Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-60-2017.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/60/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému K. J., nar. XX.X.XXXX vo C. nad T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b), písm.c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.6.2017, sp.zn. 2T/72/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.6.2017, sp.zn. 2T/72/2016 bol obžalovaný K. J. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b), písm.c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3P/17/2013-41 zo dňa 30.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2013 bol zaviazaný s účinnosťou od 01.03.2013 prispievať na výživu svojich detí maloletého J. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 € mesačne a maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 € mesačne u oboch vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí O. J., následne rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/100/2015-66 zo dňa 02.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2016 mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému J. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 € na sumu 85 € mesačne a k maloletému K. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60 € na sumu 70 € mesačne s účinnosťou od 01.09.2015, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred, tejto povinnosti sa vo Veľkom Klíži, vo Vyšnej Sitnici, v Bratislave a všade tam, kde sa zdržiaval vyhýbal v období od 11.10.2014 doposiaľ tým, že nebol nikde zamestnaný a ani sa nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a prostriedky na obživu si zaobstaráva len občasnými brigádami, pričom hoci mal v tom čase dostatok prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, teda v sume 27,13 € mesačne na každé z detí na výživnom zaplatil matke svojich detí O. J. v mesiaci december 2014 sumu 90 €, čím zostal na výživnom dlhovať matke svojich detí O. J. za obdobie od 11.10.2014 doposiaľ sumu najmenej vo výške 1628,82 €, a čin spáchal hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/17/2014-101 zo dňa 10.06.2014, právoplatným dňa 10.10.2014 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín, pričom podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce je povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je trest povinnej práce povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za nesprávny, pretože uložený trest je neprimeraný, v rozpore so zásadami ukladania trestov. Prvostupňový súd nedostatočne prihliadol pri ukladaní trestu na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie. Obžalovaný sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti na svoje dve deti po dobu viac ako 2 roky a 8 mesiacov. Pritom obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a napriek tomu, že už bol v minulosti za rovnakú trestnú činnosť odsúdený. Uložený trest povinnej práce teda nijakým spôsobom nevytvorí podmienky, aby si obžalovaný vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom plnil. Obžalovaný sa opakovane úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, pričom sa vyjadril, že na pracovnú zmluvu nechce pracovať, lebo by dostal len minimálnu mzdu. Prvostupňový súd teda neprihliadol ani na postoj obžalovaného k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem. Z uvedených dôvodov uložený trest nezodpovedá hľadiskám pre ukladanie trestu, nakoľko so zreteľom na zavinenie, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, je uložený druh trestu a jeho výmera príliš mierny a nespĺňa individuálnu ani generálnu prevenciu. Podľa názoru prokurátora len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody bude spĺňať kritériá individuálnej i generálnej prevencie. Skutočnosti uvádzané prvostupňovým súdom, že obžalovaný by v prípade uloženia nepodmienečného trestu prestal živiť aj mal. H. J. a očakávané dieťa, nemôžu odôvodňovať zmiernenie trestu obžalovanému oproti nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený trestným rozkazom. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 207 ods.3 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2, § 49 ods.2 Tr.zák. trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby nepodmienečne a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradí podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že uložený trest považuje za súladný so zásadami ukladania trestov, za primeraný a spravodlivý. Okresný súd v odôvodnení podrobne vysvetlil prečo u obžalovaného pristúpil k ukladaniu alternatívneho trestu, pričom s touto argumentáciou sa obžalovaný stotožňuje. Naopak podľa jeho názoru uloženie nepodmienečného trestu by bolo v rozpore so zásadami ukladania trestov, nakoľko by malo nepochybne závažné sociálne dôsledky vo vzťahu k maloletým deťom obžalovaného a uloženie trestu povinnej práce je v tomto prípade účelnejšie. Aj keď vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní súdom nebolo prijaté, poukázal na to, že sa k skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolanie prokurátora odvolací súd podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Na verejnom zasadnutí konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a navrhol, aby mu odvolací súd vyhovel a rozhodol tak ako bolo navrhnuté v písomnom odôvodnení odvolania.
Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b), písm.c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b) Tr.zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Súd pri ukladaní trestu správne neprihliadol ani k jednej priťažujúcej ani poľahčujúcej okolnosti, pričom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/17/2014 nemožno prihliadať vzhľadom k zásade zákazu dvojitého pričítavania podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. Preto ukladal trest s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom obžalovanému tak hrozil trest odňatia slobody 1 až 5 rokov. Okresný súd správne tiež zohľadnil najmä ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V tej súvislosti poukázal na skutočnosti zistené na hlavnom pojednávaní a to, že obžalovaný od roku 2013 žije s družkou K. O. v spoločnej domácnosti ako druh a družka, pričom sa im narodila v r. 2013 dcéra H., o ktorú sa spoločne starajú. Podľa vyjadrenia družky obžalovaný má málokedy nejakú brigádu, peniaze zriedka stačia na domácnosť. Od 12.01.2015 pracuje v spol. Kik textil Non-Food spol. s.r.o., má pohyblivú pracovnú dobu, mesačne odpracuje tak 84-88 hod. Od októbra do decembra 2014 pracovala ona na dohodu pre spol. Index Nosluš. Pokiaľ bol obžalovaný na brigáde, bola doma s dcérou ona a naopak, keď pracovala ona, obžalovaný sa staral o mal. H.. Jej príjem je cca 200 € mesačne a obžalovaného cca 300 €, za podnájom platia cca 365 € mesačne. Pritom očakávajú narodenie ďalšieho spoločného dieťaťa. Okresný súd k tomu uviedol, že prístup obžalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti je potrebné jednoznačne odsúdiť, pretože hoci snaha o budovanie rodiny je jeho právom, mala by však na druhej strane byť vyvážená jeho podstatne vyšším úsilím plniť si povinnosti k deťom aj zo skoršieho vzťahu a nie zanedbávať vyživovaciu povinnosti na ich úkor. Na druhej strane po zohľadnení všetkých rozhodných skutočností pre ukladanie trestu, tiež s poukazom na citované ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák., postupujúc tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby a postihoval iba páchateľa, uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín, pričom podľa § 55 ods. 1, ods.3 Tr. zák. je tento trest povinný vykonať osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Odvolací súd potom starostlivo zvažoval všetky vyššie uvedené skutočnosti z pohľadu odvolacích námietok prokurátora a napokon sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na obžalovaného nie je nevyhnutne nutné vplývať trestom odňatia slobody, ale je možné účel trestu dosiahnuť aj trestom tak, ako ho uložil okresný súd. Obžalovaný vyslovil pred súdom ochotu trest povinných prác vykonať a podľa odvolacieho súdu je určitá nádej, že práve trest povinných prác bude mať na obžalovaného väčší prevýchovný vplyv, už aj s poukazom na jeho postoj k spáchanému skutku, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Napokon, ak by obžalovaný uvedený trest bez závažných dôvodov riadne nevykonal, alebo neviedol riadny život, bude mu trest povinnej práce premenený na trest odňatia slobody. Aj podľa názoru odvolacieho súdu splní svoj účel v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. a to i s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods.3 Tr.zák.
Z týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s ďalším podrobnejším odôvodnením odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.