Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-5-2022.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/5/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, so sídlom Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: J. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XXX/X, XXX XX F. J. B., o vymoženie sumy 5.765,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/1656/2016-23 zo dňa 11. novembra 2020, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 17Er/1656/2016-23 zo dňa 11. 11. 2020 exekúciu vedenú na úrade súdnej exekútorky Mgr. Anny Michnicovej pod sp. zn. EX 657/2016 zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej, so sídlom Exekútorského úradu F. X/G, XXX XX L., trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. 2. V odôvodnení konštatoval, že dňa 04. 05. 2016 začalo na exekútorskom úrade Mgr. Anny Michnicovej exekučné konanie na uspokojenie pohľadávky oprávnenej na základe vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010014914-GC04/14; č. 700-2010015114-GC04/14 zo dňa 07. 01. 2014 a č. 700-2010577413-GC04/13 zo dňa 20. 06. 2013. Okresný súd dňa 10. 05. 2016 poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. 3. Podaním doručeným súdu dňa 31. 12. 2019 (správne 30. 12. 2019, poznámka odvolacieho súdu) podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel. Podaním doručeným súdu dňa 26. 10. 2020 si súdna exekútorka uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. 4. Citujúc ust. § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, § 233a Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2020, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon ZoUNEK), čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, keď povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dňa XX. XX. XXXX, pričom dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/206/2018 zo dňa 15. 04. 2019 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa (povinného). 5. Súd prvej inštancie posudzoval i aplikáciu zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak vzhľadom na to, že k okolnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona, dospel k záveru, že bolo potrebné exekúciu zastaviť podľa ustanovení Exekučného poriadku, napriek tomu, že ide o „starú“ exekúciu. Súd zdôraznil, že skutočnosť, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Martin zastavené pre nemajetnosť poručiteľa ešte pred účinnosťou osobitnej úpravy,
na ktorú odkazuje § 233a Exekučného poriadku, nespôsobuje bez ďalšieho zastavenie starej exekúcie ex lege, pretože dôvod pre zastavenie starej exekúcie, po zohľadnení zákazu spätnej účinnosti právnych noriem, musí vzniknúť v čase účinnosti ZoUNEK. 6. Citujúc ust. § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnej exekútorke odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 39,83 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávnenú, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. 8. Oprávnená v odvolaní namietala aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nestotožnila sa s právnym názorom okresného súdu o vylúčení aplikácie ustanovení ZoUNEK, ktorý vo vzťahu k Exekučnému poriadku predstavuje lex specialis. 9. Poukázala na ust. § 5 ods. 3 ZoUNEK, z ktorého je zrejmé, že zákon rozlišuje dve skupiny dôvodov zastavenia, keď predpokladá, že dôvod zastavenia môže byť daný ešte pred účinnosťou zákona, v ktorej súvislosti poukázala aj na dôvodovú správu k uvedenému zákonu. ZoUNEK v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že rozhodná skutočnosť pre zastavenie exekúcie musí nastať až po účinnosti zákona. 10. Podľa názoru oprávnenej v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. b) ZoUNEK, nakoľko sa jedná o tzv. starú exekúciu, ktorá bola začatá pred 01. 04. 2017 a súčasne nebola ukončená do 01. 01. 2020. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo ukončenie dedičského konania uznesením zo dňa 15. 04. 2019, ktorým súd zastavil dedičské konanie pre nedostatok majetku. K zastaveniu exekúcie podľa uvedeného dôvodu dochádza priamo zo zákona - exekúcia sa zastavuje ku dňu účinnosti zákona, t. j. exekúcia bola zastavená k 01. 01. 2020. Keďže súd nerozhodol o zastavení exekúcie do 01. 01. 2020, účinnosťou zákona bol samotný exekútor oprávnený vydať upovedomenie, ktorým toto zastavenie deklaruje. 11. Oprávnená uviedla, že podaným odvolaním napadla rozhodnutie v celom rozsahu, napriek tomu, že proti výrok II. nie je odvolanie prípustné. Keďže súčasťou rozhodnutia o zastavení exekúcie je ex lege aj výrok o trovách exekúcie a súčasne zákon pripúšťa podať odvolanie v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku odvolanie, malo by jej byť umožnené odvolanie rovnako aj voči výroku o trovách.
12. Súdna exekútorka sa vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej stotožnila s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie. Uviedla, že nemôže vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu skutočností, ktoré nastali pred účinnosťou zákona, ak to zákon výslovne neuvádza. Opiera sa pritom o zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty a definujúcim znakom právneho štátu (PL. ÚS 16/95). Odvolanie oprávnenej považovala za účelové, v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť trovy exekúcie.
13. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko exekučné konanie v danom prípade začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke dňa 04. 05. 2016.
14. Zároveň súd aplikoval ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016, podľa ktorého ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným účastníkom konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 234 ods. 2, § 236 C. s. p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
17. Odvolanie oprávnenej považoval odvolací súd za nedôvodné. Oprávnená v odvolaní namietala aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, keďže dňa 01. 01. 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK). Odvolací súd súhlasí s tvrdením oprávnenej, že ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, teda sa v zásade týka všetkých starých exekúcií.
18. Zastavenie starých exekúcií podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods. 1) sa dotýka dvoch veľkých skupín starých exekúcií. Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t. j. dňa 1. januára 2020. Druhá skupina starých exekúcií bude zastavená (zo zákona), ak po účinnosti ZoUNEK nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Pôjde o tie staré exekúcie, v ktorých po účinnosti ZoUNEK nastala niektorá zo skutočností predpokladaná v § 2 ods. 1, t. j. v ktorých po účinnosti ZoUNEK uplynie rozhodná doba piatich rokov alebo v ktorých po účinnosti ZoUNEK oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho nástupcu, oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie, alebo dôjde k vyhláseniu konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia, ak nepôjde v týchto prípadoch o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií. V týchto prípadoch platí, že dôvod pre zastavenie starej exekúcie musí nastať po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (zákaz retroaktivity). Inak povedané, ak niektorý z dôvodov uvedený v § 2 ods. 1 ZoUNEK nastal pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nemožno takúto starú exekúciu zastaviť podľa ustanovení ZoUNEK, okrem prípadu spadajúceho do § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods. 3 druhá veta ZoUNEK, t. j. okrem prvej skupiny starých exekúcií, ktoré sa zastavujú dňom účinnosti ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.
19. V danom prípade súdna exekútorka podaním zo dňa 30. 12. 2019, doručeným súdu toho istého dňa, oznámila súdu, že povinný zomrel, pričom k úmrtiu povinného došlo dňa 01. 04. 2018, t. j. všetky uvedené skutočnosti nastali pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK. Napadnutým uznesením preto súd exekúciu správne zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 18D/206/2018-77 zo dňa 15. 04. 2019, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom zastavené.
20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu zákazu retroaktivity, ktorá spočíva najmä v tom, že „podľa súčasnej platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy“ (pozri PL. ÚS 1/04).
21. Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie vedúcimi k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu v celom rozsahu, keď výrok o trovách exekúcie posudzoval ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci, keď zároveň z odvolania oprávnenej je zrejmé, že táto vo vzťahu k výroku o trovách konania neprodukovala osobitné odvolacie námietky a pri podaní odvolania v tejto časti poukazovala len na závislosť výroku o trovách exekúcie od rozhodnutia vo veci samej.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Oprávnená ako odvolateľka nebola v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)