Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/35/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: VERKO, s.r.o., IČO: 36 555 151, sídlo: Štefánikova trieda 15, 949 01 Nitra, zast. Mgr. Peter Starinský, advokát so sídlom Panenská 13, 811 03 Bratislava, IČO: 42 179 769, a Advokátska kancelária MCL, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: P & A Group, s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 394 381, sídlo: Račianska 88 B, 831 02 Bratislava, o zaplatenie 116 907,61 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 87 629,04 EUR spolu s úrokom z omeškania · 9,05 % p.a. zo sumy 56 160,- EUR od 09. 02. 2015 do zaplatenia, · 9,05 % p.a. zo sumy 6 240,- EUR od 25. 02. 2015 do zaplatenia, · 9,05 % p.a. zo sumy 8 198,04 EUR od 10. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde proti žalovanému tri žaloby, konania o ktorých (pôvodne vedené pod č.k. , a ) tunajší súd uznesením č.k. -114 zo dňa 26. 07. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08. 09. 2017, spojil do jedného konania vedeného pod č.k. . Žaloby boli podané spoločnosťou I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. (IČO: 36 865 265) ako správcom konkurznej podstaty spoločnosti Fima möbel, s.r.o. v konkurze (IČO: 36 234 613), ktorá bola vlastníkom predmetných nehnuteľností a zmluvnou stranou dotknutých zmlúv. Pohľadávky, ktoré boli predmetom žalôb, boli počas konania prevedené v rámci predaja podniku úpadcu na spoločnosť SVX s.r.o. (IČO: 45 615 993) a následne na spoločnosť VERKO, s.r.o. (IČO: 36 555 151), ktorá bola majiteľom pohľadávok a žalobcom v čase vyhlásenia rozsudku. Súd o jednotlivých zmenách na strane žalobcu rozhodol uzneseniami, ktoré nadobudli právoplatnosť.

ŽALOBA 1

2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09. 02. 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 62 400,- EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Fima möbel, s.r.o. v konkurze (IČO: 36 234 613; „úpadca“), konajúca prostredníctvom ustanoveného správcu konkurznej podstaty („správca“), ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX nájomnú zmluvu, na základe ktorej boli do užívania žalovaného prenechané nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa nachádzajúce sa v k. ú. H.É. R., LV č. XXXX, a to za nájomné vo výške 5 200,- EUR bez DPH / mesiac (ďalej len „Zmluva 1“). Zmluva 1 bola uzatvorená na dobu určitú, od 01. 09. 2013 do odovzdania podniku úpadcu, ktorého súčasťou sú nehnuteľnosti, úspešnému

uchádzačovi pri predaji podniku, poprípade odovzdaním nehnuteľností úspešnému vydražiteľovi pri predaji nehnuteľností prostredníctvom dražby. Správca žalovanému od začiatku trvania nájomného vzťahu v zmysle Zmluvy 1 vystavoval a doručoval faktúry za užívanie predmetu nájmu, ktoré žalovaný až do mesiaca december 2013 (vrátane) platil. Žalovaný správcom doručené faktúry za mesiac január 2014 až október 2014 nezaplatil. Na dotazy správcu z mája 2014 z akého dôvodu žalovaný vystavené faktúry za mesiace január 2014 až apríl 2014 neuhradil, žalovaný reagoval, že mu tieto neboli doručené. Správca preto z dôvodu právnej istoty faktúry opätovne zaslal žalovanému spolu s listom zo dňa 22. 05. 2014, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom na doručenke. Žalovaný predmetné faktúry ani po ich opätovnom preukázateľnom doručení neuhradil. Dňa 30. 06. 2014 bol správcovi e-mailom doručený list žalovaného označený ako ,,Nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX okamžité odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. VII ods. 3 nájomnej zmluvy“, ktorým žalovaný oznámil správcovi, že od Zmluvy 1 okamžite odstupuje v zmysle jej Článku VII. ods. 3., pričom ako dôvod uviedol, že nemôže z dôvodu ohrozenia majetku častými vlámaniami do nehnuteľností užívať tieto v súlade s účelom zmluvy, čo malo byť spôsobené konaním/opomenutím konania správcu. Podľa správcu nebol daný dôvod okamžitého odstúpenia od Zmluvy 1, keďže skutočnosť, že sa do prenajatých nehnuteľností niekto vláme (čo žalovaný ani nepreukázal), nebolo a nemohlo byť spôsobené úmyselným konaním správcu, a to najmä z toho dôvodu, že nájomca (žalovaný) bol v zmysle Článku IV. ods. 1. písm. k) Zmluvy 1 povinný zabezpečiť 24-hodinové stráženie nehnuteľností prostredníctvom súkromnej strážnej služby (SBS), a to práve z toho dôvodu, aby k vlámaniam a ohrozeniu majetku žalovaného nemohlo dôjsť. Z uvedeného vyplýva, že zabezpečenie nehnuteľností a predchádzanie prípadným vlámaniam bolo povinnosťou žalovaného a nie správcu, a teda nemohlo byť spôsobené úmyselným konaním správcu to, že sa niekto do nehnuteľností vlámal. Správca, rešpektujúc vôľu ukončiť nájomný vzťah zo strany žalovaného, mal za to, že predmetný list žalovaného doručený správcovi e-mailom dňa 30.06.2014 bol výpoveďou zmluvy so štvormesačnou výpovednou lehotou v zmysle Článku VII. ods. 5. Zmluvy 1, pričom za takýchto okolností bol nájomný vzťah ukončený uplynutím mesiaca október 2014. Tieto skutočnosti správca oznámil žalovanému listom zo dňa 12.09.2014. Žalovaný užíval nehnuteľnosti až do skončenia mesiaca október 2014, teda nemôže ani spochybňovať existenciu nájomného vzťahu založeného Zmluvou 1 a jeho trvanie až do tohto času. Žalovaný dodnes neuhradil nájomné za obdobie január 2014 - október 2014, t.j. 10 x 6 240,- EUR s DPH.

3. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe 1 pripojil nasledovné listinné dôkazy: výtlačok z Obchodného vestníka 37/2013 a 130/2013 (č.l. 7 - 9), Nájomná zmluva (č.l. 10 - 15), list z 22. 05. 2014 - Zaslanie faktúr za obdobie január 2014 - apríl 2014 s doručenkou (č.l. 16), list z 30. 06. 2014 - Okamžité odstúpenie od zmluvy (č.l. 17), list z 12. 09. 2014 - Okamžité odstúpenie od zmluvy zo dňa 30. 06. 2014 - odpoveď, s doručenkou (č.l. 18 - 19), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 20), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 21), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 22), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 23), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 24), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 25), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 26), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 27), faktúra č. XXXXXXX bez doručenky (č.l. 28), faktúra č. XXXXXXX s doručenkou (č.l. 29), list z 21. 11. 2014 - Výzva na zaplatenie, s doručenkou (č.l. 30 - 31).

4. Na žalobu reagoval žalovaný odporom podaným dňa 12. 03. 2015 proti platobnému rozkazu vydanému tunajší súdom. Uviedol, že uzavrel Zmluvu 1 tak, ako bola predložená žalobcom. Poukázal však na čl. I ods. 4 Zmluvy 1, podľa ktorého časť areálu zostane aj po uzavretí Zmluvy 1 v užívaní prenajímateľa, pričom sa z nájomného odpočíta suma 1 200,- EUR a teda nájomné bude až do odovzdania skladovej časti stavby so súp. č. XXXX nájomcovi predstavovať sumu 4 000,- EUR bez DPH mesačne. Žalovaný uviedol, že predmetná časť areálu nebola žalovanému nikdy odovzdaná. Žalovaný zároveň namietal, že mu neboli do užívania odovzdané i ďalšie časti nehnuteľností, resp. že tieto nehnuteľnosti užívali tretie osoby. Žalobcovi preto nemohlo vzniknúť právo fakturovať nájomné vo výške 5 200,- EUR bez DPH mesačne. Žalovaný ďalej namietol, že Zmluva 1 postráda znaky určitosti a zrozumiteľnosti s poukazom na a jej jednotlivé ustanovenia si navzájom odporujú. Podľa žalovaného sa Zmluva 1 skončila 30. 06. 2014 jednostranným odstúpením žalovaného od zmluvy podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy 1, pričom prenajímateľ nebol oprávnený jednostranne prekvalifikovať odstúpenie od zmluvy na výpoveď. Dňom 30. 06. 2014 žalovaný odsťahoval najdôležitejšiu časť skladu obilia, t.j. váhu, a postupne sa vysťahoval z predmetu nájmu. Žalovaný k odporu nepripojil dôkazy, ani dôkazy nenavrhol vykonať.

5. Žalobca spolu s podaním doručeným tunajšiemu súdu 27. 03. 2015 doručil súdu 4 ks fotografií (č.l. 47 - 50), na ktorých sú zachytené baly sena v hale, pričom fotografie mali byť vyhotovené 25. 03. 2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30. 04. 2015 tieto fotografie spochybnil, z dôvodu, že tieto baly nie sú nijako označené, nie je zrejmé, kto je ich majiteľom, pričom nie je vylúčená ani fotomontáž.

6. Na odpor žalovaného žalobca reagoval replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 05. 2015. Poprel, že by predmet nájmu nebol nájomcovi úplne odovzaný, hoci zo začiatku skutočne prenajímateľovi patrilo iba nájomné 4 000,- EUR bez DPH mesačne. Takýto stav však trval len do mesiaca 10/2013, v ktorom došlo k vyprataniu predmetného skladu, a tým sprístupneniu predmetu nájmu v celom rozsahu do užívania žalovanému, čím prenajímateľovi vznikol počnúc mesiacom 11/2013 nárok na mesačné nájomné v plnej výške 5.200,00 EUR + DPH (spolu 6.240,00 EUR). Žalovaný tento stav sám akceptoval, keďže za nasledujúce mesiace (11/2013 a 12/2013) platil mesačné nájomné vo výške 6.240,00 EUR, pričom fakturované čiastky nerozporoval a nenamietal. Vypratanie skladu realizoval sám žalovaný, pričom dohodnutá odplata za tieto práce (3 240,- EUR) bola započítaná voči nájomnému za mesiac 10/2013 a žalovaný aj uhradil nájomné za uvedený mesiac vo výške 1 560,- EUR (po odpočítaní 3 240,- EUR z dohodnutých 4 800,- EUR s DPH). Žalovaný nikdy nerozporoval fakturovanú výšku nájomného z dôvodu, že predmet nájmu nemôže užívať, preto jeho nepreukázané tvrdenia v odpore považuje žalobca za účelové. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že nemohol užívať predmet nájmu z dôvodu, že predmet nájmu užívala tretia osoba (spoločnosť Holcim (Slovensko) a. s., prípadne iný subjekt), žalovaný prenajímateľovi takúto skutočnosť nikdy neoznámil, a preto sa mu jeho tvrdenie javí ako účelovo zavádzajúce. Žalobca nedal spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s., a ani inému subjektu, do nájmu predmet nájmu, ktorý mal v nájme žalovaný, na základe žiadnej zmluvy, a ani na základe žiadneho iného právneho titulu, a rovnako nedostával od dotknutej spoločnosti, a ani od iného subjektu, žiadne plnenia titulom nájomného. Pokiaľ ide o skončenie zmluvy, žalobca poukázal na to, že právny úkon sa má tiež vykladať podľa vôle konajúcej osoby, ak táto nie je v rozpore s jej jazykovým prejavom ( ). Z jazykového prejavu žalovaného (písomného vyjadrenia, ktorým mal vôľu ukončiť zmluvu), ktorý zrejme nemá právne vzdelanie (jeho konateľ') a nezistil rozdiel medzi inštitútom „výpoveď zmluvy“ a ,,odstúpenie od zmluvy“, bola zrejmá jeho vôľa ukončiť zmluvu, avšak túto nebolo možné ukončiť okamžitým odstúpením, ale len výpoveďou po uplynutí výpovednej doby. Preto žalobca, akceptujúc jeho vôľu, pokračoval v plnení zmluvy (prenechaniu predmetu nájmu žalovanému na užívanie) až do jej ukončenia (uplynutia výpovednej doby) a za toto plnenie požadoval platenie nájomného. K svojmu podaniu žalobca priložil nasledovné listinné dôkazy: faktúra č. XXXXXXX (č.l. 88), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 89), faktúra č. XXX/XXXX (č.l. 90), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 91), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 92), potvrdenia o úhrade (č.l. 93 - 95).

7. Žalovaný reagoval duplikou doručenou súdu 26. 06. 2015. Zotrval na závere, že Zmluva 1 skončila odstúpením žalovaného k 30. 06. 2014. K fyzickému odovzdaniu skladu nemohlo dôjsť, lebo žalobca sa v priestoroch skladu neobjavoval. Preto žalovaný donedávna platil strážnu službu a poplatok za elektrinu v objekte sám z vlastných prostriedkov, lebo nemal komu sklad odovzdať. Podľa vedomia žalovaného Holcim (Slovensko) a.s. stále v sklade pôsobí. Zopakoval svoju argumentáciu k výpovednej hodnote fotografií s balmi sena. Zopakoval, že areál užívalo niekoľko spoločností, pričom žalovaný ústne požadoval zľavu z nájomného a teda ani nemožno tvrdiť, že žalovaný s fakturovanou výškou nájomného súhlasil. Žalobcovi vzniklo právo fakturovať nájomné len vo výške 4 000,- EUR mesačne. Žalovaný k duplike nepripojil dôkazy, ani dôkazy nenavrhol vykonať.

ŽALOBA 2

8. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 02. 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 20 948,57 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu 1, ktorá podľa žalobcu skončila k 31. 10. 2014 (pozn. skutkové okolnosti uvedené v žalobe 2 sa za obdobie do 31. 10. 2014 zhodujú s tými, ktoré žalobca popísal v žalobe 1 - viď odsek 2 tohto rozsudku). Podľa žalobcu žalovaný užíval predmet nájmu podľa Zmluvy 1 i po 31. 10. 2014. Žalobca uviedol, že dňa 10.02.2015 správca vykonal ohliadku nehnuteľností na mieste samom a zistil, že nehnuteľnosti sú stále užívané žalovaným, a to aj napriek skutočnosti, že nájomný vzťah bol skončený ku dňu 31. 10. 2014. O svojom zistení správca dňa 11. 02. 2015 spísal úradný záznam, v ktorom podrobne opísal priebeh ohliadky a nasledujúcich úkonov, z ktorých zistil, že nehnuteľnosti sú skutočne užívané žalovaným. Ako žalovaný sám telefonicky potvrdil správcovi, po skončení nájomného vzťahu žalovaný nehnuteľnosti nevypratal a neprestal užívať, minimálne do dňa 10. 02. 2015, keď správca tento stav zistil. Keďže nájomný

vzťah bol de lege skončený ku dňu 31. 10. 2014, odo dňa 01. 11. 2014 boli nehnuteľnosti užívané bez platnej zmluvy a teda bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobca poukázal na ustanovenia a a . Žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže bezdôvodné obohacovanie spočívalo v užívaní majetku (nehnuteľností), nie je možné toto bezdôvodné obohatenie vydať (užívanie nehnuteľností sa vydať vzhľadom na svoju podstatu nedá), a preto je žalovaný v zmysle druhá veta povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Správca výšku peňažnej náhrady vyčíslil takto: žalovaný počas trvania nájomného vzťahu platil a mal platiť sumu vo výške 6 240,00 EUR/mesiac za užívanie nehnuteľností. Po ukončení nájomného vzťahu sa rozsah užívania nehnuteľností nijako nezmenil (žalovaný užíval nehnuteľností v rovnakom rozsahu a rovnakým spôsobom), a preto by sa výška peňažnej náhrady mala rovnať výške nájomného, ktoré by bol žalovaný povinný zaplatiť za kalendárny mesiac, ak by nájomný vzťah trval, konkrétne: za mesiace 11/2014 - 1/2015 vo výške 6 240,- EUR a alikvotnú časť mesačnej peňažnej náhrady za dni 01. 02. 2015 až 10. 02. 2015 (10 z 28 dní mesiaca 2/2015) vo výške 2 228,57 EUR. Celková výška peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného predstavuje ku dňu 10. 02. 2015 sumu vo výške 20 948,57 EUR. Užívanie nehnuteľností žalovaným do tohto dátumu správca toho dňa zistil na mieste samom a následne mu túto skutočnosť potvrdil zástupca žalovaného pán Š. R.. Správca listom zo dňa 18. 02. 2015 vyzval žalovaného na vypratanie nehnuteľností a zaplatenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20. 02. 2015. V stanovenej lehote, ktorá uplynula dňa 23. 02. 2015, žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

9. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe 2 pripojil nasledovné listinné dôkazy (pozn. referencie sú na č.l. pôvodného spisu ): výtlačok z Obchodného vestníka 37/2013 a 130/2013 (č.l. 9 - 11), Nájomná zmluva (č.l. 12 - 17), list z 22. 05. 2014 - Zaslanie faktúr za obdobie január 2014 - apríl 2014 s doručenkou a prílohami (č.l. 18 - 22), list z 30. 06. 2014 - Okamžité odstúpenie od zmluvy (č.l. 23), list z 12. 09. 2014 - Okamžité odstúpenie od zmluvy zo dňa 30. 06. 2014 - odpoveď, s doručenkou (č.l. 24 - 25), 10 x faktúra (9x s doručenkou), fa špecifikované v odseku 3 tohto rozsudku (č.l. 26 - 35), list z 21. 11. 2014 - Výzva na zaplatenie, s doručenkou (č.l. 36 - 37), dokument označený ako Úradný záznam z 11. 02. 2015 (č.l. 38), 10x fotografia (č.l. 39 - 48), list z 18. 02. 2015 - Výzva na odstránenie protiprávneho stavu, vypratanie nehnuteľností a vydanie bezdôvodného obohatenia, s doručenkou (č.l. 49 - 50).

10. Na žalobu 2 reagoval žalovaný odporom podaným dňa 23. 03. 2015 proti platobnému rozkazu vydanému tunajší súdom. Uviedol, že uzavrel Zmluvu 1 tak ako bola predložená žalobcom a uviedol skutočnosti, ktoré uviedol v odpore podanom v konaní o žalobe 1 (viď. odsek 4 tohto rozsudku), pričom tvrdil, že areál bol užívaný aj tretími osobami a žalobcovi nikdy nevznikol nárok na úhradu nájomného vo výške 5 200,- EUR bez DPH, ale len 4 000,- EUR bez DPH. Nájomný vzťah skončil odstúpením žalovaného od zmluvy k 30. 06. 2014, pričom po tomto dátume už žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíval. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mal neoprávnene užívať v období od mesiaca november 2014 do 10. 02. 2015 celý areál, to nijako neobstojí, lebo celý areál ani v čase existencie nájomnej zmluvy, t.j. do 30. 06. 2014, mu nebol celý odovzdaný a ním prevzatý a aj podľa zmluvy 1 mu nikdy nevznikla povinnosť platiť 5 200,- EUR bez DPH mesačne. Čiže nijako nie je možné mechanicky aplikovať na žalované obdobie (od 11/2014 do 10. 02. 2015) nájomné, ktorého povinnosť platiť žalovanému nikdy nevznikla. Naviac po 30. 06. 2014 nehnuteľnosti prestal užívať a odsťahoval sa, čiže návrh týkajúci sa obdobia november 2014 do 10. 02. 2015 na vymáhanie náhrady za bezdôvodné obohatenie je nedôvodný, ako aj pôvodná výzva žalobcu zo dňa 18. 02. 2015 na vypratanie nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalobcom predložený „úradný záznam“, komplementár ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nie je úradnou osobou (orgán štátnej moci alebo verejnej správy), preto nazvať nejaké zápisky „úradným záznamom“ mu neprislúcha. Naviac, nedostatkom tohto tzv. „úradného záznamu“ je, že pripojené fotografie za dnešného stavu techniky nie sú dátumované, že napr. odporca žiadnym nákladným prívesom nedisponuje (na jednej z fotografií je zachytené nákladné auto s prívesom), odfotené priestory, ale ani baly slamy nie sú identifikovateľne označené. O úrovni a vierohodnosti údajov svedčí aj záhadná osoba označená v zázname ako zamestnanec, ktorý sa odmietol identifikovať. Záverom uviedol, že žalovaný je nútený doteraz platiť strážnikov zabezpečujúcich ochranu areálu, čo žalobca vie, lebo prenajaté veci od žalovaného stále neprevzal. Dôkazy žalovaný k odporu nepripojil, ani nenavrhol vykonať.

11. Žalobca spolu s podaním doručeným tunajšiemu súdu 27. 03. 2015 doručil súdu 4 ks fotografií (č.l. 62 - 65), na ktorých sú zachytené baly sena v hale, pričom fotografie mali byť vyhotovené 25. 03. 2015.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30. 04. 2015 tieto fotografie spochybnil, z dôvodu, že tieto baly nie sú nijako označené, nie je zrejmé, kto je ich majiteľom, pričom nie je vylúčená ani fotomontáž.

12. Na odpor žalovaného žalobca reagoval replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 05. 2015. Poprel, že by predmet nájmu nebol nájomcovi úplne odovzaný, pričom uviedol skutočnosti totožné ako v replike v konaní o žalobe 1 (viď. odsek 6 tohto rozsudku). Ďalej žalobca poukázal na predložené fotografie (viď odsek 11 tohto rozsudku) a tiež na tvrdenia žalovaného o tom, že zabezpečuje stráženie nehnuteľností na vlastné náklady - je tomu tak zrejme preto, že v nehnuteľnostiach má stále umiestnený majetok, ktorého stráženie týmto zabezpečuje. Žalobca žalovaného nepožiadal, aby nehnuteľnosti nechal po ukončení zmluvného vzťahu strážiť, a nie je mu zrejmý iný dôvod, prečo by žalovaný na svoje náklady strážil cudzie nehnuteľnosti, o ktorých žalovaný výslovne tvrdí, že ich neužíva. K svojmu podaniu žalobca priložil nasledovné listinné dôkazy: faktúra č. XXXXXXX (č.l. 103), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 104), faktúra č. XXX/XXXX (č.l. 105), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 106), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 107), potvrdenia o úhrade (č.l. 108 - 110).

ŽALOBA 3

13. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 02. 2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 33 559,04 EUR s príslušenstvom. Vecne žalobu odôvodnil tým, že úpadca (Fima möbel, s.r.o. v konkurze) ešte v čase pred vyhlásením konkurzu uzavrel ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom tri ďalej uvedené nájomné zmluvy: (i) Dňa XX. XX. XXXX uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal úpadca do užívania žalovanému prevádzkovú budovu postavenú na parc. č. XXX/XX, nachádzajúcu sa v obci H. R., zapísanú na LV č. XXXX (ďalej len „Zmluva 2“). V zmysle Článku II. bod 1. Zmluvy č. 2 sa žalovaný zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť nájomné vo výške 694,17 EUR + DPH/mesiac, t.j. nájomné vo výške 833,00 EUR vrátane DPH/mesiac. Žalovaný sa tiež zaviazal okrem nájomného uhrádzať prenajímateľovi poplatky za plnenia/služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu (Článok II. bod 4. a 5. Zmluvy č. 1). Zmluva č. 2 bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01. 10. 2010; (ii) dňa XX. XX. XXXX uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal úpadca do užívania žalovanému prevádzkovú budovu postavenú na parc. č. XXX/XX, nachádzajúcu sa v obci H. R., zapísanú na LV č. XXXX (ďalej len „Zmluva 3“). V zmysle Článku II. bod 1. Zmluvy 3 sa žalovaný zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť nájomné vo výške 694,17 EUR + DPH/mesiac, t.j. nájomné vo výške 833,00 EUR vrátane DPH/mesiac. Žalovaný sa tiež zaviazal okrem nájomného uhrádzať prenajímateľovi poplatky za plnenia/služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu (Článok II. bod 4. a 5. Zmluvy č. 2). Zmluva č. 3 bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01. 10. 2010; (iii) dňa 01. 06. 2012 uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal úpadca do užívania žalovanému prevádzkovú budovu postavenú na parc. č. XXX/XX, nachádzajúcu sa v obci H. R., zapísanú na LV č. XXXX (ďalej len „Zmluva 4“). V zmysle Článku II. bod 1. Zmluvy 4 sa žalovaný zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť nájomné vo výške 639,17 EUR + DPH/mesiac, t.j. nájomné vo výške 767 EUR vrátane DPH/mesiac. Žalovaný sa tiež zaviazal okrem nájomného uhrádzať prenajímateľovi poplatky za plnenia/služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu. Zmluva 4 bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01. 06. 2012. Zmluvy 2, 3 a 4 boli ukončené na základe dohody medzi správcom a žalovaným ku dňu 31. 08. 2013. V zmysle Zmlúv bol žalovaný povinný zaplatiť nájomné takto: (i) v mesiacoch 10/2010 až 05/2012 (20 mesiacov) nájomné zo Zmluvy 2 a Zmluvy 3 vo výške 1 666,00 EUR/mesiac; (ii) v mesiacoch 06/2012 až 08/2013 (15 mesiacov) nájomné zo Zmluvy 2, Zmluvy 3 a Zmluvy 4 vo výške 2 433,00 EUR/mesiac. Žalobca nedisponuje jednotlivými faktúrami, ktoré vystavil úpadca žalovanému na základe Zmlúv, no pri preverovaní platieb pripísaných na účet úpadcu zistil, že žalovaný nezaplatil nájomné zo Zmlúv v celom rozsahu, ale len čiastočne. V mesiacoch 03/2011 - 05/2012 uhradil žalovaný mesačne čiastku 1 714,- EUR. V mesiacoch 06/2012, 07/2012, 09/2012 a 10/2012 uhradil žalovaný mesačne čiastku 2 481,- EUR. Je teda zrejmé, že žalovaný z titulu uzatvorených Zmlúv prenajímateľovi plnil. Každá jednotlivá platba je o 48,00 EUR vyššia ako nájomné spolu za jeden mesiac, zrejme z dôvodu refakturácie poplatkov za plnenia/služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu, najmä však spotrebovaných energií (Článok II. bod 4. a 5. každej zo Zmlúv). Rovnako je zrejmé, že žalovaný počnúc mesiacom 06/2012 plnil vyššiu sumu z titulu uzatvorenia Zmluvy 4. V zmysle Článku II. bod 2. každej zo Zmlúv bolo nájomné splatné v mesiaci, ku ktorému sa viaže. Z dátumov, kedy boli platby pripísané na účet úpadcu, je zrejmé, že žalovaný nezaplatil nájomné v ďalej uvedenom rozsahu (náklady na spotrebované energie nájomcom si žalobca žalobou neuplatňuje): za obdobie 10/2010 - 02/2011 vo výške 1 666,- EUR mesačne, za 08/12 vo výške 2 433,- EUR, za obdobie 11/2012 a 12/2012 vo výške 2 433,- EUR mesačne, za obdobie 01/2013

- 04/2013 vo výške 2 049,51 EUR mesačne a za obdobie 05/2013 - 08/2013 vo výške 2 433,- EUR mesačne. Žalobca vysvetlil, že za mesiace 01/2013 až 04/2013 vystavila predchádzajúca správkyňa úpadcu C.. C. Š. žalovanému zníženú faktúru (zľava) č. XXXXXXX dňa XX. XX. XXXX, splatnú dňa 02. 05. 2013 na sumu spolu 8 198,04 EUR (2 049,51 EUR/mesiac). Žalovaný je teda dlžný na nájomnom sumu spolu vo výške 33 559,04 EUR. Keďže žalobca nedisponuje faktúrami vystavenými úpadcom žalovanému za obdobie mesiacov 10/2010 až 12/2012, nežiada zaplatenie úrokov z omeškania, keďže nevie, kedy sa nájomné za príslušné mesiace stalo splatným a odkedy je žalovaný s jeho zaplatením v omeškaní. Žalobca požaduje úroky z omeškania len z nezaplateného nájomného za mesiace 01/2013 až 04/2013, keďže predmetná faktúra bola vystavená predchádzajúcim správcom úpadcu a doručená žalovanému a je zrejmé, kedy bola splatná a od kedy je žalovaný s jej zaplatením v omeškaní.

14. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe 3 pripojil nasledovné listinné dôkazy (pozn. referencie sú na č.l. pôvodného spisu ): výtlačok z Obchodného vestníka 37/2013 a 130/2013 (č.l. 7

- 9), Zmluva o nájme nebytových priestorov z 01. 10. 2010 (č.l. 10 - 14), Zmluva o nájme nebytových priestorov z 22. 10. 2010 (č.l. 15 - 19), Zmluva o nájme nebytových priestorov z 01. 06. 2012 (č.l. 20 - 24), výpisy z bankového účtu (č.l. 25 - 41), faktúra č. 2013003 (č.l. 42).

15. Na žalobu 3 reagoval žalovaný odporom podaným dňa 23. 03. 2015 proti platobnému rozkazu vydanému tunajší súdom. Žalovaný vzniesol voči žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 27. 02. 2015. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa Zmlúv bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné na základe faktúr vystavených prenajímateľom, ktorý bol faktúry povinný vystaviť a doručiť žalovanému do 5. dňa kalendárneho mesiaca, ktorého sa nájomné týka. Žalovaný striktne dodržiaval predmetné nájomné zmluvy a riadne a včas platil nájomné na základe tých faktúr, ktoré boli prenajímateľom riadne vystavené a doručené. Dôkazy k odporu žalovaný nepripojil, ani nenavrhol vykonať.

16. Žalobca spolu s podaním doručeným tunajšiemu súdu 27. 03. 2015 doručil súdu 4 ks fotografií (č.l. 62 - 65), na ktorých sú zachytené baly sena v hale, pričom fotografie mali byť vyhotovené 25. 03. 2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30. 04. 2015 tieto fotografie spochybnil, z dôvodu, že tieto baly nie sú nijako označené, nie je zrejmé, kto je ich majiteľom, pričom nie je vylúčená ani fotomontáž.

17. Na odpor žalovaného žalobca reagoval replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 05. 2015. Poukázal na to, že žalovaný nepoprel existenciu dlhu. Tvrdil len, že mu prenajímateľ nedoručil v zmysle Zmlúv faktúry, na základe ktorých mal žalovaný plniť. Žalobca faktúrami nedisponuje z toho dôvodu, že úpadca mu po vyhlásení konkurzu neodovzdal účtovnú dokumentáciu, no predpokladá, že úpadca faktúry riadne vystavoval, keďže mal záujem na tom, aby mu žalovaný plnil a tiež predpokladá, že žalovaný týmito faktúrami disponuje alebo disponovať môže a má. Bez ohľadu na skutočnosť, či boli faktúry v čase uvedenom v zmluve vystavené a žalovanému doručené alebo nie, právo požadovať nájomné tým nie je dotknuté. Nájomné je odplatou za užívanie predmetu nájmu nájomcom. Faktúra, okrem toho, že je to najmä daňový doklad, plní funkciu výzvy na plnenie, a nie funkciu právneho titulu vzniku samotnej pohľadávky. Právnym titulom pohľadávky sú, v tomto prípade, nájomné zmluvy. Podľa konštantnej judikatúry súdov sa za výzvu na plnenie považuje aj akt doručenia žaloby o zaplatenie dlžníkovi cestou súdu, prípadne doručenia žaloby súdu. Keďže návrh na začatie konania bol žalovanému riadne cestou súdu doručený, žalovanému jeho doručením vznikla povinnosť dlhy plniť a v súčasnej dobe je s ich plnením v omeškaní bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu vystavených faktúr. K námietke premlčania žalobca uviedol, že nie je vznesená účinne, keďže žalovaný nešpecifikoval, ktorej časti dlhu sa má týkať, pričom žalobca sa domáha zaplatenia viacerých samostatných pohľadávok, ktoré vznikali v priebehu času. Dôkazy k replike žalobca nepriložil, ani nenavrhol vykonať.

18. Žalovaný reagoval duplikou doručenou súdu 26. 06. 2015. Zopakoval, že nájomnú zmluvu dodržiaval a platil nájomné na základe faktúr, ak mu boli prenajímateľom doručené. Ak sa tak účastníci dohodnú, predpokladom platby je vystavenie a doručenie riadnej faktúry. Zopakoval tiež svoju argumentáciu, že baly sena na fotografiách nie sú identifikovateľné, areál užívali aj tretie osoby.

19. Tunajší súd rozhodol vo veci (po spojení konaní o vyššie uvedených žalobách do konania sp. zn. ) rozsudkom sp. zn. -168 zo dňa 14. 10. 2019 tak, že žalobám vyhovel a

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prvostupňový rozsudok bol zrušený v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. -222 zo dňa 26. 01. 2021 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov a je nepreskúmateľný.

20. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 29. 04. 2022. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

K ŽALOBE 1

21. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Fima möbel, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 234 613) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Nájomnú zmluvu (Zmluva 1), ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností, konkrétne pozemkov a stavieb vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa v k. ú. H. R., obec: H. R., zapísaných na LV č. XXXX, ako sú podrobne špecifikované v čl. I. Zmluvy 1 (ďalej spolu aj ako „areál“). Zmluva 1 bola uzavretá podľa ustanovení a nasl. („OZ“). Uzavretá bola na dobu určitú, a to od 01. 09. 2013 do odovzdania podniku úspešnému uchádzačovi pri predaji podniku, inak odovzdaním nehnuteľností úspešnému vydražiteľovi v prípade ich predaja prostredníctvom dražby. Podľa čl. I. bodu 4 časť areálu nebola žalovanému odovzdaná do užívania hneď po začatí nájmu, ale mala byť odovzdaná dodatočne, počas trvania nájomného vzťahu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 4 000,- EUR bez DPH mesačne za obdobie od uzavretia Zmluvy 1 do odovzdania vyššie uvedenej zostávajúcej časti areálu do užívania žalovanému. Za obdobie po odovzdaní zostávajúcej časti areálu nájomcovi bolo nájomné dohodnuté vo výške 5 200,- EUR bez DPH mesačne, t.j. 6 240,- EUR s DPH mesačne. Skutočnosti uvedené v tomto odseku neboli medzi stranami sporné a vyplývajú tiež zo žalobcom predloženej Zmluvy 1.

22. Listom zo dňa 30. 06. 2014 žalovaný odstúpil od Zmluvy 1, pričom odstúpenie odôvodnil s poukazom na čl. VII. ods. 3 Zmluvy 1 tým, že žalovaný pre neustále vlámania do prenajímaných objektov a pre reálne ohrozovanie jeho majetku nemôže plniť svoje úlohy, predmet nájmu je nedostatočne mechanicky zabezpečený a preto ho nemožno využívať v súlade s dohodnutým účelom nájmu. Prenajímateľ reagoval listom z 12. 09. 2014, ktorým oznámil, že odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné, avšak rešpektuje vôľu žalovaného ukončiť Zmluvu 1 a jeho list vyhodnotil ako výpoveď Zmluvy 1 podľa čl. VII. ods. 5 Zmluvy 1, pričom Zmluva 1 skončí uplynutím štvormesačnej výpovednej doby, t.j. dňa 31. 10. 2014.

23. Žalovaný uhradil nájomné za mesiace 09/2013 - 12/2013. Prenajímateľom fakturované nájomné za mesiace 01/2014 - 10/2014 už žalovaný neuhradil. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

24. Podľa („OZ“) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

25. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

26. Podľa čl. II. bodu 1 Zmluvy 1 zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za užívanie predmetu nájmu mesačne vo výške celkom 5.200,- EUR bez DPH (ďalej len ,,Nájomné“).

27. Podľa čl. II. bodu 2 Zmluvy 1 Nájomné v zmysle predchádzajúceho bodu zmluvy nezahŕňa úhradu poplatkov za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že Prenajímateľ umožní prepis dodávok energií na Nájomcu tak, aby Nájomca mohol priamo uhrádzať poplatky za služby/plnenie médií priamo ich dodávateľom. V prípade, že prepis dodávok podľa predchádzajúcej vety nebude možné zabezpečiť, zaväzuje sa Nájomca bezodkladne uhradiť tieto služby/dodávky na základe refakturácie od Prenajímateľa. Pre odstránenie pochybností platí, že Nájomca bude uhrádzať všetky a akékoľvek náklady spojené s nájmom Areálu Úpadcu.

28. Podľa čl. II. bodu 3 Zmluvy 1 Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomné je splatné vždy mesačne na základe faktúry vystavenej Prenajímateľom. Splatnosť každej faktúry je do 15. dňa v mesiaci, ktorého sa Nájomné týka. Prenajímateľ je povinný vystaviť a doručiť faktúru Nájomcovi do 5. dňa kalendárneho mesiaca, ktorého sa Nájomné týka.

29. Podľa čl. II. bodu 4 Zmluvy 1 Nájomca je povinný riadne a včas zaplatiť Nájomné fakturované Prenajímateľom v zmysle tejto Zmluvy, a to na bankový účet Prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto Zmluvy. Nájomné považujú Zmluvné strany za zaplatené pripísaním peňažnej sumy Nájomného na bankový účet Prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto Zmluvy.

30. Podľa čl. II. bodu 5 Zmluvy 1 Nájomca je povinný zabezpečiť 24 hodinovú ochranu Areálu Úpadcu na vlastné náklady. Porušenie tejto povinnosti je dôvodom na odstúpenie od Zmluvy zo strany Prenajímateľa.

31. Podľa čl. IV. bodu 1 písm. k) Zmluvy 1 Nájomca je povinný zabezpečiť na vlastné náklady stráženie Areálu Úpadcu prostredníctvom strážnej služby (SBS) 24 hodín denne.

32. Podľa čl. III. bodu 3 Zmluvy 1 o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu Zmluvné strany nebudú spisovať osobitný protokol, keďže ku dňu účinnosti Zmluvy Nájomca už užíva predmet nájmu a tento preberá ako stojí a leží.

33. Podľa čl. VII. bodu 3 Zmluvy 1 Nájomca je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak v dôsledku úmyselného konania Prenajímateľa nie je objektívne možné užívanie predmetu nájmu v súlade s účelom nájmu v zmysle článku III. ods. 1 Zmluvy.

34. Podľa čl. VII. bodu 5 Zmluvy 1 Zmluvu je oprávnená vypovedať ktorákoľvek Zmluvná strana z akéhokoľvek dôvodu a taktiež bez udania dôvodu so štvormesačnou výpovednou dobou. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia písomného vyhotovenia výpovede druhej Zmluvnej strane.

35. Podľa ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

36. Žalovaný v konaní namietal, že Zmluvu 1 považuje za neplatnú, keďže postráda znaky určitosti a zrozumiteľnosti ( ), jej jednotlivé ustanovenia si navzájom odporujú. Bližšie dôvody pre svoj záver žalovaný neuviedol. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Zmluva 1 obsahuje základné náležitosti nájomnej zmluvy upravenej v ustanoveniach a nasl. . V Zmluve 1 je v čl. I. jednoznačne a zrozumiteľne identifikovaný predmet nájmu (katastrálnym územím, číslom LV, pozemky parcelnými číslami, výmerou a druhom pozemku a stavby súpisným číslom, resp. popisom stavby a pozemku, na ktorom je stavba umiestnená). V čl. II. Zmluvy 1 je určite a zrozumiteľne uvedená výška nájomného, ako aj platobné podmienky. Ako celok preto nemožno Zmluvu 1 hodnotiť ako absolútne neplatnú. Rovnako tak nemožno považovať za absolútne neplatné žiadne zo zmluvných ustanovení, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci (nájomné, skončenie nájmu, predmet nájmu, prevzatie predmetu nájmu ako stojí a leží a povinnosť žalovaného ako nájomcu zabezpečiť nepretržité stráženie predmetu nájmu). Preto je bezpredmetná i námietka premlčania, ktorú vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia (v prípade neplatnej zmluvy) žalovaný vzniesol v záverečnej reči na pojednávaní dňa 23. 09. 2019.

37. Po zodpovedaní otázky platnosti Zmluvy 1 sa súd zaoberal jednotlivými skutočnosťami, ktoré boli medzi stranami sporné. V prvom rade bolo medzi stranami sporné, kedy došlo k skončeniu nájomného vzťahu založeného Zmluvou 1. Podľa žalovaného zmluva skončila jeho odstúpením k 30. 06. 2014, pričom žalovaný tvrdil, že sa z predmetu nájmu vysťahoval a tento po 30. 06. 2014 neužíval. Podľa žalobcu sa nájom skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31. 10. 2014. Súd sa v tejto otázke stotožnil s názorom a postupom žalobcu. Je nesporné, že žalovaný odstúpil od zmluvy podľa čl. VII bodu 3 Zmluvy 1 v podstate z dôvodu, že predmet nájmu nie je dostatočne mechanicky zabezpečený, dochádza k častým vlámaniam a teda žalovaný nemôže plne realizovať svoje aktivity v predmete nájmu v súlade s účelom nájmu. Podľa čl. VII bodu 3 Zmluvy 1 mohol žalovaný odstúpiť od Zmluvy 1 iba ak v dôsledku úmyselného konania Prenajímateľa nie je objektívne možné užívanie predmetu nájmu v súlade s účelom nájmu v zmysle článku III. ods. 1 Zmluvy. V čl. III. bode 3 Zmluvy 1 však strany výslovne dohodli, že nájomca predmet nájmu preberá ako stojí a leží. V čl. II. bode 5 a čl. IV. bode 1 písm. k) Zmluvy sa žalovaný zároveň zaviazal zabezpečiť 24 hodinovú ochranu Areálu prostredníctvom SBS na vlastné náklady. Je teda právne nepochybné, že nedostatočné mechanické zabezpečenie predmetu nájmu (ak by aj skutočne bolo nedostatočné, čo súd vzhľadom na ďalej uvedené neskúmal) ani vlámania do areálu

tretími osobami nemožno kvalifikovať ako úmyselné konanie Prenajímateľa, ktoré by viedlo k objektívnej nemožnosti žalovaného užívať predmet nájmu. Preto nebol daný ani dôvod na odstúpenie od zmluvy žalovaným podľa čl. VII bodu 3 Zmluvy 1 a teda takéto odstúpenie je absolútne neplatným právnym úkonom. S poukazom na sa súd stotožnil s názorom a postupom žalobcu, ktorý úkon žalovaného, ktorým odstúpil od Zmluvy 1 a teda jednoznačne prejavil vôľu Zmluvu 1 ukončiť, vyhodnotil ako výpoveď Zmluvy 1, keďže podľa čl. VII. bodu 5 Zmluvy 1 mohla Zmluvu 1 vypovedať ktorákoľvek strana, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, pričom bola dohodnutá výpovedná doba 4 mesiace. Podľa názoru tunajšieho súdu preto skončila Zmluva 1 uplynutím štvormesačnej výpovednej doby ku dňu 31. 10. 2014. Do tohto dňa trval nájomný vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti strán, a to bez ohľadu na to, či žalovaný aj po 30. 06. 2014 tieto nehnuteľnosti reálne užíval alebo nie. Faktické neužívanie predmetu nájmu samo o sebe nemá za následok zánik nájomnej zmluvy a ani povinnosti nájomcu platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné. Preto súd uzavrel, že nájomca bol povinný zaplatiť prenajímateľovi nájomné za obdobie do 31. 10. 2014. Na tomto závere nič nemení ani námietka žalovaného (aj ak by bola preukázaná), že areál mali užívať i tretie osoby. Predmet nájmu podľa Zmluvy 1 je jednoznačne definovaný, žalovaný poprel uzavretie akýkoľvek nájomných alebo obdobných zmlúv na rovnaký areál či jeho časť s tretími osobami a žalovaný ich uzavretie nepreukázal. Ak by aj areál bol fakticky čiastočne užívaný tretími osobami a žalovaný by preto bol obmedzovaný vo svojich právach zo Zmluvy 1, túto situáciu rieši inštitút zľavy z nájomného. V konaní však žalovaný nepreukázal, že by si tento nárok z dôvodu užívania areálu tretími osobami vôbec uplatnil. Preto súd uzavrel, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške podľa čl. II. Zmluvy 1.

38. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný neuhradil nájomné za obdobie 01/2014 - 10/2014, ani to, že žalovaný uhradil nájomné za obdobie 09/2013 - 12/2013. Žalovaný v konaní nerozporoval samotnú povinnosť uhradiť nájomné ani za obdobie do 30. 06. 2014, avšak rozporoval výšku nájomného. Podľa žalovaného nikdy nebola splnená podmienka odovzdania žalovanému aj zostávajúcej časti areálu (viď odsek 21 tohto rozsudku) a teda žalovanému nikdy nevznikla povinnosť uhrádzať nájomné vo výške 5 200,- EUR bez DPH, ale len 4 000,- EUR bez DPH mesačne. Aj tento záver žalovaného tunajší súd vyhodnotil ako nesprávny a nezodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Žalobca preukázal faktúrami a potvrdeniami o úhrade, že nájomné za mesiace 09/2013 - 10/2013 bolo žalovanému fakturované vo výške 4 800,- EUR s DPH, avšak za mesiace 11/2013 a 12/2013 už žalovanému bolo fakturované nájomné v plnej výške 6 240,- EUR s DPH. Žalobca uviedol, že v mesiaci 10/2013 bola aj zostávajúca časť areálu vyprataná, čo dokonca vykonal sám žalovaný, ktorý s tým spojené náklady vyúčtoval žalobcovi predloženou faktúrou č. XXX/XXXX vo výške 3 240,- EUR s DPH. Táto faktúra bola započítaná voči faktúre na úhradu nájomného za 10/2013 a nájomca uhradil len sumu 1 560,- EUR (čo potvrdzuje predložené potvrdenie o úhrade a táto úhrada tiež nebola medzi účastníkmi sporná). Faktúry na nájomné za obdobie 11/2013 - 12/2013 boli žalovaným uhradené v plnej výške 6 240,- EUR každá. Z uvedeného súd ustálil, že od 11/2013 bola i zostávajúca časť areálu v užívaní nájomcu a prenajímateľovi vznikol nárok na úhradu nájomného v plnej výške 6 240,- EUR s DPH mesačne, čo žalovaný uznal i úhradou faktúr za 11/2013 a 12/2013. Žalovaný namietal, že úhradou faktúr nepotvrdil správnosť fakturovanej sumy, avšak súd vyhodnotil túto námietku ako účelovú a neopodstatnenú, keďže žalovaný nepreukázal, že by v danom čase (a pred začatím súdneho konania) tieto faktúry akokoľvek reklamoval či inak rozporoval, a zároveň žalovaný neuhradil žalobcovi ani tú časť nájomného za rok 2014, ktorú v konaní nerozporoval (4 000,- EUR bez DPH za obdobie 01/2014 - 06/2014).

39. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že mu faktúry neboli doručené. Žalobca však v konaní predložil všetky dotknuté faktúry spolu s doručenkami preukazujúcimi doručenie faktúry, s výnimkou faktúry č. XXXXXXX, ku ktorej doručenka nebola predložená. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku nároku prenajímateľa na úhradu nájomného, ale je len výzvou na zaplatenie. Právnym dôvodom nároku na nájomné je nájomná zmluva. Ak by aj faktúra doručená skutočne nebola, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov sa za výzvu na zaplatenie dlhu považuje i samotné podanie žaloby. Je pritom nepochybné, že žalobou bola uplatnená i faktúra č. XXXXXXX.

40. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti, zákonné ustanovenia a zmluvné dojednania súd dospel k záveru, že žalobca (ako právny nástupca prenajímateľa - viď odsek 1 tohto rozsudku) má voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného podľa Zmluvy 1 vo výške 6 240,- EUR mesačne, a to za obdobie 01/2014 - 10/2014, a preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal sumu 62 400,- EUR, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku (ako súčasť celkovej priznanej sumy).

41. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej dlžnej istiny podľa jednotlivých faktúr, a to podľa a ObchZ v spojení s Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“). Po čiastočnom späťvzatí žaloby (v časti príslušenstva) na pojednávaní dňa 23. 09. 2019 žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 62 400,- EUR od 09. 02. 2015, t.j. od podania žaloby. Keďže žalobca v konaní preukázal doručenie faktúr (okrem jednej) žalovanému už pred začatím konania a žalobca si úrok omeškania uplatnil vo výške podľa , súd mu spolu s istinou priznal i nárok na zaplatenie príslušného úroku z omeškania, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Odlišne súd rozhodol vo vzťahu k úroku z omeškania z faktúry č. XXXXXXX, kde žalobca nepreukázal jej doručenie žalovanému pred podaním žaloby. Úrok z omeškania z tejto faktúry preto súd priznal žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému, t.j. odo dňa 25. 02. 2015, a vo zvyšnej časti príslušenstva (úrok z omeškania od 09. 02. 2015 do 24. 02. 2015) žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

K ŽALOBE 2

42. Skutkové okolnosti žaloby 2 priamo nadväzujú na skutkové okolnosti žaloby 1, ako boli popísané v odsekoch 21 - 23 tohto rozsudku. Žalovaný mal po skončení nájmu k 31. 10. 2014 pokračovať v užívaní predmetu nájmu v nezmenenom rozsahu minimálne do 10. 02. 2015, keď mal správca zistiť užívanie predmetu nájmu osobnou obhliadkou. Bezdôvodné obohatenie žalobca určil v sume 20 948,57 EUR. Žalovaný túto skutočnosť poprel a uviedol, že predmet nájmu užíval len do 30. 06. 2014.

43. V zmysle ustálenej súdnej praxe slovenských súdov sa užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu užívateľ bezdôvodne obohacuje, pričom je povinný vlastníkovi nehnuteľností uhradiť primeranú peňažnú náhradu za toto bezdôvodné obohatenie, ktorej spravidla zodpovedá obvyklé nájomné.

44. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

45. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

47. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

48. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný vôbec predmetné nehnuteľnosti užíval i po skončení Zmluvy 1, t.j. v období od 01. 11. 2014 minimálne do 10. 02. 2015.

49. Aby žalobca mohol byť so žalobou úspešný, musí v prvom rade preukázať, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v tomto prípade k užívaniu nehnuteľností po skončení Zmluvy 1, a rozsah tohto užívania a z toho plynúceho bezdôvodného obohatenia. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v konaní predložil niekoľko fotografií akejsi slamy v akejsi hale, s otáznym datovaním fotografií. Dôkazy doplnil listinou zo dňa 11. 02. 2015 označenou ako úradný záznam, ktorý bol vyhotovený správcom. Listina bola podpísaná iba správcom.

50. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že správca konkurznej podstaty nie je úradnou osobou, ktorá by pri úkonoch, ako je napr. obhliadka majetku úpadcu, mohla vydávať úradné záznamy, ktoré by mali povahu verejnej listiny, resp. by samé o sebe boli dôkazom tam uvedených skutočností. Listinu zo dňa 11. 02. 2015 preto súd v rámci hodnotenia dôkazov posudzoval ako akúkoľvek inú listinu vyhotovenú účastníkom konania (pozn. správca bol pôvodne žalobcom v tomto konaní).

51. Podľa názoru tunajšieho súdu žiadna z fotografií sama o sebe, ani v spojení s inými fotografiami a ani v spojení so správcom vyhotovenou listinou zo dňa 11. 02. 2015, nepreukazuje, že nehnuteľnosti boli skutočne užívané žalovaným (slamu na fotografiách nebolo možné stotožniť so žalovaným, keďže nebola nijako označená), a to v plnom rozsahu (celý predmet nájmu) a po celý žalobcom tvrdený čas od

01. 11. 2014 - 10. 02. 2015. Súd preto nemohol o žalobe 2 rozhodnúť inak, než ju v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 20 948,57 EUR zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

K ŽALOBE 3

52. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Fima möbel, s.r.o., IČO: 36 234 613, ktorá v tom čase ešte nebola v konkurze) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli medzi sebou Zmluvu 2, Zmluvu 3 a Zmluvu 4, ako sú špecifikované v odseku 13 tohto rozsudku. Všetky tri Zmluvy boli uzavreté na dobu neurčitú a skončili dňa 31. 08. 2013 dohodou zmluvných strán. Uzavretie Zmlúv, ich trvanie ani ich obsah (ako bol predložený žalobcom), vrátane výšky nájomného, neboli medzi účastníkmi tohto konania sporné. Zmluvy účastníci podriadili režimu o nájme a podnájme nebytových priestorov a . Treba poznamenať, že ide o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa vždy bude riadiť aj ustanoveniami ( a ), napr. v otázkach premlčania.

53. Zo žalobcom predložených potvrdení o úhrade je zrejmé, že žalovaný uhrádzal nájomné podľa Zmlúv tak, ako je podrobne uvedené v odseku 13 tohto rozsudku. Úhrady nájomného realizované žalovaným neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný neuhradil nájomné za obdobie 10/2010 - 02/2011 vo výške 1 666,- EUR mesačne, za 08/12 vo výške 2 433,- EUR, za obdobie 11/2012 a 12/2012 vo výške 2 433,- EUR mesačne, za obdobie 01/2013 - 04/2013 vo výške 2 049,51 EUR mesačne a za obdobie 05/2013 - 08/2013 vo výške 2 433,- EUR mesačne, t.j. celkom vo výške 33 559,04 EUR.

54. Sporným medzi účastníkmi v podstate bolo, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného, ak prenajímateľ žalovanému nedoručil faktúry za predmetné obdobia, keďže podľa všetkých troch Zmlúv bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné na základe faktúr vystavených prenajímateľom. Žalovaný poprel, že by mu boli predmetné faktúry doručené. Žalobca v konaní nepreukázal, že faktúry žalovanému doručil, pričom uviedol, že faktúrami nedisponuje. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania vzhľadom na vek dlžných platieb a dátum podania žaloby.

55. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

56. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

57. Podľa čl. II bodu 1 Zmluvy 2 a Zmluvy 3 Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za užívanie predmetu nájmu vo výške celkom 10 EUR/m2/rok (slovom: desať) + DPH. Nájomné v zmysle predchádzajúcej vety nezahŕňa úhradu poplatkov za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Suma mesačného nájomného predstavuje 694,17 Eur +DPH.

58. Podľa čl. II bodu 2 Zmluvy 2 a Zmluvy 3 Zmluvné strany sa dohodli, že nájomné je splatné vždy mesačne na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Splatnosť každej faktúry je do 15. dňa v mesiaci, ktorého sa nájomné týka. Prenajímateľ' je povinný vystaviť a doručiť faktúru nájomcovi do 5. dňa kalendárneho mesiaca, ktorého sa nájomné týka. Nájomca sa zároveň zaväzuje ku dňu podpísania tejto zmluvy zaplatiť prenajímateľovi finančnú zábezpeku vo výške 3-mesečného nájomného. Nájomca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy po odpočítaní pohľadávok prenajímateľa.

59. Podľa čl. II bodu 1 Zmluvy 4 Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom za užívanie predmetu nájmu vo výške celkom 10 EUR/m2/rok (slovom: desať) + DPH za skladový priestor. Nájomné v zmysle predchádzajúcej vety nezahŕňa úhradu poplatkov za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Suma mesačného nájomného predstavuje 639,17 Eur +DPH.

60. Podľa čl. II bodu 2 Zmluvy 4 Zmluvné strany sa dohodli, že nájomné je splatné vždy mesačne na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Splatnosť každej faktúry je do 15. dňa v mesiaci, ktorého sa nájomné týka. Prenajímateľ je povinný vystaviť a doručiť faktúru nájomcovi do 5. dna kalendárneho mesiaca, ktorého sa nájomné týka.

61. Podľa („ObchZ“) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

62. Podľa § 387 ods. 2 ObchZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

63. Podľa § 388 ods. 1 ObchZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

64. Podľa § 397 ObchZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

65. Súd sa v prvom rade vysporiadaval s otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na úhradu nájomného podľa uzavretých Zmlúv 2, 3 a 4 za obdobia uvedené v odseku 53 tohto rozsudku. Súd, rovnako ako pri žalobe 1, poukazuje na to, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku nároku žalobcu na úhradu nájomného, ale je len výzvou na zaplatenie. Právnym dôvodom vzniku nároku prenajímateľa na zaplatenie nájomného je nájomná zmluva, v tomto prípade Zmluvy 2, 3 a 4, ktorých uzavretie a obsah boli v konaní nesporné a z ktorých vyplývala tiež výška nájomného. Ak by aj faktúra žalovanému skutočne doručená nebola, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov sa za výzvu na zaplatenie dlhu považuje i samotné podanie žaloby. Žalobou si žalobca uplatnil dlžné nájomné za obdobia uvedené v odseku 53 tohto rozsudku, a to vo výške podľa Zmlúv 2, 3 a 4. Žaloba bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom dňa 09. 03. 2015 a teda najneskôr od tohto dňa vznikla právna povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi dlžné nájomné (aj ak by faktúry neboli pred podaním žaloby žalovanému doručené). Keďže samotná výška nájomného a trvanie Zmlúv 2, 3 a 4 neboli medzi účastníkmi sporné, súd po zodpovedaní žalovaným nastolenej právnej otázky uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie žalobou uplatneného nájomného, nie však v celom rozsahu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania (viď odsek 66).

66. Žalovaný vzniesol voči žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania. Žalobca argumentoval, že námietka nebola vznesená účinne, keď žalovaný nešpecifikoval, voči akej konkrétnej časti nároku námietku vznáša. Túto argumentáciu žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú. Predmetom žaloby je dlžné nájomné, kde nie je sporná ani výška nájomného, ani trvanie nájmu resp. obdobie, za ktoré nájomné nebolo uhradené a ani to, že nájomné nebolo uhradené. Je preto celkom zjavné, že námietka smerovala k premlčaniu tých platieb dlžného nájomného, ktoré boli splatné skôr, než 4 roky pred podaním žaloby podanej 27. 02. 2015 (iný racionálny výklad neprichádza do úvahy). Tunajší súd námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a za premlčané považoval dlžné nájomné splatné pred 27. 02. 2011, konkrétne nájomné za obdobie 10/2010 - 02/2011 vo výške 1 666,- EUR mesačne, t.j. celkom vo výške 8 330,- EUR (podľa Zmlúv bolo nájomné splatné mesačne na základe faktúry; splatnosť faktúr je do 15. dňa mesiaca, ktorého sa nájomné týka, tzn. nájomné za 02/2011 bolo splatné 15. 02. 2011).

67. Vzhľadom na závery uvedené v odsekoch 65 a 66 tohto rozsudku súd žalobe 3 vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 25 229,04 EUR (súčasť priznanej sumy vo výroku I. tohto rozsudku) a v časti o zaplatenie 8 330,- EUR žalobu 3 zamietol (súčasť výroku II. tohto rozsudku).

68. Žalobca si v žalobe 3 neuplatňoval úrok z omeškania, keďže nedisponoval faktúrami na úhradu nájomného. Úrok z omeškania si uplatnil len zo správcom vystavenej faktúry č. XXXXXXX na sumu 8 198,04 EUR (nájomné za obdobie 01/2013 - 04/2013), ktorou žalobca disponoval a predložil v konaní. Úrok z omeškania si uplatnil vo výške 9,75 % p.a., a to od 03. 05. 2013, čo je prvý deň nasledujúci po splatnosti faktúry, do zaplatenia. Ani v prípade tejto faktúry nemal súd za preukázané, že bola žalovanému doručená. Žalovaný doručenie faktúry poprel a žalobca nepredložil v konaní dôkaz, ktorý by preukazoval doručenie faktúry žalovanému. Vzhľadom na to priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby spolu s platobným rozkazom žalovanému, t.j. odo dňa 10. 03. 2015, vo výške 9,05 % (v zmysle podľa príslušnej sadzby platnej k 10. 03. 2015, t.j. 0,05 %), a vo zvyšnej časti príslušenstva (úrok z omeškania od 03. 05. 2013 do 09. 03. 2015) žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

69. Súd teda vyhovel žalobe 1 v časti o zaplatenie istiny vo výške 62 400,- EUR a žalobe 3 v časti o zaplatenie istiny vo výške 25 229,04 EUR, čo spolu predstavuje istinu vo výške 87 629,04 EUR, ktorú súd žalobcovi priznal, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Zvyšnú žalovanú istinu súd žalobcovi nepriznal z dôvodov uvedených vyššie a v tejto časti žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Príslušenstvo súd žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v odsekoch 41 a 68 tohto rozsudku.

70. O trovách súd rozhodol postupom podľa a . Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 74,96 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 25,04 %. Žalobcovi teda patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,92 %, ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozsudku (74,96 - 25,04 = 49,92). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak neustanovuje inak ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.