Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2C-103-2014.pdf
PDF · 73.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/103/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci navrhovateľa: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. XXX/X, S. proti manželke navrhovateľa: J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. R. XXXX/, A. E. v konaní o návrhu na určenie výživného pre manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a. II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 01.08.2014 domáhal uloženia povinnosti jeho manželke prispievať mu na výživné. Ako dôvod podania návrhu uviedol, že s manželkou uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo. Manželka sa nachádza v Kanade a nežije s ním v spoločnej domácnosti. V doplnení podania, ktoré súdu doručil dňa 14.01.2015 ďalej uviedol , že je nezamestnaný, je na PN, nepoberá žiadne finančné prostriedky, preto žiada od manželky výživné vo výške 130 € a to od 01.12.2014.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu nevyjadrila. Návrh jej bol doručený postupom podľa § 116 ods. 2 civilného sporového poriadku, a to oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu zo dňa 31.10.2017.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ ani manželka navrhovateľa, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to najmä návrhom na výživné manžela, odpoveďami na lustrácie v Sociálnej poisťovni a Registri obyvateľov SR, správami ÚPSVaR Ružomberok, správami OR PZ, OO PZ Ružomberok ohľadne doručovania písomností, odpoveďou na dožiadanie z Mesta Ružomberok, uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/103/2014 - 28 zo dňa 16.01.2015, podaním navrhovateľa zo dňa 14.01.2015, sobášnym listom, uznesením č.k. 2C/103/2014 - 41 zo dňa 04.03.2014, uznesenie č.k. 2C/103/2014
- 45, zo dňa 11.04.2015 , tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, dohodou o úhrade nedoplatku, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 5P/80/2014 - 23, zo dňa 09.12.2014, podaním Gabriely Hankovej zo dňa 03.07.2017, oznámenie o podanej žalobe a úradnými záznamami.
.5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a manželka navrhovateľa uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v Ružomberku, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ružomberok, vo zväzku č.XX, ročník XXXX, strana 108, pod por. č. XX. Manželia žili v spoločnej domácnosti asi tri roky, potom manželka odišla zo spoločnej domácnosti a žije v Kanade, pričom súdu sa ani napriek viacerým šetreniam nepodarilo zistiť presnú adresu odporkyne, ani ju kontaktovať, prípadne zistiť jej osobné a majetkové pomery. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento po odchode manželky býval
spolu so svojou matkou. V priebehu leta 2017 odišiel niekde do Francúzska, pričom sa nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti nachádza. Navrhovateľ bol evidovaný na ÚPSVaR Ružomberok od 08.07.2014 do 22.09.2014 a dávky v hmotnej núdzi poberal od 02/2015 do 8/2015 vo výške 61,60 € mesačne a od 03/2016 do 01/2017 vo výške 55,80 € mesačne.
6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
7. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
8. Uzavretím manželstva vzniká vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. To znamená, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je viazaná na existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. V prípade, ak si niektorý z manželov túto povinnosť neplní, môže ju určiť súd tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Pri určovaní vyživovacej povinnosti má súd vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Výživné medzi manželmi však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky.
9. S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd považoval návrh navrhovateľa za neopodstatnený a v celom rozsahu ho zamietol. Navrhovateľ žiadal výživné od svojej manželky, s ktorou nie je v kontakte. Bližšie neuviedol, kde jeho manželka momentálne býva, či resp. kde pracuje a aká je jej životná úroveň. Uviedol iba, že býva v Kanade, pričom ani súdu sa napriek viacerým šetreniam nepodarilo zistiť bydlisko manželky, ani jej osobné a majetkové pomery. Sestra manželky navrhovateľa súdu uviedla, že manželka navrhovateľa má s navrhovateľom dve deti, o ktoré sa navrhovateľ vôbec nestará a neplatí na ne ani výživné. Navrhovateľ žiadnym právne relevantným spôsobom súdu nepreukázal, že urobil maximum preto, aby si získal prácu, z ktorej by mu vyplynul aspoň minimálny finančný obnos, nepreukázal žiadnym spôsobom, že vykonal maximum preto, aby si zabezpečil finančné prostriedky pre vlastnú obživu, súdu nepredložil žiadny doklad o jeho riadnej evidencii na úrade práce, ako uchádzača o zamestnanie. Nepreukázal súdu ani to, že by bol jeho zdravotný stav tak narušený, že nie je schopný nájsť si adekvátnu prácu a teda vlastným pričinením si zabezpečiť finančné prostriedky na obživu a uspokojenie svojich osobných a životných potrieb. Nepreukázal ani skutočnosť, že by sa staral o domácnosť, resp. o deti, ktoré má so svojou manželkou. Navyše komunikácia s navrhovateľom počas konania bolo zložitá, nespolupracoval, nepreberal si zásielky, neuvádzal súdu právne relevantné skutočnosti. Matka navrhovateľa súdu oznámila, že jej syn sa nachádza asi od leta 2017 vo Francúzsku, pričom súdu sa nepodarilo zistiť jeho presnú adresu, ani to či v skutočnosti do Francúzska odišiel a za akým účelom tam odišiel. Súd nemá o navrhovateľovi ani žiadne informácie ohľadne jeho zamestnania, či pracuje, kde pracuje, resp. dôvod prečo nepracuje. Z vyššie uvedených dôvodov by bolo určenie výživného na manžela v rozpore s dobrými mravmi a zo zásadami morálky.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Ružomberok písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.