Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/130/2016

Potvrdené rozhodnutím 13Co/191/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX, XXX XX M. F., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 424,75 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csp/130/2016-65 zo dňa 01. februára 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 305,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,79 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiacom výroku o trovách konania p o t r d z u j e. II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: Y. J., W.. XX.XX.XXXX, F. M. F. XXX, XXX XX M. F., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 492,41 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 305,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 305,79 € od 17.01.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 44 % .

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 02.11.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 424,75 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa tiež domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že dňa 04.04.2007 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 531,10 €. Odplata v zmluve označená ako „príslušný poplatok“ bola dohodnutá na sumu 515,51 €. Zmluva o úvere č. XXXXXXX je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným na tento účel v čase podpisu zmluvy, bez akejkoľvek možnosti meniť zmluvné podmienky, ktoré boli vopred pripravené žalovaným. Žalobca si úver bral ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby. V zmluve o úvere je identifikovaný uvedením mena a priezviska, rodného čísla a bydliska, a číslom dokladu totožnosti, z čoho jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba. Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy - ročnú percentuálnu mieru nákladov a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na účet žalovaného zaplatil sumu vo výške 2 720,94 €, tzn. o 2 189,84 € viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 2 189,84 € tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobca si svojim nárokom uplatňuje od žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 424,75 € a to splátky pripísané na účet žalovaného v období od 31.10.2013 do 22.9.2015.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.01.2017 uviedol, že v danom prípade je nesporné, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere sú žalobcom citované ustanovenia týkajúce sa zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľné. „Spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dňa 04.04.2007 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 531,10 €, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 512,51 €. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako . Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Žalovaný zdôraznil, že čo sa týka Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) a povinnosti uvádzať RPMN, žalovaný uvádza, že je notorietou, že do 31.12.2007 tento zákon obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN. čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje. Okrem toho, do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzal do úvahy poplatok platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru (§ 2 písm. e)). Poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je prípadným neuvedením RPMN nedotknutý. Okrem toho, Zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od 01.01.2008 (§ 2 písm. a)). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatok za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka príslušného poplatku tento v 1/3 tretine predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy č. 6371075 sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 211,17 € dňa 31.01.2016. Žalovaný je toho názoru, že čo sa týka rozhodovania o určení, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, resp. niektorá z jej častí je neprijateľná, ako aj rozhodovania týkajúce sa posudzovania platnosti jednotlivých zmluvných podmienok, je tu prekážka veci už rozhodnutej. Žalobca bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktoré začalo na základe návrhu žalovaného, adresovaného Stálemu rozhodcovskému súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., a to rozsudkom zo dňa 13.05.2008, sp. zn. SR 04024/08. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného, a teda de facto potvrdil aj skutočnosť, že zmluva o úvere, vrátane všetkých jej častí, bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Súdne pojednávanie sa dňa 01.02.2018 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť písomne podaním zo dňa 24.01.2018 ospravedlnil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe a pridŕžal sa predchádzajúcich písomných podaní. Čo sa týka námietky veci rozhodnutej, tvrdil, že sa jedná o neplatný rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne a spôsobuje hrubý nepomer práv a povinností zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetný úver si od Pohotovosti bral na pokrytie nákladov a potrieb v domácnosti s tým, že presné

okolnosti uzatvárania zmluvy si už nepamätá, nakoľko to bolo veľmi dávno. Nie je ani jemu známe, prečo sa predĺžila doba splatnosti a bolo platených 56 splátok, namiesto 12 dohodnutých mesačných splátok. O bezdôvodnom obohatení a možnosti požadovať od žalovaného jeho vydania sa dozvedel na začiatku r. 2016 od svojich známych, ktorí mu vraveli, že v prípade spotrebiteľských úverov je takáto možnosť.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 02.11.2016, Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia - pokus o zmier zo dňa 27.10.2016, Plnomocenstvom zástupcu žalobcu zo dňa 14.06.2016, Zmluvou o úvere č. XXXXXXX, výpisom splátok a pokút k Zmluve o úvere č. XXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.01.2017, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04024/08 zo dňa 13.05.2008, podaním žalovaného, vypovedaním plnomocenstva na právne zastupovanie - oznámenie zo dňa 31.01.2018, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.01.2018, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 04.04.2007 žalobca, ako dlžník, uzatvoril so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 16 000,00 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 15 440,00 Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 31 440,00 Sk v 12 mesačných splátkach po 2 620,00 Sk počnúc dňom 06.05.2007. Dlžník vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré bili neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzoval sa ich dodržiavať. Bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje rozhodcovskú doložku: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušení?, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa obidve zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

7. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská u. s., IČO. 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom R.. Y. C., rozsudkom sp. zn. SR 04024/08 zo dňa 13.05.2008 právoplatným dňa 02.06.2008 a vykonateľným dňa 05.06.2008 uložil Y. J. povinnosť zaplatiť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 21 320,00 Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne o sumy 20 960,00 Sk od 02.02.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 6 492 Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z titulu úveru na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 04.04.2007.

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Pred začatím pojednávania súd skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky konania, a zaoberal sa žalovaným vznesenou námietkou veci rozhodnutej (res iudicata) a dospel k záveru, že jeho námietka nie je dôvodná. Prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania. V danom prípade ide síce o rovnaký okruh účastníkov konania (pričom účastníci konania vystupujú v konaniach v rôznych procesných postaveniach - v tomto prípade žalobca v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom vystupoval v pozícii žalovaného), avšak nejde o totožný predmet konania. V konaní pred stálym rozhodcovským súdom si žalobca uplatňoval navrhovateľ nárok plynúci zo zmluvy o úvere, pričom v tomto súdnom konaní si žalobca (spotrebiteľ) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť s tým, že žalovaný získal od žalobcu majetkový

prospech plnením bez právneho dôvodu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len platná rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, pričom toto dojednanie bolo skryté v množstve neprehľadných zmluvných podmienok všeobecného charakteru, ktoré nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Všeobecné obchodné podmienky boli pripojené k zmluve o úvere bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, resp. nejakým spôsobom ovplyvniť ich obsah. Na neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúchala iba žalujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je preto iba formálna a iluzórna, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, na takúto rozhodcovskú doložka sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex offo). Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval námietku žalovaného v tom smere, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04024/08 zo dňa 13.05.2008 zakladá pre toto konanie prekážku rozsúdenej veci za dôvodnú a neprihliadal na ňu.

10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Ďalej sa súd zaoberal žalovaným podanou námietkou premlčania žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Počiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá získal až v roku 2016 a teda k uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby, t.j. k 02.11.2016, vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom nedošlo. Pokiaľ ide o uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby, k jej uplynutiu pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere došlo vo vzťahu splátkam žalobcu zo dňa 31.10.2013 v celkovej výške 118,96 €, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe splátok žalobcu uskutočneným v období od 29.11.2013 do 22.09.2015 nedošlo.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. b zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola dňa 04.04.2007 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXX. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorej úver nebol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXX a pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o úvere č. XXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov, ktorý vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. V Zmluve o úvere č. XXXXXX údaj RPMN absentuje a preto sa uvedená úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku, že úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu vo výške 305,79 €, vypočítaný ako súčet žalobcom uhradených nepremlčaných splátok zo dňa 29.11.2013 vo výške 33,07 €, zo dňa 30.12.2013 vo výške 33,07 €, zo dňa 31.01.2014 vo výške 26,07 €, zo dňa 30.06.2015 vo výške 58,48 € a zo dňa vo výške 155,10 €, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

18. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 27.10.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 27.10.2016 žalovanému, súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, ktorou si žalobca uplatnil svoje nároky v tomto konaní, žalovanému, t.j. vo výške 5,0 % ročne zo sumy 305,79 € od 17.01.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 424,75 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 305,79 € s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 72 %, jeho neúspech predstavuje 28 %. Celkový úspech vo veci ktorý predstavuje 44 % (72 % - 28 %) mal teda žalovaný, a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný si ich náhradu v konaní ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).