Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/372/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného V. Q. a.s., pobočka Z., D. S. Č.. X, IČO: 30 807 484, proti povinnej C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. X, Z. t.č. na neznámom mieste, v konaní o vymoženie 1 118,84 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 0Er 2432/2001-19 zo dňa 11.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod č. EX 506/01.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučných titulov, ktorým sú rozhodnutia V. - platobné výmery č. 6002-209-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28.03.2000 a č. 6002-209a-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28.03.2000 . Súdnemu exekútorovi bolo dňa 26.07.2001 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Podaním zo dňa 16.11.2011 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na plynutie času - prekluzívnej lehoty.

4. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 277 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ust. § 25 ods. 1, 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a exekúciu zastavil, pretože uplynula prekluzívna lehota na vymoženie exekučných titulov.

5. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatný uznesením v prípade, ak si súdny exekútor náhradu trov uplatní.

6. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil. Namietal zastavenie exekúcie a uviedol, že preklúziu poistného upravuje ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Táto právna

úprava je účinná až od 01.07.2001, preto nie je možné exekúciu zastaviť, keďže preklúzia sa nevzťahuje na rozhodnutia vydané podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Z tohto dôvodu nedošlo k zániku jeho práva na vymoženie pohľadávky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

8. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 26.06.2001 na základe rozhodnutí oprávneného č. 6002-209-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28.03.2000 a č. 6002-209a-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28.03.2000. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 26.07.2001 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 10.11.2011 (doručeným súdu 16.11.2011) podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzií práva oprávneného s poukazom na ust. § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.

13. Odvolací súd uvádza, že v čase vydania exekučných titulov - rozhodnutí oprávneného č. 6002-209-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 a č. 6002-209a-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000 nebola v ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, platnom do 31. 12. 2000, stanovená lehota na vymáhanie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ako aj poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, s tým, že na výkon rozhodnutia na tieto pohľadávky sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu, pričom tu bol odkaz na ust. § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Až zákonom č. 242/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01. 07. 2001, bola zavedená desaťročná lehota na vykonanie rozhodnutí, predmetom ktorých sú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ako aj poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, s tým, že ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. V danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval, keď aplikoval ust. § 277 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003, neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci bolo potrebné aplikovať ust. § 25 ods. 1, 2 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2003, v zmysle ktorých rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti a pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom. V uvedenom prípade je desaťročná lehota lehotou prekluzívnou, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený, pretože márnym uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jeho vymoženie. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na márne uplynutie prekluzívnej desaťročnej lehoty na vykonanie platobných výmerov č. 6002-209-1400/2000-174 a č. 6002-209a-1400/2000-174 zo dňa 29.02.2000, správne exekúciu zastavil.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .