tým istým číslom a toho istého dňa a to medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobu odôvodnila tým, že príslušnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala bez toho, aby bola informovaná o tom, čo podpisuje. Bola jej predložená spolu s ďalšími listinami na podpis s tým, že ak chce úver musí všetky predložené listiny podpísať. O tom, že podpísala aj predmetnú dohodu sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorý jej začal na základe nej vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný navyše požaduje tieto zrážky vo väčšom rozsahu ako boli dohodnuté. Sporná dohoda pritom nebola individuálne dojednaná a predovšetkým žalobkyňa vôbec nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti odmietnuť ju, ako to vyplýva z § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Postup žalovaného, ktorý jej podsunul na podpis spornú dohodu považuje za nekalú obchodnú praktiku. Uviedla tiež, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na úhradu pohľadávky žalovaného, ktorý si tak jednostranne diktuje jej výšku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy. Príslušná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše nemá zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona a teda žalovaný si uplatňuje prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy pohľadávku v nezákonnej výške.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za platnú. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že bola uzavretá písomne na samostatnom dokumente a nie je súčasťou zmluvy o úvere. Tvrdenia žalobkyne o nepoučení o dôsledkoch tejto dohody a možnosti jej odmietnutia považoval za nepreukázané. Zamýšľal sa nad termínom priemerného spotrebiteľa, avšak nevysvetlil konkrétnu súvislosť s napadnutou dohodou. Poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila kompletnú úverovú zmluvu, pričom citoval z nej body 2.3 a 2.8 (ktoré v listine predloženej žalobkyňou

chýbajú). Podľa žalovaného je preukázané, že žalobkyňa dobrovoľne uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je platná, jej obsah bol žalobkyni vysvetlený, preto aj dohodu podpísala. Tá je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, je aprobovaným právnym inštitútom. Navyše zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie, keďže zrážky zo mzdy sa majú vykonávať len vo výške dohodnutej mesačnej splátky. Napokon nesúhlasil ani s tvrdením o chýbajúcich povinných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré bližšie rozobral.

3. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na tom, že nemala vedomosť o tom, čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky a nebola ani poučená o možnosti odmietnutia dohody. Opäť poukázala na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a na jeho dôvodovú správu ohľadom potreby prísnejšieho posudzovania daného inštitútu v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

4. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že nebolo preukázané, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná, keďže v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno v tomto smere je na žalovanom. Poukázala na klamlivé vyjadrenie žalovaného, keďže napriek tomu, že v úverovej zmluve a dohode o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá zrážka zo mzdy vo výške 423 Eur mesačne, žalovaný požadoval mesačnú zrážku až 461,85 Eur a to nie len od nej, ale aj od spoludlžníčky, ktorej úver nebol poskytnutý. Napokon zotrvala na argumentácii ohľadom chýbajúcich náležitostí zmluvy čo sa týka neuvedenia druhu úveru (či je účelový alebo bezúčelový), neuvedenia doby trvania zmluvy (v zmluve je len termín konečnej splatnosti úveru, čo je samostatná náležitosť) a tiež neuvedenie rozlíšenia splátky na istinu, úrok a poplatky, keďže rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 rieši len výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a nevyjadruje sa (a ani k tomu nie je oprávnený) k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, potvrdením V. P. S. a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka pod č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom - žalovaným a žalobkyňou ako dlžníkom. Ako spoludlžník je uvedená v zmluve C. J..

7. V bode 2.1 Zmluvy sú vymenované podmienky úveru, konkrétne výška úveru 30.000 Eur, výška mesačnej splátky 423 Eur, výška úrokovej sadzby 9,90% p.a., RPMN 10,40%, priemerné RPMN 11,58%, odplata za poskytnutie úveru 9,90, najvyššia prípustná hodnota odplaty 23,16, celková čiastka úveru 45.521,25 Eur, dátum prvej splátky 20.5.2015, dátum každej ďalšej splátky k 20.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.4.2024, počet mesačných splátok 108 a ako druh spotrebiteľského úveru je uvedený úver.

8. V bode 2.2 Zmluvy sú konkretizované všetky poplatky a v bode 2.3 sa konštatuje, že úver sa poskytuje dlžníkovi predovšetkým na splatenie predchádzajúceho záväzku.

9. Podľa bodu 2.8 Zmluvy právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Podmienky riešenia reklamácie a sťažností upravuje reklamačný poriadok zverejnený na internetovej stránke banky a všetkých obchodných miestach. Dlžník a spoludlžník sa pred uzavretím zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, ktorý obdŕžal pred podpisom zmluvy o úvere. Svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.

10. Na samostatnej listine v ten istý deň teda XX.X.XXXX bola uzavretá opäť formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy medzi stranami. V časti II. bode 2.1 sa uvádza, že danou dohodou sa zabezpečuje pohľadávka banky voči dlžníkovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX a to najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 30.000 Eur, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto nárokov.

11. V bode 2.3 je uvedená výška mesačnej zrážky zo mzdy - 423 Eur a v bode 2.4 je konkretizovaný platiteľ mzdy žalobkyne - V. P. S..

12. V spomínanej dohode sa vôbec neuvádza či žalobkyňa bola poučená o jej dôsledkoch a o možnosti jej odmietnutia.

13. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že jej prvoradým záujmom bolo uzavretie úverovej zmluvy. Pri jej uzatvorení jej boli dané na podpis viaceré listiny bez toho, aby bola upozornená čoho sa týkajú. Bolo jej ukázané, kde ich má podpísať, preto tak aj urobila. Vôbec jej nebolo uvedené, že podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, o tomto inštitúte nepadla ani zmienka.

14. Žiadosťou zo dňa 12.6.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne V. P. S. o realizáciu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto žiadosti pohľadávka žalovaného nebola vyčíslená, požadoval však mesačne zrážky až vo výške 461,85 Eur.

15. Podľa potvrdenia V. P. S. žalobkyni bola vykonaná zrážka zo mzdy v júli 2017 vo výške 15,17 Eur a odvedená na účet žalovaného.

16. Na návrh žalobkyne súd uznesením č.k. 11Csp/218/2017-17 zo dňa 13.9.2017 vydal neodkladné opatrenie voči žalovanému, ale aj zamestnávateľovi žalobkyne, ktorým uložil povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy na základe nej. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2017.

17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

18. Podľa 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

19. Podľa 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobkyňa považuje spornú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a v tomto smere je žaloba plne opodstatnená.

21. Ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. je účinné od 1.5.2014, teda táto právna norma už platila v čase uzavretia spornej dohody. Je nepochybné, že jej zámerom bolo sprísnenie pravidiel daného právneho inštitútu v spotrebiteľských právnych vzťahoch, keďže, aj ako potvrdzovala súdna prax, často krát dochádzalo na strane dodávateľa k nekalým praktikám pri jej uzatváraní (napr. bola zakomponovaná do neprehľadných a rozsiahlych obchodných podmienok bez akéhokoľvek zvýraznenia). Každý dodávateľ by sa mal k spotrebiteľovi chovať poctivo a nenútiť spotrebiteľa na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše musí postupovať s riadnou odbornou starostlivosťou, v opačnom prípade jedná sa o nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. a/ s použitím § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. Z toho dôvodu dodávateľovi bola stanovená povinnosť vysvetliť spotrebiteľovi dôsledky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poučiť ho o možnosti jej odmietnutia. Sú to teda povinnosti dodávateľa a preto dôkazné bremeno je na ňom, aby preukázal súdu ich splnenie a nie opačne, ako sa snažil o vysvetlenie žalovaný, aby žalobkyňa preukazovala, že nebolo jej poskytnuté spomínané poučenie. Je totiž logické, že nie je možné preukazovať, že niečo sa nestalo, ale môže sa preukazovať len to, čo sa stalo. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že žalovaný si splnil svoju zákonnú poučovaciu povinnosť, jednoznačne a logicky to potvrdila vo svojej výpovedi aj žalobkyňa. Žalovaný pritom neponúkol vo vyjadrení k žalobe žiadny dôkaz na preukázanie tejto spornej okolnosti a preto súd musel dospieť k záveru o neunesení jeho dôkazného bremena, čo má ten dôsledok, že dohodu o zrážkach mzdy uzavretú medzi stranami je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne § 5a ods. 1 písm. a/

zákona č. 250/2007 Z.z. z vyššie uvedených dôvodov. Z absolútne neplatnej dohody neplynú žiadne práva ani povinnosti a preto súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

22. Až na pojednávaní a to po vyslovení predbežného právneho názoru súdom právna zástupkyňa žalovaného navrhla vypočuť ako svedkyňu zástupkyňu žalovaného, ktorá uzatvárala predmetnú zmluvu so žalobkyňou a to za účelom preukázania splnenia spomínanej poučovacej povinnosti žalovaného. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, teda dospel k záveru, že daný návrh bol podaný v rozpore s koncentračnou zásadou upravenou v citovanom zákonnom ustanovení. Napriek tomu, že z obsahu žaloby bolo nepochybné, že okrem iného žalobkyňa mala za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. a to z dôvodu, že nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti jej odmietnutia, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadny dôkaz o opaku v rámci procesnej obrany neuviedol. Je zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že o tomto právnom dôvode uplatnenia nároku sa dozvedela až na pojednávaní, napokon už vo vyjadrení žalovaný reagoval na dané tvrdenie žalobkyne a vyslovil názor, že žalobkyňa má dôkazné bremeno a teda má preukázať svoje tvrdenie o nesplnení spomínanej povinnosti žalovaným. Súd pri vyhovení návrhu na doplnenie dokazovania by musel pojednávanie odročiť, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a sudcovskej koncentrácie. Navyše hypoteticky aj keby príslušná zástupkyňa žalovaného vypovedala v prospech žalovaného, znamenalo by to len to, že išlo by o tvrdenie proti tvrdeniu a keďže dôkazné bremeno na preukázanie poučovacej povinnosti je na žalovanom nestačila by ani spomínaná výpoveď na splnenie tejto dôkaznej povinnosti, keďže žalovanému nič nebránilo zabezpečiť si písomný doklad o splnení tejto povinnosti. Súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalovaného ani ohľadom predloženia listiny preukazujúcej splnenie povinnosti zisťovania bonity žalobkyne. Súd totiž žalobe vyhovel z iného dôvodu a preto navrhnutý dôkaz vyhodnotil ako irelevantný.

23. Súd dodáva, že ďalšími argumentmi žalobkyne sa už nebolo potrebné zaoberať, aj keď zároveň musí konštatovať, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky potrebné náležitosti. Druh spotrebiteľského úveru vyplýva z bodu 2.3 zmluvy (splatenie predchádzajúceho záväzku), doba trvania zmluvy je daná údajom o počte mesiacov splácania (108) spolu s termínom prvej a poslednej splátky a nemožno súhlasiť ani s nutnosťou rozlíšenia splátky, pretože ohľadom tejto náležitosti je potrebné použiť eurokomformný výklad, teda výklad v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a teda podľa Súdneho dvora EÚ v známom rozsudku C-42/15. Pre súd je zarážajúce, ak spotrebiteľ, ktorý často sa domáha práve eurokomformného výkladu, v prípade, že tento výklad nie je v jeho záujme, žiada o jeho vylúčenie a neprijatie záverov európskeho súdu. Aj keď je pravdou, že spomínaná smernica EÚ nemá priamy účinok pre konkrétny súdny spor, v tomto prípade sa nejedná o konštituovanie nejakého práva či povinnosti v zmysle smernice, čo by neprichádzalo do úvahy, ale jedná sa o otázku výkladu sporného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. s európskou smernicou, ktorá zaviedla v článku 22 úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda v zmysle nej členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice (v ňom sa uvádza len termín splátka a teda nie splátka istiny, úrokov a poplatkov). Súd pritom dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07 zo dňa 19.1.2010 a z neho body 48 a 51, kde sa uvádza: „Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom únie vyplýva zo systému zmluvy o EÚ, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby pri výkone svojich právomocí a rozhodovanie sporu zabezpečil plnú účinnosť práva Únie (tiež rozsudok Pfeiffer C-397/01). Z bodu 51 citovaného rozsudku vyplýva záver, že pri zabezpečovaní práva Únie vnútroštátny súd neuplatní žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie (tiež rozsudok vo veci Mangold C-144/04 zo dňa 22.11.2005).

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná a preto súd jej priznal plný nárok na náhradu trov konania.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.