Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-115-2014.pdf
PDF · 129.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcov: X. X. U., bytom S. R. T. Č.. XXXX, 2. K. U., bytom K., Z. Č.. XX, 3. N. Z., bytom H. Č.. XX, zastúpených Mgr. Jurajom Hudákom, LLM., advokát, Advokátska kancelária, C/H/Z, sídlom Staré Grunty 18, Bratislava, proti žalovaným: 1. Urbariát Pozemkové spoločenstvo Hačava, sídlom Hačava 30, 044 02 Hačava, IČO: 42 328 021, 2. Urbariát Hačava, družstvo, sídlo Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 31 980 821, právne zastúpený JUDr. Ján Garančovský, advokát, Kukučínova 19, Košice, IČO: 35 547 731, v konaní o určenie neplatnosti uznesení a výsledkov hlasovania Valného zhromaždenia Urbariátu Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom v Hačave zo dňa 12.12.2009 takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a. II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.06.2015 tak, že určil, že uznesenia valného zhromaždenia v zmysle žaloby určil za neplatné.
2.Rozsudkom sp. zn. 7C/115/2014 - 257 zo dňa 18.06.2015 súd rozhodol tak, že:
„Súd určuje, že uznesenie Valného zhromaždenia Urbariátu PS Hačava, ktoré bolo konané dňa 12.12.2009 o 15.00 hod. na Jedlíkovej č. 7 týkajúce sa pod bodom č. ad 2 - Voľba orgánov Valného zhromaždenia a súčasne voľba orgánov ustanovujúcej schôdze družstva, ktorým boli zvolení - predseda Valného zhromaždenia, súčasne ustanovujúcej schôdze družstva, zapisovateľ, 1. overovateľ zápisu; 2. overovateľ zápisu; 3. overovateľ zápisu; je n e p l a t n é . K bodu 4 programu Valného zhromaždenia Urbariát PS Hačava zmena zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, zmena stavu a vnútorného poriadku pozemkového spoločenstva, ktorým bolo zrušené znenie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva v celosti a prijaté nové znenie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva v celosti je n e p l a t n é . K bodu 4 - program Valného zhromaždenia - Urbariát PS Hačava - zmena zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, zmena stavu a vnútorného poriadku pozemkového spoločenstva, ktorým bolo zrušené en bloc znenie stanov Urbariátu PS, Hačava v celosti a prijaté nové znenie stanov Urbariát PS, Hačava je n e p l a t n é. K bodu 4 - programu Valného zhromaždenia Urbariát PS, Hačava - zmena zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, zmena stanov a vnútorného poriadku PS, ktorým bolo zrušené en bloc znenie vnútorného poriadku Urbariát, PS Hačava v celosti a prijaté nové znenie vnútorného poriadku Urbariát PS v celosti je n e p l a t n é . Bod 5 - odvolanie a voľba členov výboru a predsedu výboru, podpredsedu výboru a tajomníka, ktorým boli odvolaní en bloc z pozície členov výboru Urbariát PS Hačava je n e p l a t n é .
Pod č. ad 6 - odvolanie a voľba členov dozornej rady a predsedu dozornej rady, podpredsedu dozornej rady, ktorí boli odvolaní en bloc z pozície členov dozornej rady Urbariát PS, Hačava je n e p l a t n é . Pod č. ad 8 - premena pozemkového spoločenstva a súčasne rozhodnutie o výplate finančných prostriedkov členov PS, ktorým bola schválená premena pozemkového spoločenstva Urbariát, pozemkové spoločenstvo Hačava na Urbariát Hačava, družstvo, so sídlom Hačava č. 30, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 31 980 821 a ktorým bolo schválené založenie Urbariát Hačava, družstvo, so sídlom Hačava č.30, IČO: 31 980 821 Turňa nad Bodvou, 044 02 je n e p l a t n é . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. „
3. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2016 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom vyriešenia otázky identifikácie žalovaného. V danom prípade ako žalobcovia vystupovali - žalobcovia v 1. a 3. rade, zastúpení právnym zástupcom a žalovaný bol Urbariát Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom Hačava 30 s uvedením IČO: 31 980 821. V predmetnej veci totiž odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal subjekt - Urbariát Hačava, družstvo, nám. sv. Martina č. 9, 908 51, Holíč s IČO: 31 980 821, a teda súd sa mal zaoberať ako prvoradou otázkou tým, či v žalobe označení žalovaný ako Urbariát PS Hačava, so sídlom Hačava 30, IČO: 31 980 821 (06.03.2012, t.j. v čase podania žaloby a začatia konania), mal spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. 4.Po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach zástupca žalobcov podaním zo dňa 27.10.2016 navrhol pristúpenie žalovaného v 2. rade - subjektu Urbariát Hačava, družstvo, bez bližšej špecifikácie.
5.Uznesením zo dňa 03.02.2017 súd pripustil, aby na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade pristúpil Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31 980 821, so sídlom nám. sv. Martina 9, Holíč.
6.Súd vykonal dokazovanie písomným podaním právneho zástupcu žalobcu, prednesmi právnych zástupcov žalobcu, žalovaného, notárskou zápisnicou N 66/2014, Nz 7277/2014, potvrdením Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor, Štatistickým úradom SR , výpisom z registra pozemkových spoločenstiev, uznesením 28Cbr/22/2010, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
7.Zástupca za žalobcov trval na zmenenom žalobnom návrhu, mal za to, že žalobcovia ako členovia výboru v tom čase riadne registrovaného subjektu Pozemkového spoločenstva Urbariát Hačava, na jednej strane a samozrejme aj ako riadni členovia - podielnici tohto pozemkového spoločenstva podali určovaciu žalobu a žiadali, aby súd určil neplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Naliehavý právny záujem videli jednak v skutočnosti, že tento stav nesúhlasí s tým, čo sa udialo na valnom zhromaždení, to znamená, že transformácia, resp. premena na družstvo, s týmto nesúhlasili, spôsobila stav právnej neistoty, pričom naliehavý právny záujem je predovšetkým daný tým, že je záujem na tom, aby sa vyriešila táto otázka, kto spravuje ich pozemky ako podielnikov a ďalších ľudí, a majú za to, že nemôže nastať stav právnej neistoty, ktorý vyvolalo toto sporné valné zhromaždenia pozemkového spoločenstva, pričom tento stav naďalej pretrváva, pokiaľ ide o identifikáciu subjektu žalovaného, v zmysle záverov odvolacieho súdu je to štandardná situácia, ktorá nastala, to znamená, že sa jedná o dva subjekty, jeden subjekt je zapísaný do registra na príslušnom registrovom úrade a druhý subjekt, ktorý mal vzniknúť nejakou premenou z pohľadu žalobcu spornou, registrovaním na Okresnom súde Košice I, v danom čase, dnes z dôvodu zmeny sídla, registrovaný Okresným súdom Trnava, je táto situácia neštandardná, avšak v čase, kedy bola žaloba podaná žalobcami, žalovaná v 1. rade - PS Urbariát Hačava existovalo a teda nie je pravdou, že v čase podania žaloby neexistoval, pretože bol registrovaný príslušným registrovaným úradom, ďalej mal za to, že došlo k spornej premene v rozpore so zákonom, kde registrovaný súd, ktorý registroval - v tom čase Okresný súd Košice I, ponechal to, čo bolo vtedajšiemu subjektu - pridelené štatistickým úradom, avšak k danej premene v zmysle vtedy platného zákona pozemkového spoločenstva, tak ako sa žalobcovia vyjadrovali na predchádzajúcich pojednávaniach ako i v ich písomnom vyjadrení, samotná premena - samotné zavŕšenie procesu premeny, v žiadnom prípade nenastala automaticky, zápisom do príslušného registra registrovaného súdu, pretože aj odvolací súd sa stotožnil, že samotný proces zrušenia resp. premeny prebiehal v dvoch fázach, prvá fáza je samotné hlasovanie valného zhromaždenia a samotné rozhodnutie o zrušení a následne tomu má nasledovať aj ďalší úkon, a to je výmaz, a až výmazom takýto subjekt zaniká a prestáva existovať, pričom bola daná tam lehota v zmysle vtedy platného zákona 60 dní, ktorý mal v zmysle zákona príslušný orgán ohlásiť. To, že došlo k nejakej zmene, resp. oznámenie o tom, že došlo k zániku, resp. k zrušeniu predchádzajúceho subjektu pozemkového spoločenstva, ani z jednej strany,
t.j. zo strany pozemkového spoločenstva, ani zo strany družstva - Urbariátu, nikomu dané, a v dôsledku toho príslušný registrovaný úrad registroval a do dnešného dňa registruje, aj keď z iných účelov
- Pozemkové spoločenstvo, Urbariát Hačava, ako riadny subjekt so svojou právnou subjektivitou. Žalobcovia majú za to, že registrový súd nepostupoval správne, že zapísal subjekt, ktorý nezavŕšil proces svojho zániku na príslušnom registrovanom súde, kde si plnil akýmsi automatizmom prevod na žalovaného v 2. rade, svoju subjektivitu, ako legitímnu, na základe toho odôvodnil svoje samostatné postavenie napádaním jednak legitimity alebo identifikácie žalovaného v 1. rade, situácia sa takýmto spôsobom skomplikovala a bola komplikovaná od sporného valného zhromaždenia, to znamená od roku 2009. Keďže v priebehu tohto obdobia v súlade s novým zákonom o pozemkových spoločenstvách bolo potrebné zosúladiť celkový právny stav predchádzajúcich pozemkových spoločenstiev, ktoré existovali, podľa predchádzajúceho zákona novou úpravou, v tomto dôsledku žalovaný v 1. rade mal na pozemkové spoločenstvo, ktoré zvolalo svoje valné zhromaždenie, v súlade s novou právnou úpravou za účelom legitimácie ich subjektu, aby mohli fungovať ďalej, a v tejto súvislosti na požiadanie štatistického úradu došlo aj k vydaniu nového identifikačného čísla, kedy v súvislosti s danou schôdzou valného zhromaždenia boli poverené orgány, či už výbor, či už dozorný a následne bol požiadaný Štatistický úrad o pridelenie nového identifikačného čísla, a teda schôdzou z roku 2014 bolo pozemkové spoločenstvo identifikované novým identifikačným číslom.
8.Pokiaľ ide o samotný predmet sporu, žalobcovia sa domáhajú neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tak, ako je to uvedené v žalobe, podstatou tohto celého je skutočnosť, že valné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2009 nebolo uznášaniaschopné a nemalo potrebnú kvalifikovanú väčšinu na prijatie rozhodujúcich uznesení, okrem iného predovšetkým uznesenia pod bodom A, D4, kde boli prijaté tri uznesenia a takisto predovšetkým uznesenie pod bodom A, D8, kde bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, nekvalifikovanou väčšinou premeny tohto pozemkového spoločenstva.
9.Žalovaný v 1. rade trval na tom, že uznesenia valného zhromaždenia z roku 2009 boli prijaté neplatne, keďže v zmysle notárskej zápisnice na str. 7 je uvedené a zrejmé, koľko hlasov hlasovalo za premenu pozemkového spoločenstva na družstvo, tak z toho je zrejmé, že zo všetkých hlasov z celkového počtu 1193 hlasovalo za to 505 hlasov, to znamená, že vtedy, keď sa konalo valné zhromaždenie, veľa ľudí odišlo, všetko bolo zinscenované tak, aby došlo k zániku pozemkového spoločenstva, ostalo len 505 hlasov, na základe zákona č. 181/1998 Zbierky o pozemkových spoločenstvách, ktorý platil v roku 2009, tak sa v zákone hovorilo o tom, že len dvojtretinovou väčšinou sa môže pozemkové spoločenstvo premenovať, a teda v súlade so zákonom, ktorý vyšiel v roku 2014, dali vypracovať notársku zápisnicu, zmenili výbor, dozornú radu, všetko sa odsúhlasilo, a následne požiadali Štatistický úrad o vydanie identifikačného čísla, ktoré im bolo následne pridelené, a to na základe osvedčenia o zápise v evidencii pozemkových spoločenstiev.
10.Zástupca žalovaného v 2. rade považoval žalobu za nedôvodnú, mal za to, že je potrebné v žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, poukázal na skutočnosť, že v čase podania žaloby v roku 2012, kedy táto bola podaná, žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré bolo prijaté na valnom zhromaždení právneho predchodcu žalovaného v 2. rade, a to dňa 12.12.2009 a z obsahu možno usudzovať, že bola podaná žaloba ako určovacia, podľa ust. § 80 písm. c) vtedy platného O.s.p., v zmysle prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku, však ak nie je ustanovené inak, na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, to znamená pred 01.01.2016, sa majú použiť ustanovenia CSP, čiže v ďalšom podľa názoru žalovaného bolo potrebné, aby žalobcovia upresnili, o akú žalobu v tomto konaní ide, a pokiaľ žalobcovia navrhujú zmenu žaloby, je potrebné, aby o nej súd rozhodol a následne sa žalovaný v 2. rade bude vyjadrovať k skutočnosti, čoho sa žalobcovia domáhajú. Pretože pokiaľ by to mala byť určovacia žaloba v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, pre úspešnosť takejto určovacej žaloby musí byť v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda jeho existencia, a to u každého zo žalobcov osobitne, pretože v tomto prípade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaný v 2. rade mal za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení je daný vtedy, pokiaľ by bez takéhoto určenia bolo právo žalobcov ohrozené, aby sa ich právne postavenie stalo neistým, vyjadruje to tzv. princíp preventívnosti určovacej žaloby, žalobcovia v tomto konaní existenciu naliehavého právneho záujmu nepreukázali, existenciu na požadovanom určení nijakým spôsobom neuvádzajú ani v podanej žalobe, absentujú takisto aj v ďalšom priebehu konania ďalšie skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť - na plynutie času, ktoré v podstate od
konania valného zhromaždenia prešlo, keďže predmetné valné zhromaždenie sa konalo 12.12.2009, pričom uznesenie súdu o pripustení žalovaného v 2. rade do konania, nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2017, a teda žalovaný v 2. rade má za to, že na valnom zhromaždení dňa 12.12.2009 došlo k riadnej premene vtedy existujúceho pozemkového spoločenstva na družstvo, čo nakoniec potvrdil aj registrovaný súd, keď družstvo ako právneho nástupcu zaregistroval, pokiaľ zo strany právneho zástupcu žalobcov, či žalovaného v 1. rade boli vyslovené pochybnosti o legitímnosti tejto registrácie, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že identickí žalobcovia túto registráciu na Okresnom súde Košice I napadli, žalovali zrušenie družstva a táto žaloba bola zamietnutá právoplatne, tak okresným ako aj Krajským súdom v Košiciach, a teda má za to, že tieto skutočnosti boli preukázané a neboli vyvrátené žalobcom ani žalovaným v 1. rade a čo sa týka skutočnosti, že niekto niekomu vzal alebo nevzal IČO, dochádza tu k nepochopeniu situácie, keďže pokiaľ došlo k premene pozemkového spoločenstva na družstvo, tomuto subjektu IČO ako jedinečný identifikátor právnickej osoby samozrejme ostalo a s týmto identifikačným číslom registrovaný súd -družstvo zapísal do obchodného registra, to malo za následok v zmysle vtedy platného a účinného zákona o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995, že pozemkové spoločenstvo bolo zrušené. Pokiaľ v roku 2014 určitá časť nespokojných urbárnikov zvolala nové, ako bolo uvedené v notárskej zápisnici ustanovujúce valné zhromaždenie a vytvorili si nejaké ďalšie pozemkové spoločenstvo, ktoré pochybením okresného úradu bolo zapísané do zložky už zrušeného pozemkového spoločenstva, túto skutočnosť žalovaný nevedel ovplyvniť a poukazuje na to, čo sa týka tejto registrácie, žalovaný v 1. rade v súčasnosti je napadnutá okresným prokurátorom na okresnom úrade jej nezákonnosť, a momentálne sa v tejto veci koná v správnom konaní.
11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13.Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 O.s.p. , nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability - procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.
14.Podľa ust. § 137 písm. c) O.s.p. žalobou možno požadovať , aby sa rozhodlo najmú o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
15.Žalobcovia mali za to, že ich žaloba je dôvodná, poukázali na to, že predmet sporu je veľmi jednoduchý, keďže je potrebné si spočítať hlasy podielnikov žalovaného 1, ktorí boli prítomní rozhodovania a hlasovania o údajnej premene žalovaného č. 1 na žalovaného č.2, keďže už aj z notárskej zápisnice vyplýva, že v čase keď podielnici žalovaného 1 hlasovali o údajnej premene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, nebolo predmetné valné zhromaždenie uznášaniaschopné ani pre účely prijímania rozhodnutí obyčajnou väčšinou a už vôbec nebolo valné zhromaždenia uznášaniaschopné pre účely prijatia rozhodnutia o údajnej premene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, pre účely schválenia, ktorej bol potrebný súhlas kvalifikovanej, to znamená dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov podielnikov žalovaného, ďalej poukázali na to, že žalovaný v 2. rade sa snaží odvádzať pozornosť od skutočného predmetu konania a jeho právnej podstaty uvádzaním skutočností a tvrdení, ktoré sú pre dané konanie nepodstatné, poukázal na to, že v čase podania žaloby bol žalovaný v 1. rade ešte nositeľom jeho pôvodného IČO, (ktoré bolo Okresným súdom Košice I pri protiprávnom zápise žalovaného v 2. rade do OR pridelené žalovanému v 2. rade, žalovaný v 1. rade požiadal o pridelenie nového IČO až po podaní žaloby, majú za to, že naliehavý právny záujem na ich strane existuje a že v konaní riadne preukázali, že nikdy neprejavili vôľu, aby boli členmi žalovaného v 2. rade, pričom však súčasne, ak skutočne došlo k údajnej premene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade (čo ale žalobcovia odmietajú), mali by byť žalobcovia logicky členmi žalovaného v 2. rade. Tento
stav nie je možné nazvať stavom právnej istoty, odstránenie tohto stavu právnej neistoty je možné dosiahnuť len určením, či valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade konané dňa 12.12.2009 rozhodlo o premene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, resp. či je takéto údajné rozhodnutie platné, keďže žalobcovia sú toho názoru, že vyššie uvedený stav, kedy si žalobcovia nemôžu byť jednoznačne istí, či sú podielnikmi žalovaného v 1. rade, alebo už členmi žalovaného v 2. rade spôsobuje stav právnej neistoty na ich strane. Ďalej poukázali na to, že jediným kľúčovým bodom daného súdneho konania pre účely právneho posúdenia, či došlo k zmene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade je to, či valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade konané dňa 12.12.2009 schválilo premenu žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Ďalej valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade nikdy neschválilo údajnú premenu žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, nikdy nedošlo ani k zrušeniu žalovaného v 1. rade v zmysle § 23 písm. b) starého ZPS, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade údajnú premenu schválilo, žiaden subjekt vrátane žalovaného v 2. rade nikdy nepodával návrh na zápis údajného zrušenia žalovaného v 1. rade do registra pozemkových spoločenstiev, čo by malo za následok zánik žalovaného v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade nebol nikdy zrušený a nikdy ani nezanikol, nemôže byť žalovaný v 2. rade logicky právnym nástupcom žalovaného v 1. rade vzniknutým premenou žalovaného v 1. rade, argumentácia žalovaného v 2. rade týkajúca sa identického IČO je v danom prípade právne bezvýznamná, to, že žalovaný v 2. rade používal identické IČO, aké v minulosti používal žalovaný v 1. rade, nie je dôkazom o schválení údajnej premeny žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade valným zhromaždením žalovaného v 1. rade. Identické IČO bolo žalovanému v 2. rade pridelené na zjavne na základe podvodných údajov o IČO uvedených v návrhu na zápis žalovaného v 2. rade do OR, a nesprávnym postupom Okresného súdu Košice I, ktorý zapísal žalovaného v 2. rade do OR, ktorého nositeľom žalovaný v 2. rade v čase jeho zápisu do OR zjavne nebol, keďže nikdy nedošlo k premene žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, ďalej valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade nikdy neschválilo údajnú premenu na žalovaného v 2. rade, keďže neboli splnené ani právne predpoklady riadneho zvolania predmetného valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade.
16.Mal za to, že uznesením zo dňa 03.02.2017 na návrh žalobcov súd pripustil, aby na strane žalovaného, ako žalovaný v 2. rade do konania pristúpil Urbariát Hačava, družstvo, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2017.
17.Žalovaný v 2. rade žalobcami uplatnený nárok neuznávajú, považujú žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorenou dňa 24.02.1996 bol v súlade so zákonom č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, založené spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti s právnou subjektivitou s názvom Urbariát PS, Hačava, so sídlom v Hačave, teda žalobcami uplatnený nárok neuznávajú a žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú, čo odôvodnili tým, že rozhodnutím valného zhromaždenia spoločenstva, ktoré sa konalo dňa 12.12.2009 došlo v súlade s ust. § 25 zrušeného ZOPS (zákona o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z.), k zmene právnej formy spoločenstva, a to premenou pozemkového spoločenstva na družstvo, v ten istý deň sa konala aj ustanovujúca členská schôdza tohto družstva, ktorá prijala nové stanovy a okrem iného došlo aj k zmene názvu spoločenstva na Urbariát Hačava, družstvo, následne Okresný súd Košice I, ako registrový dňa 18.03.2010 rozhodol o zápise družstva do obchodného registra, družstvo bolo zapísané do obchodného registra s pôvodným IČO (31980821), v súčasnosti v dôsledku zmeny sídla, je družstvo zapísané v OR, vedenom Okresným súdom Trnava. Ďalej mali za to, že v prípade premeny pozemkového spoločenstva na družstvo - má zápis družstva do obchodného registra konštitutívny účinok, a to nielen voči vzniku družstva, ale aj voči existencii samotného pozemkového spoločenstva, že pozemkové spoločenstvo, ktoré sa mení na družstvo zaniká vznikom družstva. Právna subjektivita prechádza z jednej právnej formy do inej právnej formy na základe jednej právnej skutočnosti, ktorou je zápis družstva do obchodného registra, z tohto dôvodu nemôže mať v tomto prípade výmaz z registra pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 1 veta druhá zrušeného ZOPS konštitutívny účinok, ale účinok deklaratórny. Majú za to, že zápisom premeneného družstva do obchodného registra družstvo z formálneho hľadiska vzniklo, a tým došlo k úspešnému zavŕšeniu premeny pozemkového spoločenstva na družstvo. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Obvodný lesný úrad v Košiciach, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva naďalej pre žalovaného v 2. rade z neznámych dôvodov - viedol v registri pozemkových spoločenstiev zrušený Urbariát - PS Hačava, IČO: 31 980 821, a to aj napriek tomu, že o predmetnej premene spoločenstva na družstvo preukázateľne vedel. Niektorí členovia družstva však s premenou spoločenstva na družstvo sa nestotožnili a dňa 16.05.2010 podali na Okresný súd
Košice I žalobu - návrh na zrušenie družstva s tvrdením, že premenou spoločenstva na družstvo a následným vznikom družstva bol porušený zákon, a to tak zákon o pozemkových spoločenstvách ako aj Obchodný zákonník, Okresný súd Košice I uznesením č. 28Cbr/22/2010-587 však zamietol návrh žalobcov na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo ako nedôvodný, uznesením Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prvoinštančné rozhodnutie potvrdil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016, pričom súdy v týchto rozhodnutiach vyslovili záver, že nezákonnosť premeny Urbariátu, PS Hačava na Urbariát Hačava, družstvo nebola preukázaná a že spochybňovanie zákonnosti tejto premeny je nedôvodné, a teda majú za to, že družstvo je odo dňa 18.03.2010 (zápis družstva do obchodného registra) univerzálnym právnym nástupcom spoločenstva a prináležia mu všetky práva a povinnosti svojho právneho predchodcu. Majú za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, keďže v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení z osobitného predpisu nevyplýva, majú za to, že pre úspech v spore musia žalobcovia preukázať i existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
18.Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od predmetného valného zhromaždenia, t.j. od 12.12.2009 až do momentu, kedy sa žalovaný v 2. rade na návrh žalobcov stal stranou v súdnom spore, t.j. 03.03.2017 zároveň vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, keďže zákon osobitnú lehotu v tomto prípade neurčuje, majú za to, že je potrebné aplikovať na túto skutočnosť všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu v súlade s ust. § 101 OZ, zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade od svojho zápisu do obchodného registra, t.j. 18.03.2010 existuje ako samostatný a plnohodnotný subjekt práva, ktorý počas doby viac ako sedem rokov vstúpil do nespočetného množstva právnych vzťahov, preto aj z hľadiska aj právnej istoty žalovaného v 2. rade nie je akceptovateľné, aby po takom dlhom čase ktokoľvek sa úspešne domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ktoré predstavuje právny základe existencie žalovaného v 2. rade.
19.Je nepochybné, že predmetom konania je neplatnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení podľa notárskej zápisnice vyhotovenej dňa 11.03.2010 pod sp. zn. N 171/2009, Nz 8321/2010, NcR1s 8536/2010 a z nich prijatých následných uznesení. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 18.06.2015, na návrh žalobcov pripustil zmenu žaloby v zmysle predloženého návrhu, uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní súd konanie v časti nesplnenia podmienok uznášaniaschopnosti na valnom zhromaždení Urbariátu PZ, Hačava, z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, zastavil.
20.Súd uznesením zo dňa 03.02.2017 na návrh žalobcov pripustil, aby na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade do konania pristúpil Urbariát Hačava, družstvo IČO: 31 980 821. Je nepochybné, že žalovaný v 1. rade so žalobou v plnom rozsahu súhlasil, navrhol jej vyhovieť a žalovaný v 2. rade považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorenou dňa 24.02.1996 bolo v súlade so zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách založené spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti s právnou subjektivitou s názvom Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava, so sídlom v Hačave č. 30. Spoločenstvu bolo Štatistickým úradom SR pridelené IČO: 31 980 821 a dňa 6.06.1996 bolo spoločenstvo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev vedeného vtedajším Obvodným lesným úradom Košice, pod reg. č. Ps-PR3/1996. Dňa 12.12.2009 sa konalo valné zhromaždenia spoločenstva, na ktorom boli prijaté uznesenia, určenia neplatnosti ktorých sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú.
21.Jedným z uznesení prijatých na uvedenom valnom zhromaždení Spoločenstva, došlo k zmene právnej formy Spoločenstva podľa ust. § 25 zrušeného zákona o pozemkových spoločenstvách a to premenou pozemkového spoločenstva na družstvo, v ten istý deň sa konala i ustanovujúca členská schôdza tohto družstva, ktorá prijala nové stanovy a okrem iného došlo aj k zmene názvu Spoločenstva
- na Urbariát Hačava, družstvo. Okresný súd Košice I ako súd registrový dňa 18.03.2010 rozhodol o zápise družstva do obchodného registra, ktorý tento súd vedie (odd. Dr.vl.č. 1736/V) s tým, že do obchodného registra bolo družstvo zapísané s pôvodným IČO: 31 980 821, v súčasnosti z dôvodu zmeny sídla - je družstvo zapísané v OR vedenom Okresným súdom Trnava, odd. Dr.vl.č. 10146/T). V zmysle ust. § 69b ods. 7 Obchodného zákonníka účinky zmeny právnej formy nastávajú zápisom do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra, jestvuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme, na akú boli zmenené. V súlade s ust. Obchodného zákonníka družstvo vzniká dňom zápisu do Obchodného registra (§ 225 ods. 1 prvá veta).
22.Vo vzťahu k ZOPS, to znamená, že družstvo v osobitnom prípade, teda v prípade premeny pozemkového spoločenstva na družstvo - má zápis družstva do obchodného registra konštitutívny účinok, a to nielen voči vzniku družstva, ale aj voči existencii samotného pozemkového spoločenstva. Pozemkové spoločenstvo, ktoré sa mení na družstvo, teda zaniká vznikom družstva. Právna subjektivita prechádza z jednej právnej formy do inej právnej formy na základe jednej právnej skutočnosti.
23.Podľa ust. § 23 písm. b) zrušeného ZOPS (v znení platnom a účinnom od 01.11.2004 do 30.04.2013) Spoločenstvo sa zrušuje premenou Spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo na družstvo.
24. V konaní žalovaný v 2. rade predložil súdu uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 28Cbr/22/2010-587 zo dňa 27.05.2016, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov na zrušenie Urbariátu Hačava, družstvo ako nedôvodný, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 31.10.2016 č. 2Cob/124/2016- 618 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2016.
25.V prejednávanej veci je nesporné, že členovia Urbariátu, Pozemkového spoločenstva - žalovaného v 1. rade ako podielnici podali žalobu o určenie neplatnosti uznesení Valného zhromaždenia, ktoré bolo prijaté dňa 12.12.2009, na základe ktorého malo dôjsť okrem iného i k premene Pozemkového spoločenstva na družstvo. V predmetnej veci ide o prípad delenej právomoci, delená právomoc civilného súdu predpokladá, že kompetenčnú koexistenciu súdu aj iného - najčastejšie správneho. O oddelenú právomoc ide však iba vtedy, ak konaniu na súde obligatórne predchádza prejednanie na inom orgáne, a až potom čo vec nie je na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená, môže o nej konať a rozhodovať civilný súd. Obligatórnosť predchádzajúceho prejednania veci na inom orgáne, je tak podstatným pojmovým znakom delenej právomoci - ak by prejednanie veci na nesúdnom orgáne nebolo stanovené zákonom, ako predpoklad vzniku právomoci civilného súdu, napr. by takéto prejednanie bolo ponechané na vôli účastníkov, nešlo by už o delenú kompetenciu (Števček & Ficová, O.s.p., komentár I, 1. diel, Praha: C.H.B.C.K,2012, str. 25).
26.Podľa § 22 ods. 1,2,4 zákona č. 181/1995 Z. z. spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa týkajú ich práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve rieši zmierovacia komisia, ak to ustanovuje zmluva o založení alebo stanovy. Zmierovacia komisia nemôže rozhodovať o vlastníckych vzťahoch k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Zmierovacia komisia rieši spory medzi členmi spoločenstva podľa tohto zákona, alebo podľa zmluvy o založení, alebo podľa stanov. Prejednanie sporu zmierovacou komisiou predchádza konaniu podľa osobitného predpisu. Výsledkom zmierovacej komisie je písomný zmier účastníkov sporu alebo odporúčanie, aby účastníci konania podali návrh na začatie konania pred súdom. Návrh na začatie konania pred súdom môžu účastníci zmierovacieho konania podať aj vtedy, ak sa do štyroch mesiacov od podania návrhu na zmierovacie konanie nedosiahol výsledok konania.
27.Nepochybne medzi stranami tohto sporu je spor o právach a povinnostiach medzi členmi spoločenstva. V prejednávanej veci súd zistil, že žalobcovia sa neobrátili na zmierovaciu komisiu, ale situáciu riešili tak, že priamo po ukončení schôdze, kedy sa dozvedeli, že došlo k neplatnému sčítaniu hlasov valného zhromaždenia sa ako podielnici dohodli, že túto vec budú riešiť tak, že podajú žalobu na súd (č.l. 443 zápisnice), a teda je zrejmé, že žalobcovia pred podaním žaloby na súd nepožiadali o vyriešenie tohto sporu orgán spoločenstva, t.j. výbor spoločnosti, pričom i v samotnej zmluve o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v čl. 9 je uvedené, že Dozorná rada vykonáva aj povinnosti zmierovacej komisie, spory medzi členmi spoločenstva týkajúce sa práv a povinností, prejednanie sporu zmierovacou komisiou predchádza konanie pred súdom a výsledkom konania zmierovacej komisie je písomne uzatvorený zmier medzi účastníkmi alebo odporúčanie, aby účastníci podali návrh na začatie konania pred súdom.
28.Súd má teda za to, že v prejednávanej veci musia byť splnené podmienky vecného prejednania žaloby, pokiaľ ide o právomoc súdu vo veci konať a zároveň aj daná legitimácia strán v konaní. V spore ako žalovaný vystupuje jednak subjekt Urbariát, Pozemkové spoločenstvo Hačava, IČO: 42 328 021 a to ako žalovaný v 1. rade a jednak subjekt Urbariát Hačava, družstvo, IČO: 31 980 821 ako žalovaný v 2. rade, žalovanému v 1. rade pritom na jeho žiadosť v priebehu konania pridelil Štatistický úrad SR nové identifikačné číslo. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vecne pasívne
legitimovaným subjektom je v tomto spore jedine žalovaný v 2. rade, je totiž objektívnou skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade je existujúcou právnickou osobou - družstvom, zapísaným v obchodnom registri. Návrh na zrušenie žalovaného v 2. rade bol v súdnom konaní právoplatne zamietnutý, pod sp. zn. 28Cbr 22/2010-587.
29.Žalobou napadnuté uznesenia Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva nemajú povahu práva ani právneho úkonu, tieto sú právnou skutočnosťou, s ktorou právo spája právne následky, je výsledkom procesu tvorby kolektívnej vôle právnickej osoby a je záväzné pre ostatné orgány tejto právnickej osoby. Súd má za to, že v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení z osobitného predpisu nevyplýva a pre úspech v spore by museli žalobcovia okrem iného preukázať i existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, alebo konania. Naliehavý právny záujem spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972).
30.Ďalej súd poukazuje, v tomto smere aj na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009 - základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (ako je aj žaloba v preskúmavanej veci), je zmysle ust. 80 písm. c) O.s.p., (teraz § 137 písm. c) CSP), existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny zámer, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
31.Žalobcovia podľa názoru súdu existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nepreukázali, určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, teda určením neplatnosti týchto úkonov sa však právne postavenie žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade nezmení, t.j. neodstráni sa stav právnej neistoty v ich právnom postavení, nedôjde k zmene ani právneho, ani subjektu pozemkového spoločenstva ani v postavení družstva, ďalej je na zvážení, prečo nebola podaná žaloba po prijatí uznesení valného zhromaždenia dňa 12.12.2009, avšak žalobu podali na súde takmer pred uplynutím troch rokov, a to dňa 06.03.2012, čím v podstate len deklarovali postavenie žalovaného v 2. rade a potvrdzovali existenciu družstva ako subjektu. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu v tomto spore nemá nijaký vplyv na postavenie strán v tomto spore.
32.Súd poukazuje, že žalobcovia hoc boli od samého začiatku konania zastúpení advokátom, v žalobe označili za žalovaného iba subjekt - Urbariát Pozemkové spoločenstvo a až následne, po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v reakcii na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení, písomným podaním, ktoré doručili súdu dňa 27.10.2016, navrhli, aby súd pripustil žalovaného v 2. rade do konania. Je evidentné, že žalobcovia nepristupovali k ochrane svojich práv v primeranom čase a dostatočne obozretne, navyše žalovaný v 2.rade v podstate od svojho zápisu do obchodného registra, t.j. 18.03.2010 existuje ako samostatný a plnohodnotný subjekt práva, ako právnická osoba.
33.Žalovaný v 2. rade zároveň v konaní vzniesol i námietku premlčania uplatneného práva, pričom poukázal na dobu, ktorá uplynula od konania predmetného Valného zhromaždenia, t.j. 12.12.2009 až do momentu, kedy sa žalovaný v 2. rade ako jediný pasívne legitimovaný subjekt stal na návrh žalobcov stranou v súdnom spore, t.j. 03.03.2017. I keď je pravdou, že zákon osobitnú lehotu v takomto prípade neurčuje, súd má za to, že je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa ust.
§ 101 OZ a je potrebné prisvedčiť žalovanému v 2. rade, že aj keď zrušený zákon o pozemkových spoločenstvách neupravoval lehotu na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva, aká existuje napr. v Obchodnom zákonníku v prípade uznesení valného zhromaždenia akciové spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, súd má za to, že nie je možné, aby takáto možnosť napadnúť neplatnosť uznesenia Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva žalobou na súde existovala bez časového ohraničenia.
34.Na základe vykonaného dokazovania a takto zistených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie vystupovať ako žalovaná strana sporu a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že žalobcovia sa neobrátili na zmierovaciu komisiu, ktorá rieši spory medzi členmi Spoločenstva podľa zákona č. 181/1995 Z. z. , ktorej pôsobnosť a činnosť je uvedená i v zmluve o založení Pozemkového spoločenstva Urbariátu Hačava a podľa názoru súdu prejednanie sporu zmierovacou komisiou predchádza konaniu podľa osobitného predpisu.
35.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný vo výške 100% a preto žalovanému prináleží náhrada trov konania vo výške 100%.
36.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)