Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-97-2013.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/97/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard, Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenej JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému F. M., D.. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/XX, A., o zaplatenie 1.442,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a. s.) sa žalobou doručenou súdu 11.06.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.442,64 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe žiadosti žalovaného z 23.01.2009 bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.261,- eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v pravidelných 18 mesačných splátkach vo výške 93,63 počnúc 15.02.2009. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty (podľa čl. V bod 3 všeobecných obchodných podmienok) naposledy listom z 11.01.2010. Dňa 28.02.2010 sa stal splatný celý dlh žalovaného vo výške 1.442,64 eur. K žalobe pripojila žiadosť/zmluvu o úvere z 23.01.2009, všeobecné obchodné podmienky, odstúpenie od zmluvy z 11.01.2010 s kópiou zásielky vrátenej ako neprevzatej v odbernej lehote, výpis z obchodného registra.
2. Podaním doručeným súdu 15.11.2013 žalobkyňa doplnila žalobu a bližšie špecifikovala uplatnený nárok. Uviedla, že žalovaný mal žalobkyni celkovo uhradiť sumu 1.685,34 eur (poskytnutý úver 1.261,- eur a zmluvné úroky v sume 424,34 eur). Žalovaný uhradil celkovo žalobkyni sumu 282,26 eur. Žalovanému bola v tomto prípade účtovaná zmluvná pokuta v sume 7,49 eur (8 % z 93,63 eur), poplatok za odklad splátok 226,57 eur. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný prestal splácať poskytnutý úver, žalobkyňa dňa 11.01.2010 odstúpila od úverovej zmluvy a ku dňu 28.02.2010 sa úver stal splatný v celom rozsahu. Súdu predložila potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného, potvrdenie o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade žalovaného, výpis z účtu, sadzobník poplatkov, výpočet RPMN.
3. Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42260086, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Žalobkyňa písomne uviedla, že nesúhlasí so vstupom združenia do tohto konania, nakoľko sa jedná len o vstup formálny (č. l. 76 spisu). Nakoľko s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). t. j. od 01.07.2016 inštitút vedľajšieho účastníctva zanikol, súd už následne o vstupe tohto združenia do predmetného konania nerozhodoval.
4. Uznesením z 30.04.2015 č. k. 14C/97/2013-84 súd žalovanému ustanovil opatrovníčku - Mgr. Máriu Šimoničovú, vyššiu súdnu úradníčkou Okresného súdu Trnava, pretože jeho pobyt bol v tom čase neznámy (§ 29 ods. 2, § 29 ods. 6, § 49 ods. 7 O.s.p.). Opatrovníčka v rámci konania vzniesla námietku premlčania (č. l. 86 spisu). Rovnako od 01.07.2016 zaniklo aj zastúpenie žalovaného súdom ustanovenou opatrovníčkou.
5. Súd uznesením z 28.02.2017 č. k. 14C/97/2013-99 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobkyne a to so spoločnosťou: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika (univerzálny právny nástupca pôvodnej žalobkyne v dôsledku cezhraničného zlúčenia).
6. Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, výsluchom žalovaného na pojednávaní. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
7. Právna predchodkyňa žalobkyne bola obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobkyňa a žalovaný dňa 23.01.2009 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.261,- eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v pravidelných 18 mesačných splátkach vo výške 93,63 eur. Celové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 424,34 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 39 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
8. Podľa čl. IV bod 4.2. všeobecných podmienok, Cetelem je oprávnený v prípadoch stanovených v čl. III.6.1. od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.
9. V zmysle čl. III.6.1. všeobecných podmienok, Cetelem je oprávnený od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace.
10. V zmysle čl. V.7. všeobecných podmienok, Cetelem doručuje všetky písomné oznámenia klientovi najmä poštou a to formou obyčajne alebo doporučenej zásielky na jeho poslednú adresu známu Cetelemu. Ak klient písomnosť neprevezme, považuje sa za doručenú dňom márneho uplynutia lehoty úložnej doby.
11. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal sumu 1.261,- eur a z potvrdenia o prijatí splátok od žalovaného vyplýva, že zaplatil spolu sumu 282,26 eur.
12. Výzvou zo 16.12.2009 CETELEM SLOVENSKO a.s. vyzvala žalovaného k úhrade sumy 630,67 eur a zároveň pripojila poštový peňažný poukaz.
13. Právna predchodkyňa žalobkyne listom zo dňa 11.01.2010 v zmysle čl. III.6.1. všeobecných podmienok odstúpila od zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru a vyzvala žalovaného na úhradu sumy vo výške 1.442,64 eur.
14. Žalobkyňa v reakcii na výzvu súdu k premlčaniu uviedla, že na podanej žalobe trvá, nakoľko premlčacia doba počas rozhodcovského a exekučného konania neplynula a preto k premlčaniu nedošlo (č. l. 93 spisu).
15. Žalovaný pred súdom uviedol, že úver bral na kúpu televízora. Pretože sa dostal do finančných problémov, úver prestal splácať. Následne predal byt a podlžnosť voči Cetelemu vyrovnal. Všetko uhradil a ďalej o tejto veci nevedel. Vzhľadom na odstup času nemá predmetný doklad k dispozícii. Zvyšnú dlžnú
sumu platil jediným šekom v roku 2010 alebo 2011 a išlo o šek vytlačený spoločnosťou Cetelem, ktorý mu prišiel, pretože bol s platením v omeškaní. Uhradil tú sumu. Keď sa na to dotazoval, bolo mu povedané, že platba nie je evidovaná. Žalovaný následne doplnil, že sa snažil zabezpečiť dôkaz o úhrade žalovanej sumy prostredníctvom pošty. Doklady z uvedeného obdobia však už pošta nearchivuje. Má za to, že jeho platba nebola spárovaná.
16. V podaní z 30.01.2018 žalobkyňa poukázala na to, že ohľadom predmetnej pohľadávky prebiehalo konanie na rozhodcovskom súde a následne exekučné konanie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s. zo 04.10.2010 č. k. KRS/320/2010. Uznesením Okresného súdu Piešťany zo 14.06.2012 č. k. 7Er/3557/2010-11 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Okrem iného poukázala na § 112 Občianskeho zákonníka.
17. Z listín predložených žalobkyňou je zrejmé, že dňa 19.04.2010 sa spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. obrátila na Stály rozhodcovský súd pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) s návrhom voči žalovanému o zaplatenie 1.442,64 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru s poukazom na zmluvu o úvere zo dňa 23.01.2009. Rozhodcovský súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a rozsudkom zo 04.10.2010 č. KRS/320/2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť CETELEM SLOVENSKO a. s. 1.442,64 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Na rozsudku je vyznačená doložka právoplatnosti s dátumom 04.11.2010. Následne CETELEM SLOVENSKO a. s. ako oprávnená podala návrh na výkon exekúcie, pričom Okresný súd Piešťany uznesením zo 14.06.2012 č. k. 7Er/3557/2010-11 žiadosť súdneho exekútora M.. F. T. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.12.2010 sp. zn. EX 2416/2010 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je absolútne neplatná a rozhodcovský súd teda nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie, rozsudok ním vydaný nie je spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.08.2012. Následne došlo k zastaveniu exekúcie.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 23.01.2009), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
24. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
29. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
33. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
34. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
35. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
36. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný dňa 23.01.2009 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.261,- eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v pravidelných 18 mesačných splátkach vo výške 93,63 eur. V danom prípade sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Z dôvodu, že žalovaný neplatil splátky úveru riadne a včas, CETELEM SLOVENSKO a. s. využila právo na odstúpenie od zmluvy a listom z 11.01.2010 od zmluvy účinne odstúpila. Úver bol zosplatený k 28.02.2010.
38. V prvom rade sa v danom prípade bolo potrebné vysporiadať sa s následkami odstúpenia od zmluvy o úvere, pričom táto skutočnosť (odstúpenie) nebola medzi stranami sporu sporná.
39. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Prípadné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka by zaväzovali spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Ustanovenia zmluvy, podľa ktorých by mal spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, sú upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú teda prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci spotrebiteľského práva (tento názor vyplýva aj napr. z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/50/2012). V danom prípade teda v dôsledku odstúpenia od zmluvy s účinkami podľa Občianskeho zákonníka (v tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax) vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
40. Súd považuje za nesporné, že od zmluvy bolo odstúpené, pričom zásielka bola vrátená veriteľovi 31.01.2010 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Nie je zrejmé, odkedy bola zásielka uložená na pošte. Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície, ibaže zákon stanoví určitý spôsob doručovania. Písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil. Rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať. Ak teda žalovanej/žalovanému bolo poštovým doručovateľom oznámené uloženie zásielky na pošte, mal/a objektívnu možnosť od tohto dňa oboznámiť sa s obsahom zásielky (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.04.2007sp. zn. 28Cdo/1334/2006, ako aj Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 201 L, s. 369 - 370). Uvedenému ustanoveniu neodporuje znenie všeobecných obchodných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne. Nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, nie je zrejmé, odkedy bola zásielka uložená na pošte, tak za najneskorší deň doručenia odstúpenia od zmluvy sa považuje deň 31.01.2010 (aj v zmysle obchodných podmienok).
41. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z predložených listín je zrejmé, že žalovaný od právnej predchodkyne žalobkyne získal sumu 1.261,- eur, pričom jej vrátil sumu 282,26 eur. Skutočná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému tak predstavuje sumu 978,74 eur, ktorá suma zodpovedá rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov právnou predchodkyňou žalobkyne poskytnutých a sumou, ktorú žalovaný celkovo uhradil. Žalovaný totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o úhrade celej dlžnej sumy.
42. Súd však vzhľadom na vznesenú námietku premlčania opatrovníkom žalovaného (podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.) a z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z skúmal, či nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tu súd uvádza, že vychádzal z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov a zároveň poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepozastavil účinnosť ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. v zmysle § 38 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
43. K použitiu Občianskeho zákonníka pri premlčaní súd uvádza nasledovné. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).
44. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku - 4 roky je dlhšia, ako premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku (2 roky subjektívna doba, 3 roky objektívna doba).
45. Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.
46. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej Obchodný zákonník upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.
47. V § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku 2 tohto ustanovenia premlčacia doba objektívna - trojročná. V prípade uplynutia ktorejkoľvek z nich nemožno právo priznať.
48. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s poukazom na uvedené potrebné viazať na okamih účinnosti odstúpenia od zmluvy. V danom prípade je zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr od nasledujúceho dňa po účinnom odstúpení od zmluvy, (súd uzavrel, že najneskorší deň doručenia odstúpenia od zmluvy bol 31.01.2010), a teda najneskôr plynula od 01.02.2010 do 01.02.2013 (piatok). Žaloba bola na súd podaná až 11.06.2013, čo je po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie by sa týka aj úrokov z omeškania / povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014/. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti ohľadom účinnosti odstúpenia od zmluvy dňa 12.01.2010 by znamenali len skoršie uplynutie premlčacej doby. V prípade, že by súd vzal do úvahy dátum zosplatenia úveru k 28.02.2010, na čo však v danom prípade už nemožno prihliadať vzhľadom na účinné odstúpenie od zmluvy, aj v tomto prípade by bol nárok premlčaný, keď premlčacia doba by márne uplynula 28.02.2013 (štvrtok).
49. K námietkam žalobkyne ohľadom spočívania premlčacej doby s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že skutočnosti ohľadom prebiehajúceho rozhodcovského konania, následného exekučného konania, ktoré bolo zastavené s konštatovaním, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je absolútne neplatná a rozhodcovský súd teda nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie, rozsudok ním vydaní nie je spôsobilým exekučným titulom, nemali na plynutie premlčacej doby vplyv a to z nasledovných dôvodov.
50. Ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.09.2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 04.05.2016 sp. zn. 25Co/538/2015).
51. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené v danom prípade bez toho, aby oprávnená mala k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania.
52. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť sa uvádza, že nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalobkyňa nemá nárok ani na zmluvné pokuty, príp. poplatky.
53. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
54. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a konštatoval, že žalovanému z dôvodu úspechu v spore vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovanému však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovne uviedol, že trovy konania v prípade úspechu v spore nežiada.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.