Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_12P-31-2017.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/31/2017
Uznesenie
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: I., L.. XX.X.XXXX S. I., L.. XX.X.XXXX, obaja bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka: C. T.M., L.. XX.X.XXXX, P.. Č.. J. V. XXX, a otec: I. T., L.. XX.X.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca Mesto Š., t.č. ÚVTOS Y. L. G., o návrhu navrhovateľky: C. D., L.. X.X.XXXX, J. L. XXXX/XX, Š.-E., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti sa zverujú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky C. D., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok iba v bežných veciach.
II. Matka a otec sú povinní platiť na výživu maloletých detí, každý z rodičov na každé maloleté dieťa mesačne sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/147/2010-26 zo dňa 24.6.2010 o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 sa navrhovateľka, setra matky maloletých detí, domáhala zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že od roku 2012, kedy matka maloletých detí nadviazala známosť s pánom O. P., odišla bývať do jeho domácnosti. Maloleté deti od tej doby zostali bývať na adrese trvalého pobytu navrhovateľky spolu s jej rodičmi a jej sestrami. O maloleté deti sa rodina navrhovateľky stará prakticky od narodenia. Vytvorilo sa medzi nimi silné citové puto. Deti sú zvyknuté na prostredie, kde žijú, aj na ostatných členov domácnosti. Vzhľadom k tomu, že rodičia detí nežijú s deťmi v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú výkon svojich rodičovských práv a povinností, maloleté deti potrebujú osobu, ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti a bude vykonávať nad nimi osobnú starostlivosť.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca, ktorý má doručenie predvolania riadne vykázané, a ktorý sa vo veci na výzvu súdu písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu a obsahom pripojených spisov, sp. zn. 12P/11/2011 a sp. zn. 13P/141/2010, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté deti T.: I., L.. XX.X.XXXX S. I., L.. XX.X.XXXX pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ nie je rozvedené. Výkon práv a povinností k maloletým deťom bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.06.2010, č.k. 13P/141/2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi zostal na základe súdom schválenej dohody rodičov neobmedzený. 5. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane navrhovateľky a maloletých detí. Z predloženej správy zo dňa 06.11.2017 mal súd preukázané, že navrhovateľka a maloleté deti žijú v 3-izbovom byte s príslušenstvom, s ostatnými príbuznými. Navrhovateľka je slobodná, poberá rodičovský príspevok. Má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletých je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Y. L. G.. Matka maloletých detí žije približne 6 mesiacov s priateľom, O. P., a ich spoločným synom, s maloletým O. P., L.. XX.XX.XXXX, v obci V.. Maloleté deti príde matka navštíviť väčšinou v čase výplaty finančných prostriedkov dva - trikrát do mesiaca. Kolízny opatrovník s maloletými deťmi zrealizoval pohovor za účelom zistenia ich názoru, primerane ich veku a rozumovej vyspelosti. Maloletým deťom boli kladené otázky, na ktoré svoj názor vyjadrili slobodne a samostatne. Maloletý I. je žiakom 8. ročníka Základnej školy J. Š.-E.. Maloletý I. je žiakom 4. ročníka Spojenej školy Š.. Maloleté deti uviedli, že v rodine sa majú dobre, majú čo jesť. Sú spokojní. Nechcú bývať inde, len tam kde bývajú, sú tam už narodenia. Nič im nechýba, majú aj dosť oblečenia. Obaja v domácnosti pomáhajú. S otcom sa teraz pravidelne nestretávajú. Maloletý I. bol za otcom na návšteve. Matka príde za nimi na krátky čas asi dva - trikrát do mesiaca. Zdrží sa krátko, nič im nekúpi. Býva vo V. so synom. Má tam rodinný dom, maloleté deti sa však vyjadrili, že tam s ňou nechcú bývať. 6. Na pojednávaní dňa 1.2.2018 navrhovateľka, ktorá je slobodná matka jedného maloletého dieťaťa, toho času na rodičovskej dovolenke, uviedla, že na podanom návrhu trvá, nakoľko sa o maloleté deti dlhodobo riadne stará. Ďalej poukázala na správu kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov a verbalizovala, že od vykonaného šetrenia sa pomery nezmenili. 7. Matka maloletých detí, ktorá je vydatá, okrem maloletého I. a maloletého I. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. O. P.P., L.. XX.X.XXXX) na pojednávaní dňa 30.1.2018 uviedla, že súhlasí s návrhom, aby maloleté deti boli zverené jej sestre. Čo sa týka jej osobných a rodinných pomerov, aktuálne žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, O. P., ktorý je rozvedený a má 2 deti, z toho jedno maloleté vo veku 17 rokov. Partner je nezamestnaný, nie je evidovaný ani na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj partnerova plnoletá dcéra. Matka ďalej verbalizovala, že má príjem len z polovičného invalidného dôchodku vo výške 158,60 Eur. Iný príjem podľa vlastného prehlásenia matka nemá. Zamestnať sa neskúšala, nevie či by ju zobrali. S maloletými deťmi sa stretáva, na ich výživu zatiaľ neprispela, ale chce im niečo kúpiť, napríklad čokoládu. 8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 1.2.2018 navrhla vzhľadom na podané správy a priebeh pojednávania vyhovieť návrhu navrhovateľky a maloleté deti zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičom určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
10. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) ZR, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
12. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
15. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
16. Podľa § 46 ods. 2 ZR, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
17. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
18. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
19. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade je dôvodné návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľka má s maloletými deťmi vytvorený úzky citový vzťah, maloleté deti žijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti prakticky od narodenia, pričom kolízny opatrovník nezistil v rámci šetrenia pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane maloletých detí nijaké vážne nedostatky poskytovanej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne iné prekážky, pre ktoré by maloletý I. a maloletý I. nemohli byť zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Matka súhlasila so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, pričom ona aktuálne neprejavila záujem o starostlivosť o maloleté deti. Matka je v kontakte s maloletými deťmi
približne dva - trikrát do mesiaca, otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Y. L. G., s deťmi sa nestretáva. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd rozhodol tak, že zveril maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti, spĺňa všetky morálne, osobnostné, aj zdravotné podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletých detí do jej starostlivosti. 21. Súd ďalej určil, ako majú rodičia maloletých detí prispievať na ich výživu, pričom pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery rodičov maloletých detí s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Matka, ktorá je vydatá, má okrem maloletého I. S. C. I. ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. O. P., L.. XX.X.XXXX), je nezamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje dávka z polovičného invalidného dôchodku vo výške 158,60 Eur. Otec, ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Y. L. G., okrem maloletého I. a maloletého I. iné vyživovacie povinnosti nemá. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletých detí pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody žil spôsobom života bezdomovca. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal oboch rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené a neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, pričom takto určené výživné je povinná poukazovať po právoplatnosti rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemôžu podať odvolanie navrhovateľka, matka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto uzneseniu môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.