Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. W., 2. W., 3. W., všetci právne zastúpení JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Dr.C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Q., zastúpený JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., 1. mája 1246/37, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva a určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1., 2.a 3.rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 09. 2017, č. k. 4C/147/2008-443 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1., 2.a 3.rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.). Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom v 1. - 3.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil zistením, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, resp. rozsahu dedičstva boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. Y. ako mpč. XXXX roľa Y. o výmere XX XXX m2. Pôvodne k uvedenej pozemnoknižnej parcele boli zapísaní ako vlastníci B. s manželkou C., následne po jeho smrti, podľa rozhodnutia o dedičstve Okresného súdu v Prešove z 18. 05. 1946, č. k. K XXXX/XX-XX boli ako vlastníci zapísaní C. S. v podiele 1, B. S. a N. S. každá v podiele po 1/4. Uvedené nehnuteľnosti dňa 16. 06. 1948 prešli na Československý štát, lebo podliehali revízií podľa nariadenia č. 104/45 Sb. a zákona č. 46/48 Sb.. Z predložených listinných dôkazov v konaní vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov mali záujem o pridelenie časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXXX do vlastníctva. Uvedenému svedčí zoznam uchádzačov, na ktorom je pečiatka prídelového orgánu (č.l. 62 - 69 spisu), ako aj návrh na pridelenie pôdy spracovaný pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu veľkostatku majetku vlastníčky C. S. a spol. (č.l. 56 - 61 spisu). Z rozhodnutia ONV odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vo K. č. XX/XXXX zo dňa 03. 01. 1970 a č. XX/XXXX zo dňa 09. 02. 1970 vyplýva, že rodičom žalobcov v 1.a 2.rade - O. X. s manželkou a rodičom žalobkyne v 3.rade - A. G. s manželkou boli v roku 1948 z majetku vlastníčky C. S. a spol. v k. ú Y. pridelené nehnuteľnosti, a to právnym predchodcom žalobcov v 1.a 2.rade parcela č. XXXX/XX - stavebný pozemok o výmere X XXX m2 a parcela XXXX/XX - roľa o výmere X XXX m2; právnym predchodcom žalobkyne v 3.rade boli pridelené nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX - stavebný pozemok o výmere X XXX m2 a parcela č. XXXX/XX - roľa o výmere X XXX m2. V citovaných rozhodnutiach je zároveň uvedené, že v čase vydania rozhodnutia boli parcely zidentifikované, prečíslované a ich výmera bola menšia než bola uvedená

v návrhu na pridelenie pôdy z roku 1948. Uvedenému svedčí, že vyššie uvedenými rozhodnutiami štátneho orgánu z roku 1970 právni predchodcovia žalobcov nenadobudli aj sporné pozemky, ku ktorým sa domáhajú vlastníctva, nadobudli len v súčasnosti už zastavené plochy s priľahlými záhradami. Na právnych predchodcov žalobcov rozhodnutím štátneho orgánu ONV vo K. preto prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka, ale iba k plochám, ktoré v čase vydania rozhodnutia štátneho orgánu právni predchodcovia žalobcov užívali, t. j. v súčasnosti zastavané plochy a záhrady. Rozhodnutím štátneho orgánu ONV vo K. právni predchodcovia žalobcov v 1.a 2.rade - O. X. s manželkou nadobudli do vlastníctva parcelu č. XXXX/XX - záhradu o výmere X XXX m2 a parcelu č. XXXX/XX - dom, dvor o výmere XXX m2. Rodičia žalobkyne v 3.rade - A. s manželkou nadobudli do vlastníctva parcelu č. XXXX/XX - dom, dvor o výmere XXX m2 a parcelu č. XXXX/XX - záhradu o výmere X XXX m2. Od uvedeného rozhodnutia k žiadnym zmenám na strane právnych predchodcov žalobcov nedošlo. Uvedenému korešponduje aj výpoveď svedka vypočutého v konaní U.. O. K., zamestnanca Správy katastra vo D. (viď výpoveď z č. l. 241 spisu), ktorý uviedol, že v súvislosti s pozemnoknižnou parcelou mpč. XXXX, osoby, ktoré v roku 1948 získali prídely nemali vydané prídelové listiny, ktoré by boli vkladu schopnou listinou. V 70-tych rokoch, keď tieto osoby dostali rozhodnutia štátneho orgánu, v evidencii nehnuteľnosti boli zapísaní ako vlastníci v rozsahu navrhovaných prídelových pozemkoch, t. j. zastavané plochy s priľahlou záhradou; ďalšia výmera - orná pôda zostala vo vlastníctve štátu a bola daná do užívania JRD. Pôvodná parcela č. XXXX . v zostatkovej výmere XX XXX m2 v rámci reštitučného konania bola prinavrátená do vlastníctva oprávnenej osoby N. S., rod. S. a jej vlastníctvo bolo vyznačené na LV č. XXX, k. ú. Y. pod B1 v podiele 1/1. Kúpnou zmluvou zo dňa 29. 11. 2001 N. S., rod. S. ako predávajúca previedla okrem iných nehnuteľností na žalovaného aj pozemok, parcelu č. XXXX - orná pôda o výmere XX XXX m2. Pre žalovaného tak bol povolený vklad vlastníctva na LV č. XXXX, k. ú. Y.. Teda pozemky, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia rozsahu dedičstva (sporné pozemky) zostali vo vlastníctve štátu a tieto v rámci reštitučného konania boli prinavrátené do vlastníctva oprávnenej osobe N. S., rod. S., ktorá ich následne kúpnou zmluvou previedla na žalovaného. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania vypracovaním doplňujúceho posudku znalcom U.. O. M. z dôvodu, že tento procesný úkon nebol uplatnený včas a naviac, ak by súd aj pripustil tento dôkaz, vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za relevantné, lebo jeho vykonanie by prispelo len k ďalšiemu nehospodárnemu predĺženiu konania, nakoľko identifikácia sporných nehnuteľností je jasná, ale žalobcovia nie sú nositeľmi hmotnoprávneho nároku svedčiacemu pre vyhovenie žaloby. Je preto irelevantné, ako sú v súčasnosti označené parcely, ktoré sú predmetom sporu, teda ako sú číslované oproti ich číslovaniu v minulosti.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §255 ods. 1 a priznal úspešnému žalovanému voči neúspešným žalobcom plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 .

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcom právo na náhradu trov konania. Uviedli, že rozhodnutím bývalého ONV vo K. zo dňa 03. 01. 1970 a zo dňa 09. 02. 1970 bolo potvrdené ich právnym predchodcom vlastníctvo nadobudnuté prídelom v roku 1948, teda ešte pred účinnosťou vyhlášky č. 158/59 z majetku bývalého vlastníka C. S. a spol. v k. ú. Y.. Uvedené rozhodnutia nahradzovali prídelovú listinu a boli vkladu schopnou listinou pre usporiadanie vlastníckeho práva podľa § 11 zákona č. 90/1947 Zb.. Na základe uvedených právoplatných rozhodnutí bývalého ONV vo K. a identifikácie parciel bol strediskom geodézie pre okres K. vykonaný zápis v evidencii nehnuteľnosti pre právnych predchodcov žalobcov s poznámkou, že zbytok výmery je v užívaní socialistickej organizácie. Z rozhodnutia vydaného pozemkovým úradom zo dňa 31. 10. 1995, č. j. XX/XX vyplýva, že oprávnenej osobe N. S., rod. S. nebola vydaná v celosti parcela č. XXXX - roľa o výmere X ha XX árov XX m2 zapísaná vo vložke č. XX, k. ú. Y., lebo z nej boli vytvorené nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu. V odôvodnení citovaného rozhodnutia sa konštatuje, že predmetnú parcelu nebolo možné vydať, lebo podľa zákona č. 142/47 Zb. a zákona č. 46/48 Zb. bola rozdelená a pridelená fyzickým osobám - prídelcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 1995. Zamietnutie návrhu žalobcov na vykonanie dôkazu, a to doplnením znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom U.. O. M. z dôvodu, že identifikácia sporných nehnuteľností je jasná, ale žalobcovia nie sú nositelia hmotnoprávneho nároku svedčiacim vyhoveniu žaloby, je nesprávnym procesným postupom súdu, ktorým súd znemožnil žalobcom uskutočňovanie ich procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd vykonal dokazovanie doplnením znaleckého posudku ustanoveným znalcom U.. s prihliadnutím na vykonaný projekt pozemkových úprav v k. ú.

Y.. V konaní bolo zo strany žalobcov preukázané, že ich právni predchodcovia nadobudli k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na základe právoplatných rozhodnutí štátneho orgánu - bývalého ONV vo K. v roku 1970. Taktiež bolo preukázané, že oprávnenej osobe N. S., rod. S. v rámci reštitučného konania nebola vydaná celá nehnuteľnosť č. XXXX zapísaná vo vložke č. XX, k. ú. Y., ale len jej časť, čím nenadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom, a preto následne nemohla platne previesť kúpnou zmluvou nehnuteľnosť na žalovaného.

5. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcami uvádzané odvolacie dôvody sú tie isté, ktoré boli prednesené pred súdom prvej inštancie a boli opakovane vyhodnotené ako nesprávne a nedôvodné. Ak žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie, že nedoplnil dokazovanie, žalovaný k tomu uvádza, že žalobcom nič nebránilo, aby predložili súdu súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP. Znamená to, že nie súd prvej inštancie zabránil žalobcom naplniť ich právo na spravodlivý proces, ale oni sami nevyužili možnosť ponúkanú procesnou normou. Vlastnú pasivitu žalobcovia kladú za vinu súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 oprávnenými osobami (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu žaloby. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

9. Vychádzajúc zo skutkového stavu predmetného sporu súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal či žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vlastnícke právo.

10. Žalobcovia v 1.a 2.rade sa v predmetnom konaní domáhali určenia vlastníckeho práva, resp. rozsahu dedičstva k pozemku, parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 a žalobkyňa v 3.rade sa domáhala určenia vlastníckeho práva, resp. rozsahu dedičstva k pozemku, parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2 zakreslených podľa geometrického plánu v znaleckom posudku znalca U. O. M. zo dňa 05. 06. 2010, ktoré nehnuteľnosti boli vytvorené z časti parcely registra E KN XXXX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Y. (ďalej len „sporné pozemky“). Je nepochybné a vyplýva to z obsahu spisu, že parcela EKN XXXX bola pôvodne evidovaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XX k. ú. Y. ako mpč. XXXX - roľa Y. o výmere XX XXX m2 a ako vlastníci k nej boli zaznamenaní C. S., rod. M. v podiele 1/2 a jej dcéry B. S. a J. W. S., každá v podiele po 1/4. V uvedenom výpise z pozemkovej knihy je poznamenané, že parcela mpč. XXXX bola predmetom revízie podľa Nariadenia č. 2/47 Sb. v znení zákona č. 44/48 Sb..

11. Žalobcovia nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom svojich právnych predchodcov odvodzujú od prídelového konania pozemkov z majetku bývalých vlastníkov - C. S. a spol., ktorý majetok v roku 1948, t. j. pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXXX prešla na štát a následne jej časť bola pridelená právnym predchodcom žalobcov. Žalobcovia v konaní predložili zoznam uchádzačov, na ktorom je pečiatka prídelového orgánu (č. l. 62 - 69 spisu), návrh na pridelenie pôdy spracovaný pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu veľkostatku majetku vlastníčky C. S. a spol. (č. l. 56 - 61

spisu). Uvedené dôkazy však nie sú rozhodnutím príslušného štátneho orgánu o pridelení sporných nehnuteľností. Inak povedané, uvedené dôkazy nemôžu byť právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva právnych predchodcov k sporným pozemkom.

12. V spise sa nachádzajú rozhodnutia z 03. 01. 1970, č. XX/XXXX a z 09. 02. 1970, č. XX/XXXX vydané bývalým ONV odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vo K. o pridelení nehnuteľnosti, a to v prospech právnych predchodcov žalobcu v 1.a 2.rade - O. X. a jeho manželky parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX a v prospech právnych predchodcov žalobkyne v 3.rade - A. G. a jeho manželky parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX. Na druhej strane rozhodnutia bývalého ONV č. XX/XXXX z 03. 01. 1970 týkajúceho sa O. X. je uvedené, že parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX je totožná s parcelami EN č. XXXX/XX a XXXX/XX podľa identifikácie zo dňa 16. 12. 1969 (č. l. 397 spisu). Ako vyplýva z identifikácie parciel č. XXXX/XXXX, k. ú. Y. zo dňa XX. XX. XXXX v prospech O. X. a jeho manželky bola zidentifikovaná parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere X XXX m2 a parcela č. XXXX/XX - dom a dvor o výmere XXX mX (č. l. XXX spisu). Na druhej strane rozhodnutia bývalého F. z XX. XX. XXXX, č. XX/XXXX týkajúceho sa A. G. je uvedené, že parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX pridelená z bývalého majetku C. S. a spol. v októbri XXXX je totožná s parcelou EN č. XXXX/ XX a XXXX/XX podľa identifikácie parciel zo dňa 06. 02. 1970 (č. l. 393 spisu). Z identifikácie parciel č. XXX/XXXX k . ú. Y. z 06. 02. 1970 vyplýva, že v prospech A. G. a jeho manželky boli zidentifikované nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX - dom a dvor o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere X XXX m2 (č. l. 394 spisu).

13. Z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že žalobcami predložené dôkazy: zoznam uchádzačov o prídel pozemkov z 20. 10. 1948 (č. l. 62 - 65) a návrh na pridelenie pôdy z veľkostatku C. S. (č. l. XX

- 61) z roku 1948, nie sú rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu, a teda uvedené listiny nemohli byť ani právnym titulom k založeniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prospech právnych predchodcov žalobcov. Až rozhodnutiami bývalého ONV z 03. 01. 1970 a z 09. 02. 1970 bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech prídelcov O. X. a manželky k pozemkom, parcele č. XXXX/XX - záhrada o výmere X XXX m2, parcela č. XXXX/XX - dom, dvor o výmere XXX m2, v prospech prídelcov A. G. a manželky, k pozemmkom, parcele č. XXXX/XX - dom a dvor o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX/XX - záhrada o výmere X XXX m2. Z uvedeného je nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli do vlastníctva len pozemky, ktoré sú v súčasnosti vedené na žalobcov v 1.a 2.rade na LV č. XXX, k. ú. Y. (parcely registra C, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXX - záhrady o výmere X XXX m2) a právni predchodcovia žalobkyne v 3.rade nadobudli do vlastníctva pozemky vedené na LV č. XXX, k. ú. Y. (parcely registra C, parcelné číslo XXX

- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere X XXX m2), ku ktorým je v súčasnosti vedená ako vlastníčka žalobkyňa v 3.rade. Ostatné sporné pozemky, ku ktorým je v súčasnosti na LV č. XXXX, k. ú. Y. zapísaný žalovaný, nikdy neboli pridelené právnym predchodcom žalobcov, a preto k nim nikdy neboli právni predchodcovia žalobcov zapísaní ako vlastníci, naviac tieto pozemky ani nikdy neužívali, nepreukázali, aby sporné pozemky ich právni predchodcovia vniesli do družstva, naopak svedok vypočutý v konaní U.. O. K., zamestnanec katastrálneho úradu, potvrdil, že „sporné pozemky zostali vo vlastníctve štátu, následne boli vnesené štátom do družstva, a po vydaní zákona č. XXX/XXXX Zb. sa s nimi nakladalo ako s majetkom pri uplatnení reštitučného nároku“.

14. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobcov nemohlo dôjsť ani podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., keďže nebola splnená podmienka nadobudnutia vlastníctva právnym titulom vydržania, ani oprávnenosť držby právnych predchodcov žalobcov. Preto, aj keď žalobcovia majú subjektívny pocit, že sporné nehnuteľnosti patria ich právnym predchodcom, len takýto subjektívny pocit nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby; v danom prípade však žalobcami okolnosti nasvedčujúce oprávnenosť držby neboli ani tvrdené, ani preukázané.

15. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie doplnením znaleckého posudku s prihliadnutím na vykonaný projekt pozemkových úprav, odvolací súd poznamenáva, že súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykonáva (§ 185 ods. 1 . Naviac, sporné pozemky boli v predmetnom konaní dostatočne zidentifikované, a preto navrhované doplnenie dokazovania znalcom U.. O. M. by nič nezmenilo na správnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo nevykonal ďalší navrhovaný dôkaz (§ 220 ods. 2 .

16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

17. Majúc na zreteli vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si jeho odôvodnenia súdom prvej inštancie ako správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

18. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalobcom.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .