Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1441/2011

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 9 Bratislava, proti povinnému: W. E., E.. XX.XX.XXXX, Y.. XX.XX.XXXX vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pod č. EX 9368/2011, o vymoženie uloženej povinnosti 154,15 € a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným dňa 27.12.2011, požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.12.2011. Keďže tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 5. Podľa § 61 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z. z.) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

7. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

8. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 64/1964 Zb.) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

9. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

10. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Tunajší súd na základe vlastnej činnosti zistil, že povinný dňa 16.06.2014, t. j. počas konania, zomrel, čím zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti. Na základe uvedenej skutočnosti tunajší súd skúmal, či je možné, s poukazom na § 63 ods. 1 a 2 C.s.p., pokračovať v začatom konaní, pričom si vyžiadal z dedičského oddelenia súdu rozhodnutie, ktorým sa dedičské konanie po poručiteľovi- povinnom skončilo - dedičské konanie bolo uznesením sp. zn. 10D/78/2014 zo dňa 16.09.2014 právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že povinný nezanechal žiadny majetok. Nakoľko procesná spôsobilosť účastníka konania na strane povinného zanikla dňom smrti a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného, tunajší súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil.

15. Podľa § 196 /prvá veta/ Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

20. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

21. Nakoľko tunajší súd exekučné konanie zastavil, potreboval rozhodnúť aj o náhrade trov exekučného konania. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie (v danom prípade trovy exekúcie) znáša povinný. Výnimky z uvedenej zásady pripúšťa Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 1, 2 a 3, na základe ktorých môže súd v zákonom predvídaných situáciách zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Tunajší súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že povinnému nie možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie, nakoľko ten zomrel, pričom vymáhaná povinnosť neprešla, na základe výsledku dedičského konania, ani na právnych nástupcov povinného.

22. Tunajší súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne vyžaduje zavinenie oprávneného, t. j. tunajší súd musel preskúmať, či sa exekučné konanie zastavilo v dôsledku zavinenia oprávneného. V tomto smere dospel tunajší súd k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekučného konania, nakoľko ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemohol predvídať úmrtie povinného a následné zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Použitie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekučného konania taktiež neprichádza do úvahy. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na exekúcie, ktoré sa zastavili z dôvodu neexistencie majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V tomto smere však tunajší súd poznamenáva, že predmetné exekučné konanie nebolo zastavené z uvedeného dôvodu, ale z dôvodu zániku procesnej subjektivity povinného, pričom vymáhaná povinnosť neprešla ani na jeho právnych nástupcov. Pokiaľ už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti, resp. nemajetnosti. Na záver tunajší súd skúmal, či je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom zistil, že aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko exekučné konanie nebolo zastavené z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

23. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uzneseniach sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV. ÚS 236/08-12 a I. ÚS 148/2010-11, mimo iného konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zomrel bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Na základe vyššie uvedených argumentov a zákonných ustanovení, ako aj vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, tunajší súd rozhodol tak, že náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal. Z daného dôvodu tunajší súd ani súdneho exekútora nevyzýval, aby súdu predložil exekučný spis.

24. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa § 357 písm. a) C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného odvolanie nie je prípustné / § 355, § 357 C.s.p./.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.