Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. 2. 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný

S. D., nar. XX. X. XXXX v G., bytom G.- M., prechodne G., O. č. X

je vinný, že

v G. v priestoroch chodby medzi 1. a 2. poschodím bytového domu na ul. O. č. XXXX/X dňa 20.9.2015 v čase okolo 15.30 hod. fyzicky napadol F. S. tým spôsobom, že ho zovretou päsťou udrel do oblasti pravej strany hlavy a tváre, následkom čoho poškodený spadol smerom dozadu dole schodmi a hlavou narazil na hranu schodu, čím takto svojím konaním spôsobil F. S. ťažké zranenia, a to zlomeninu lebky v pravej spánkovo-temennej oblasti so zlomeninou spodiny lebky v oblasti zadne lebečnej jamy bez posunu kostených úlomkov a tržnou cca 2 cm ranou v pravej spánkovo - temennej oblasti hlavy, vnútrolebečné krvácanie - akútne epidurálne krvácanie v pravej spánkovo - temennej až záhlavovej oblasti a akútne subarachnoideálne krvácania v čelovej až spánkovej oblasti obojstranne, pomliaždenie ľavého spánkovo-čelového a pravého spánkového laloku mozgu s viacpočetnými ložiskami krvácania do mozgového tkaniva a difúznym opuchom mozgu a zlomeninu nosových kostí bez posunu kostených úlomkov s dobou liečenia a prípadnej práceneschopnosti v trvaní 12 až 16 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil uvedeným činom ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Za to mu ukladá :

Podľa § 156 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 a pol (tri a pol) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu poškodenému F. S., nar. XX. X. XXXX , bytom G., G. č. X vo výške 806,52,- Eur (osemstošesť eur, päťdesiatdva centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkazuje poškodeného F. S. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť vynaložené liečebné náklady W. vo výške 10.567,66,- Eur (desaťtisícpäťstošesťdesiatsedem eur, šesťdesiatšesť centov).

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného F. S., svedkov W. Z., A. G., U. O., O. F., V. W., R. C., znalca MUDr. N. U., prečítaním svedeckých výpovedí M. A., Mgr. O. R. a listinných dôkazov v spise obsiahnutých. Na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo niektorá z procesných strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to na hlavnom pojednávaní dňa 11. 7. 2016.

Na základe odvolania obžalovaného bol rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby pribral do konania ďalšieho znalca a to z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, pretože znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia je nepostačujúci.

Súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatoĺógia, doplnil dokazovanie aj výsluchom svedkyne O. N. a následne opätovne rozhodol berúc do úvahy aj tieto nové dôkazy. Obž. S. D. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. poriadku prehlásil, že je nevinný a následne využil právo odoprieť výpoveď. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. V nej uviedol, že poškodeného poznal iba z videnia z miesta bydliska. Dňa 20. 9. 2015 popoludní navrhol priateľovi U. O., aby sa stretli a niečo si vypili. Čakal ho v podchode, O. prišiel s poškodeným, videl na nich, že už majú vypité, dohodli sa, že sa poskladajú na fľašu alkoholu. Všetci traja popíjali vodku z 0,7 l fľaše, keď bola vypitá asi do polovice, O. zavolal družke, aby prišla pre neho, lebo bol veľmi opitý. Keď ostal s poškodeným, navrhol mu, aby fľašu dopili v jeho byte. Zdržali sa v ňom asi hodinu, mali chuť pokračovať, preto odchádzali kúpiť ďalšiu fľašu. Poškodený už mal dosť vypité, z bytu vyšiel prvý, smeroval po chodbe ku schodom, on si ešte vymieňal názory s priateľkou, ktorej sa to nepáčilo. Keď zavrela dvere a odchádzal za poškodeným, počul buchot o zábradlie, ktoré rezonovalo, prišiel ku schodišťu a uvidel, že poškodený leží pod schodišťom. Zišiel k nemu, nepamätá si, v akej polohe sa nachádzal, chrápal, boli tam už susedky, ktoré ho žiadali, aby ho prebral a odviedol domov. S ťažkosťami ho sám odtiahol do výťahu, na prízemí ho odtiahol ku schránkam. Poškodený s ním nekomunikoval, chrápal, nevidel na ňom žiadne zranenie ani krv, myslel si, že sa vyspí a odíde domov. Potom išiel do obchodu, keď kúpil fľašu vodky, stretol G. G.. Pred vchodom do domu videl policajné vozidlo, asi aj sanitku, radšej išli popíjať ku škole na ul. B. . Obžalovaný poprel, že by poškodeného fyzicky napadol, nemal na to dôvod, nehádali sa, zranenia, ktoré utrpel , si najskôr spôsobil sám pádom zo schodov. Vylúčil, že by sa vyjadril pred svedkom , že „vykončil F.“.

Svedok - poškodený F. S. vypovedal, že na sídlisku R. sa ľudia poznajú z videnia, tak poznal aj obžalovaného asi dva roky, počul o ňom, že veľa pije a užíva marihuanu. V čase činu popíjali spolu prvý raz. V inkriminovaný deň okolo obeda vypil pol deci rumu, neskôr s priateľom O. jedno veľké 10 stupňové pivo v pohostinstve a keď sa s ním vrátil do podchodu, kde už predtým popíjali obžalovaný a O., vypil asi pol litra alkoholu. Do bytu obžalovaného išiel ďalej popíjať na jeho pozvanie, nachádzala sa v ňom jeho priateľka, ktorej sa zrejme nepáčilo, že odchádzajú kúpiť ďalší alkohol, hádali sa medzi dverami. Čakal na chodbe na výťah, keď neprichádzal, vykročil ku schodišťu a povedal obžalovanému, že ho už nečaká, že ide domov. Pridržiaval sa zábradlia, bol asi na 5. alebo 6. schode, keď zacítil úder do zadnej časti hlavy, zahmlilo sa mu pred očami, spadol na chodbu, stratil vedomie. Či išlo o úder rukou, kopanec nohou alebo úder nejakým predmetom a kto ho napadol, nevidel. Keď sa nachádzal pred schodišťom, bol obžalovaný asi pol metra za ním, iná osoba na chodbe nebola, nemal s ním žiaden spor predtým ani počas popíjania. Po návrate z nemocnice sa od priateľa G. dozvedel, že ho v uvedený deň obžalovaný žiadal, aby mu pomohol s F., lebo „ho sundal“, a aj priateľ O. mu povedal, že ho obžalovaný vtedy žiadal, aby mu pomohol dostať ho z bloku.

Svedkyňa V. W. vypovedala, že bola nedeľa popoludní, keď začula buchot, krik, naháňanie sa v byte nad ňou. Nebolo to po prvýkrát, v minulosti aj privolala políciu, sused Vendo má vždy vypité. Po veľkom buchote otvorila dvere, vyšla k mreži, ktorá je pred nimi. Na chodbe ležal muž, dýchal, akoby spal, jednu ruku mal pri hlave. Na chodbu vyšli aj susedky, povedala Vendovi, aby ho zdvihol a odviedol domov. Odvetil, že ho nepozná, videla na ňom, že má vypité.

Svedkyňa O. F. svedčila, že bola okolo 14,15 hod. na chodbe domu na 1. posch., pri otvorenom okne si čistila topánky. Počula, ako prišla k bytu obžalovaného na 2. posch. jeho priateľka a potom jej krik. Vošla do svojho bytu a v jeho predsieni čistila ďalej topánky. Asi o päť minút počula buchnutie kovovej mreže na chodbe na 2. posch. a asi o 10 sekúnd „nenormálny rachot“ pripomínajúci kotúľanie sa dolu schodmi. Ihneď vyšla na chodbu, pred bytom p. W. ležal muž, opitý obžalovaný ho potľapkával po líci a ruke a prihováral sa mu, aby vstal. Susedka W. na neho kričala, prečo robí cirkus. Vrátila sa do svojho bytu, keď cez kukátko uvidela, že obžalovaný ťahá muža pred dvere jej bytu, vyšla von a kričala, aby si kamaráta spratal inde. Muž niečo zamrmlal, nevidela na ňom zranenie, považovala ho len za opitého. Obžalovaný ho odtiahol do výťahu, na prízemí ho nechal ležať pri schránkach, kde ho videla, keď odchádzala na 16,00 hodinu do kostola. Obžalovaný vyrastal v ich dome, od 15 rokov sa správal nevhodne, zapadol do zlej partie. Pre problémy s matkou a sestrou asi jeden rok nebol doma. Mal priateľku, ktorá mu nedovoľovala vodiť si na byt kamarátov, len čo z bytu odišla, už bolo počuť na schodišti hluk jeho partie.

Svedkyňa R. C. uviedla, že býva na 3. poschodí. Keď okolo 14,30 hod. počula krik susedky F., zišla na 1. poschodie. Hovorila, že obžalovaný robil cirkus a že nechce spratať opitého, spoznala v ležiacom chrápajúcom mužovi poškodeného, mal na hlave nejaké poranenie, vtedy nekrvácalo. Myslela si, že je opitý, chcela obžalovanému pomôcť dostať ho do výťahu, susedky ju od toho odhovorili. Obžalovaný jej povedal, že poškodený spadol zo schodov, asi o pol hodinu ju kontaktoval a pýtal sa, čo má s ním robiť, povedala mu, aby ho nechal ešte hodinu pospať a potom pôjde sám domov. Svedkyňa videla, že na chodbe v smere k výťahu boli krvavé prerušované šmuhy, ktoré umyla priateľka obžalovaného. Vtedy sa jej posťažovala, že obžalovaný vodí domov takých kamarátov a že stále pije.

Svedkyňa O. N. vypovedala, že žila s obžalovaným od júla 2013 do októbra 2015, v súčasnosti pracuje v Českej republike. Vzťah k obžalovanému zhodnotila tak, že už s ním nekomunikuje, zažili spolu pekné aj škaredé chvíle, ale už ho nechce vidieť. Keď bol opitý, „a niekedy nepil aj dva dni“, ju fyzicky napádal, lebo mu „preplo v hlave“, „boli tam facky aj kopance do brucha“. Hádali sa kvôli alkoholu a peniazom. Pretože už nevedela tolerovať jeho pitie a začala sa báť opitých ľudí, odišla od neho. V inkriminovaný deň pripravovala nedeľný obed, keď prišli obžalovaný a poškodený, boli opití, hlučne sa bavili, chodili fajčiť na balkón. Chcela mať kľud, preto ich po nejakom čase vyhnala z bytu. Odchádzali spoločne, nepočula z chodby domu žiadne zvuky. Asi o 20 minút sa obžalovaný vrátil, mumlal, že poškodený odišiel domov. Asi hodinu po jeho návrate im klopali na dvere susedia a pýtali sa, či nepoznajú muža, ktorý leží na chodbe. Hovoril s nimi obžalovaný a povedal, že nevie, o koho ide. Nenapadlo ju, že by to mohol byť poškodený. Okolo 16, 00 hod. odchádzala za kamarátom do S., pred domom bola sanitka, práve niekoho odnášali na nosidlách.

Svedok U. O. vypovedal, že sú s poškodeným najlepší priatelia. Odkedy býva obžalovaný na sídlisku, pozná aj jeho, sú to 2- 3 roky, oboch označil za normálnych chlapcov. V inkriminovaný deň sa okolo obeda vracal z chaty, nebol triezvy, v podchode sa stretol s obžalovaným Stretol sa aj s poškodeným, vypili po pive . V podchode následne popíjali všetci traja vodku, lebo poškodený mal narodeniny. Pretože bol veľmi opitý prišla pre neho družka, v podchode ostali obžalovaný a poškodený. Večer ho obžalovaný žiadal o pomoc, aby odniesli poškodeného domov, neurobil to, lebo stále nevládal stáť na nohách. Asi o štyri dni mu G. hovoril, že mu obžalovaný povedal, že „zrušil S.“. Keď asi v apríli 2016 stretol poškodeného , na otázku, čo sa mu stalo, povedal, že sa nepamätá, že to rozhodne súd. Podľa jeho názoru poškodený sám spadol, pretože ho pozná, keď je opitý „ledva chodí, motá sa“.

Svedok A. G. svoj vzťah k obžalovanému charakterizoval slovami „nie je mi nič“, k poškodenému uviedol, že sa poznajú od detstva, sú kamaráti. Vypovedal, že to bolo popoludní, keď sa náhodne stretol s obžalovaným, mal fľašu vodky a navrhol mu, aby išli spolu piť. Boli pri škole na B. ulici, obžalovaný bol taký opitý, že si ľahol, tiekli mu sliny. Predtým mu povedal, že sa pobil s poškodeným pri jeho byte, lebo mu búchal na dvere a že poškodený tam ostal ležať. Svedok na hlavnom pojednávaní sám spontánne nevypovedal, čo mu hovoril obžalovaný, keď popíjali pri škole. Až po prečítaní jeho výpovede

z prípravného konania tento rozpor vo výpovediach ozrejmil tak, že o tom nehovoril, lebo sa ho na to na súde nikto nepýtal.

Svedok W. Z. uviedol, že obžalovaného pozná iba z videnia, má povesť feťáka a alkoholika, videl, ako sa v krčme správal agresívne, strkal do hostí, obťažoval ich, aby si s ním vypili. S poškodeným je v dlhoročnom priateľskom vzťahu, občas si vypije, nemá konfliktnú povahu. Dňa 21. 9. 2015 večer stretol kamaráta G., rozprávali sa o tom, že poškodený je v nemocnici. G. mu vtedy povedal, že keď včera popíjal s obžalovaným pri škole, hovoril o tom, že pil s poškodeným vo svojom byte a že ho „vykončil“.

Svedok F. S. uviedol, že jeho syn odišiel okolo obeda kúpiť malinovku, keď sa nevracal, myslel si, že sa zdržal preto, že mal včera okrúhle narodeniny. Na druhý deň ich vyrozumela nemocnica, že je hospitalizovaný na oddelení ARO, bol v bezvedomí, na prístrojoch. Manželka sa od G. dozvedela, čo mu povedal obžalovaný a neskôr to počul aj on od Z., ktorému to tiež G. porozprával.

Svedkyňa O. S. vypovedala zhodne ako jej manžel a naviac uviedla, že keď o niekoľko dní stretla G. a mala informáciu od Z., že nechce ísť svedčiť na políciu, opýtala sa ho na dôvod. Povedal, že nechce mať nič spoločné s obžalovaným, že sa nechce dopustiť krivého svedectva.

Výpoveď svedka M. A. z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedok uviedol, že keď sa vracal domov okolo 16,50 hod. ležala vo vchode domu schúlená postava, mala nohavice stiahnuté na pol zadku, odkrytý chrbát. Vedľa ruky bol väčší fľak rozotretej krvi, na hlave nevidel poranenie. Zavolal políciu a oznámil, že vo vchode spí opitý človek, asi o 15 minút prišla motorizovaná hliadka mestskej polície.

Splnomocnená zástupkyňa W. sa vyjadrila v prípravnom konaní k výške nákladov, ktoré zdravotná poisťovňa vynaložila na liečbu svojho poistenca, poškodeného F. S., uplatnila nárok na ich náhradu a predložila prislúchajúce listinné dôkazy.

Podľa lekárskych správ bol poškodený privezený RZP na Kliniku úrazovej chirurgie UN L. A. dňa 20.9. 2015 o 18,00 hod. v ťažkom stupni opitosti, na hlave mal tržnú ranu, komunikoval dezorientovane.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia MUDr. N. U. podal vo veci znalecký posudok, v ktorom konštatoval, že pošk. F. S. utrpel:

- zlomeninu lebky v pravej spánkovo-temennej oblasti so zlomeninou spodiny lebky bez posunu kostených úlomkov a tržnou 2 cm ranou v pravej spánkovo - temennej oblasti

- vnútrolebečné krvácanie - akútne epidurálne krvácanie v pravej spánkovo - temennej oblasti až záhlavovej oblasti a akútne subarachnoideálne krvácanie v čelovej až spánkovej oblasti obojstranne

- pomliaždenie ľavého spánkovo - čelového a pravého spánkového laloku mozgu s viacpočetnými ložiskami krvácania do mozgového tkaniva a difúznym opuchom mozgu

- zlomeninu nosových kostí bez posunu kostených úlomkov.

Prvé tri zranenia majú spoločný mechanizmus vzniku, navzájom úzko súvisia a jedno zranenie podmieňuje druhé. Mechanizmus ich vzniku spočíva v tupom údere, resp. v opakovaných úderoch do hlavy silnou intenzitou. V prípade fyzického napadnutia je to obvykle následok opakovaných kopancov nohou, prípadne úderov tupým predmetom. Obdobné zranenia vznikajú pri „vysokoenergetických úrazoch“ - ako sú autonehody, pády z výšky, útoky palicou, tyčou priamo na hlavu. Vysoká intenzita použitej sily spravidla pridružuje k zlomenine lebečnej klenby zranenie mozgu, jeho obalov a ciev. Vzhľadom na rozsah zranenia mozgu a jeho obalov bola u poškodeného potrebná okamžitá neurochirurgická intervencia, tzv. kraniotomia. Tieto zranenia sú ťažké, život bezprostredne ohrozujúce. Doba liečenia a práceneschopnosti je obvykle 12-16 týždňov. Takéto zranenie pravdepodobne zanechá trvalé následky na zdravotnom stave a to v zmysle poruchy vyššej nervovej činnosti. Mechanizmom vzniku zlomeniny nosových kostí bez posunu kostených úlomkov je priamy tupý úder do tvárovej oblasti hlavy na oblasť nosa, v prípade fyzického napadnutia je to typický následok úderu päsťou, kopanca nohou, prípadne úderu tupým predmetom alebo vzniká ako následok nárazu pri páde na tvrdú podložku. Pre zranenie je typické krvácanie z nosa, výrazný opuch a deformácia oblasti nosa a často krvný výron do mäkkých tkanív nosa a oblasti tváre pri nose, preto je nápadné a viditeľné voľným okom. Z medicínskeho hľadiska ide o ľahké zranenie s dobou liečenia a práceneschopnosti do 42 dní.

Vzhľadom na lokalizáciu, charakter a rozsah týchto poranení (súčasne na tvári aj lebečnej klenbe) znalec označil náhodný vznik (náhodným pádom na schodoch v opitosti, aj keď mal poškodený hladinu alkoholu v krvi 3,80 promile) za prakticky vylúčený. Znalec vylúčil skotúľanie sa poškodeného po schodoch vzhľadom na absenciu zranení iných častí tela a to horných a dolných končatín a chrbta. Zranenia poškodeného zodpovedajú fyzickému napadnutiu a to opakovaným úderom päsťou, kopancom nohou, prípadne úderom tupým predmetom do pravej strany hlavy a tváre. Mechanizmus všetkých zranení stanovil znalec tak, že išlo o úder do tváre zovretou päsťou, prípadne kopnutie nohou a následný pád smerom dozadu dolu schodmi s nárazom hlavy na hranu schodu. Súčasťou takéhoto rozsiahleho zranenia mozgu je tzv. fenomén retrográdnej amnézie, t.j. zranený si nepamätá okolnosti, ktoré predchádzali zraneniu.

Súdny znalec prof. MUDr. O. G., PhD., MPH. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že pošk. F. S. utrpel ťažké život ohrozujúce kraniocerebrálne poranenie (poranenie lebky a mozgu). Lebka bola postihnutá zlomeninou v oblasti klenby (spánkovo temenná oblasť) a bázy mozgu (kostná spodina, na ktorej leží mozgové tkanivo). Poškodené bolo mozgové tkanivo, v pravej spánkovej oblasti bola otvorená rana, zlomenia nosového skeletu bola bez posunu úlomkov. K možnostiam mechanizmu vzniku poranenia poškodeného znalec uviedol, že existuje niekoľko verzií: 1. poškodený sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti (3,8 promile), pri zostupovaní po schodoch sa pridržiaval zábradlia, mohol zakopnúť, spadnúť a spôsobiť si mozgové poranenie pádom a udretím hlavy o pevnú podložku, 2. poškodeného niekto sotil alebo ľahko udrel po hlave, čo mu v ťažkom stupni opitosti na schodoch dopomohlo k pádu, pričom si udrel hlavu o schody, 3. poškodený utrpel silnejší úder do hlavy, následne spadol a udrel si hlavu o schody, poranenie mu spôsobil pád a náraz hlavy o schody, nie úder rukou, či päsťou, 4. poškodený bol napadnutý zozadu úderom z boku, poranenie spôsobil úder päsťou, 5. poškodený mohol byť napadnutý a poranený železnou tyčou alebo väčšou tvrdou palicou. Znalec za najpravdepodobnejší spôsob vzniku mechanizmu úrazu označil pád poškodeného zo schodov a udretie hlavy o schod. Samotný úder päsťou je málo pravdepodobný, útočník by musel byť triezvy, telesne zdatný a vycvičený boxerista, bitkár. Znalec uviedol, že pokiaľ si poškodený naozaj pamätá úder do hlavy - záhlavia, pripúšťa tento úder ale nemohol mu sám o sebe spôsobiť bezvedomie (čl. 246).

Na základe týchto výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, ktorý konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona. Obžalovaný konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, motívom jeho konania bola zlosť a agresivita vyvolaná stavom opitosti.

Obžalovaný sa bránil tým, že poškodený sám spadol zo schodov. Ťažký stupeň opitosti, v ktorom sa poškodený nachádzal, je sprevádzaný ťažkou poruchou koordinácie, jeho skotúľanie sa po strate rovnováhy po schodoch však znalec MUDr. B. U. vylúčil, pretože na jeho končatinách a chrbte absentovali zranenia. Súčasné zranenie na tvári a aj na spodine lebečnej znalec vylúčil ako zranenia, ktoré by nastali náhodným mechanizmom. Ani znalec prof. MUDr. M. G., PhD., MPH. neurčil ako jediný možný spôsob vzniku poranenia poškodeného iba jeho pád v stave opitosti zo schodov.

Svedkyne W. a F. zhodne vypovedali, že z bytu obžalovaného krátko pred incidentom na chodbe bolo počuť krik, poškodený uviedol, že sa obžalovaný hádal s priateľkou kvôli ich popíjaniu v byte. Obžalovaný mal v uvedený deň veľkú chuť na popíjanie, pretože sám inicioval a už od popoludnia popíjal najprv s O., potom aj s poškodeným a následne ešte s G.. S úmyslom pokračovať v popíjaní sa však nestotožňovala nielen jeho priateľka, o čom svedčí hlasná výmena ich názorov, ale vzápätí aj postoj poškodeného, ktorý odmietol na neho čakať a po schodoch odchádzal domov. Začiatok zlosti a nespokojnosti obžalovaného sa prejavil verbálnym konfliktom s priateľkou, ktorým boli tieto jeho emócie vystupňované a tak vzápätí už nasledoval fyzický útok na odchádzajúceho poškodeného. Svedkovia vypovedali, že obžalovaný mal v čase činu v mieste svojho bydliska povesť, že holduje alkoholu. Z výpovede svedkyne N. mal súd preukázané, že obžalovaný sa voči nej v podnapilom stave choval bežne agresívne, fyzicky ju napádal. Ohrozenie jeho potreby ďalšieho popíjania odchodom poškodeného a hnev, mohli byť spúšťacím mechanizmom jeho fyzického útoku na bezbranného poškodeného. Ak by bol poškodený iba sám zakopol a spadol zo schodov, reakcia obžalovaného mala byť iná. Nielen, že mu

nezabezpečil potrebnú pomoc ale sa aj od neho dištancoval tvrdením, že ho nepozná. Dôvodom mohla byť práve obava, že bude za svoj neuvážený čin a jeho následok, ktorý videl, znášať zodpovednosť.

Dôležitým svedectvom, ktoré podporuje túto úvahu súdu, je vyjadrenie svedka G., že mu obžalovaný niekoľko hodín po tomto incidente v takom podnapilom stave, že mu tiekli sliny, povedal, že „vykončil“ poškodeného. Nasledujúci deň, keď sa poškodený nachádzal po urgentnej operácii v nemocnici, sa o tom zmienil svedkovi Z. a o niekoľko dní aj svedkovi O.. Ak by k tomuto priznaniu obžalovaného nedošlo, dohady o príčine zranenia poškodeného a páchateľovi, by medzi jeho priateľmi pretrvávali zrejme až do času, kým by o tom neprehovoril sám, pričom od 20. 9. 2015 od 19,05 hod. do 24. 9. 2015 do 13,00 hod. bol hospitalizovaný na ARO a jeho hospitalizácia bola ukončená prepustením do ambulantnej starostlivosti traumatológa a neurológa až dňa 14. 10. 2015. Obžalovaného priamo usvedčuje zo spáchania žalovaného činu poškodený, u ktorého súd nezistil okolnosti, ktoré by jeho vieryhodnosť spochybňovali. Všetky vyššie uvedené dôkazy majú logickú náväznosť, neprotirečia si, preto súd mohol prijať nepochybný záver o vine obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ako sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal predovšetkým na okolnosti spáchania skutku, na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obž. S. D. je z miesta bydliska hodnotený len evidenčne, v registri trestov má záznam z r. 2009 o zmieri, jednalo sa o tr. čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. V evidencii priestupkov má tri záznamy, za krádež alkoholu v OC U. z r. 2011, za fyzické napadnutie (opakované údery rukou do hlavy a kopanec do zadnej časti tela) svojej sestry v r. 2011 a za neuposlúchnutie výzvy príslušníkov pohotovostnej motorizovanej jednotky z r. 2013.

Súd nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného. Uložil mu preto trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí od dvoch do piatich rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má sklony k nerešpektovaniu spoločenských noriem a pravidiel, k páchaniu priestupkov, mu výkon trestu odložil na dlhšiu skúšobnú dobu a to v trvaní tri a pol roka.

Poškodený F. S. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a to za bolestné podľa znaleckého posudku, v prípravnom konaní žiadal odškodnenie za 470 bodov, na hlavnom pojednávaní za 500 bodov. Podľa znaleckého posudku za zranenia, ktoré poškodený utrpel, je bodové vyjadrenie odškodnenia za bolesť podľa zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodeného spolu 470 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu jedného bodu v r. 2015, t.j. 17,16 eur, spolu činí 806,52 eur. Pretože poškodený si uplatnil nárok za bolestné vo vyššom bodovom ohodnotení, ako ho ustálil súdny znalec, bola mu priznaná náhrada škody v rozsahu 470 x 17,16 eur = 806,52 eur a so zvyškom nároku bol v súlade s ust. § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázaný na občianske súdne konanie.

V prípravnom konaní bol riadne a včas uplatnený nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na liečbu svojho poistenca poškodeného F. S. W. zdravotná poisťovňa a.s. D.. Na základe listinných dôkazov, ktoré poškodená strana v súvislosti s nákladmi liečenia predložila, súd postupoval podľa ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku a obžalovaného zaviazal k náhrade týchto nákladov v rozsahu 10 567,66 eur, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.