Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-32-2017.pdf
PDF · 104.99 KB
No categories available
12P/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: K. K., U.. X.XX.XXXX a M. G., U.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matka: G.. C. Y.Á., U.. XX.X.XXXX, R. G. XXX/XX, D. Ú., v konaní zastúpená: Mgr. Bronislava Hanusová, advokátka, so sídlom Martinčeková 17, Bratislava a otec: B.. K. Y., D.., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXXX/XX, F., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Znižuje sa výživné na maloletého K. K. zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a na maloletého M. G. zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od 5.1.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 12P/324/2015-135 zo dňa 26.4.2016 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti Y..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.207 domáhal zníženia výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na pracovnú náplň u jeho zamestnávateľa, v spoločnosti Qintec, bol od decembra 2016 jeho pracovný čas v kolízii s pracovným časom u jeho druhého zamestnávateľa, Materiálovo-technická fakulta STU. S poukazom na tieto skutočnosti došlo k poklesu jeho príjmu, a zároveň mu bol predložený návrh na rozviazanie pracovného pomeru k 31.7.2016. Vzhľadom na konflikt s pracovným časom u zamestnávateľa Qintec a.s. a uvedený návrh bol otec nútený podpísať dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.12.2016, na základe ktorej bol jeho pracovný pomer s jeho druhým zamestnávateľom, Materiálovo-technickou fakultou STU, ukončený. V súčasnosti má jedno zamestnanie, pracuje na pozícii výskumný pracovník v spoločnosti Qintec a.s., s čistým mesačným príjmom 1.000-, Eur. Otec vo svojom návrhu ďalej uviedol, že vlastní jednu nehnuteľnosť, ktorou je rozostavaná rekreačná chata v obci Suchá nad Parnou, ktorú stavbu realizuje spojpomocne a po jej dokončení chce túto nehnuteľnosť využívať na trvalé bývanie. Vzhľadom na klesajúci príjem a vysoké náklady bol nútený 27.7.2016 predať byt, ktorý vlastnil, svojej partnerke s tým, že jeho partnerka na seba prebrala splácanie hypotekárnych úverov na tento byt, pričom kúpna cena bola dohodnutá na 12.000,- Eur, čo vtedy predstavovalo výšku splatenej istiny na úveroch. V súčasnosti otec žije v uvedenom byte aj spolu so svojou partnerkou. Maloleté deti strávia s otcom každý druhý víkend a v čase prázdnin podľa dohody s matkou maloletých detí. S deťmi má veľmi dobrý vzťah, a podľa prehlásenia otca, nikdy sa nevyhýbal platenia výživného, a ak to finančná situácia otca umožňovala,
prispieval aj nad rámec určeného výživného. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti.
2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017, v ktorom vyslovila nesúhlas s návrhom otca a zotrvala na súdom určenej sume výživného. Poukázala na to, že otec maloletých detí už počas manželstva dosahoval nadštandardné príjmy, ktoré mali po rozvode manželstva stúpajúcu tendenciu. Konanie otca považuje matka za účelové, pretože sa nestotožnil so súdom určenou výškou výživného. Otec je zamestnaný v spoločnosti Qintec, ktorú sám zakladal ako spolumajiteľ spoločnosti s ručením obmedzením. V roku 2012 ju predal a vo firme nastali aj organizačné zmeny, prechod na akciovú spoločnosť a on sa stal zamestnancom firmy. Matka má za to, že doklady o príjmoch otca sú zmanipulované, vzhľadom k tomu, že vo firme pôsobil ako spolumajiteľ má viac než priateľské vzťahy s majiteľmi firmy a súčasnými nadriadenými. Otec podľa vyjadrenia matky, naďalej spolupracuje so svojím zamestnávateľom, Materiálovo-technologickou fakultou STU, ako externý pracovník. Otec maloletých detí je schopný a aj prispieval mesačne v celkovej výške 400,- Eur na výživné maloletých detí v období od apríla 2016 do júla 2017. Matka maloletých detí ďalej poukázala na potenciálne možnosti otca dosahovať príjmy - má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, pôsobí v IT oblasti, v oblasti automatizácie v priemysle, kde má aj dlhoročné skúsenosti a prax. Od podania návrhu na zvýšenie výživného, jeho príjmy rapídne klesajú rovnako ako aj jeho majetkové pomery, pričom jeho schopnosti sa nezmenili. Po rozvode otec maloletých nadobudol nehnuteľnosť, chatu, ktorú plánuje využívať na trvalé bývanie. Do tejto nehnuteľnosti investoval nadštandarné investície, ktoré je možné dokázať odhadom hodnoty nehnuteľnosti. Taktiež predaj bytu otcom považuje matka maloletých detí za simulovaný úkon, pretože ho predal svojej partnerke, s ktorou naďalej v danej nehnuteľnosti žije a má v nej trvalý pobyt. Matka sa záverom vyjadrila aj o svojich majetkových pomeroch, ktoré zostali od poslednej úpravy výživného v roku 2016 bez výrazných zmien. Po materskej dovolenke nastúpila do zamestnania, pracuje na skrátený úväzok ako psychologička, jej mesačný príjem predstavuje sumu 264,40 Eur. Príležitostne píše články pre časopis Mama a ja, ktoré sú honorované, dosahuje tak nepravidelný príjem okolo 50,- Eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/324/2015, potvrdeniami ohľadne príjmov a výdavkov rodičov a maloletých detí, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté deti Y.O., K. K. a M. G. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 19P/36/2012-32 zo dňa 11.7.2012, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 75,- Eur mesačne na každé dieťa, a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.4.2016, č.k. 12P/324/2015-135, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 19P/36/2012-32 zo dňa 11.7.2012 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti Eliášové, a to tak, že zvýšil výživné na maloletého K. K. Y. zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur mesačne a na maloletého M. G. Y. zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne u oboch detí počnúc od 1.9.2015, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom otec pracoval ako výskumný pracovník u zamestnávateľa Slovenská technická univerzita v Bratislave, zároveň bol zamestnaný aj u zamestnávateľa Qintec a.s. a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.800,- Eur mesačne. Iné príjmy otec nemal. Vlastnil osobné motorové vozidlo zn. Ford Explorer, rok v. 2000, býval so svoju partnerkou v trojizbovom byte v Trnave, ktorý bol v jeho vlastníctve. Okrem maloletých detí otec inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletých detí v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola na materskej dovolenke, nakoľko jej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému C. V., nar. 20.12.2013, poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti v celkovej výške 70,56 Eur mesačne. Iné príjmy matka nemala. Vlastnila osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, rok v. 1999, iný majetok väčšej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastnila. Spolu s tromi maloletými deťmi a zamestnaným partnerom, G.. K. V., bývala v rodinnom dome v Pustých Úľanoch, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jej partnera. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto matka znášala spolu so svojim partnerom. Maloletý K. K. mal v čase pôvodného rozhodovania 11 rokov a 5 mesiacov, navštevoval 5. ročník základnej školy. Maloletý M. G. mal v čase pôvodného rozhodovania 8 rokov a 8 mesiacov, navštevoval 2. ročník základnej školy.
5. Otec maloletých detí bol vypočutý na pojednávaní dňa 1.2.2018 ako účastník konania, kde zotrval na svojom návrhu a žiadal znížiť výživné. Ohľadom zmeny pomerov na svojej stane poukázal na písomné vyjadrenia, v rámci ktorých podrobne vysvetlil skončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa Slovenská technická univerzita. Zároveň dodal, že od skončenia pracovného pomeru s týmto zamestnávateľom nie je v žiadnom pracovno-právnom vzťahu. Zmenu pomerov na svojej strane videl aj v tom, že medzičasom sa s rodinou presťahoval do rodinného domu do E. U. D.. Dňa 28.10.2017 uzavrel manželstvo s B.. K. L., pričom jeho manželka je od 27.11.2017 na materskej dovolenke a dňa 5.1.2018 sa mu narodila dcéra, maloletá Y., čiže pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec ďalej uviedol, že maloletým deťom okrem výživného kupuje oblečenie a potrebné veci. S poukazom na svoje doterajšie vyjadrenia navrhol otec znížiť výživné na maloletého K. K. na sumu 100,- Eur mesačne a na maloletého M. G. na 80,- Eur mesačne, a to od mesiaca december 2017, kedy jeho manželka nastúpila na rodičovskú dovolenku, ak aj s poukazom na skutočnosť, že spotrebované výživné sa nevracia.
6. Právna zástupkyňa matky maloletých detí na pojednávaní dňa 1.2.2018 sa pridržiavala vyjadrenia matky vo veci a nesúhlasila so znížením výživného. Návrh otca označila za nedôvodný, s poukazom na skutočnosť, že v konaní má princíp potencionálnych príjmov povinného rodiča prednosť pred princípom fakticity. Vzhľadom k príjmu otca ako povinného, tento je schopný vzhľadom k svojmu vzdelaniu a práci dosahovať ďaleko vyšší príjem, preto žiadala , aby bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.
7. Matka maloletých detí na pojednávaní dňa 1.2.2018 uviedla, že do času podania jej návrhu na zvýšenie výživného, majetkové pomery otca sa zvyšovali, pričom reálne sa začali znižovať a klesať až po tom, čo bol jej návrh o zvýšenie výživného podaný. Od toho času sa otec maloletých detí začal zbavovať majetku. Ďalej uviedla, že obe maloleté deti navštevujú Základnú školu v D. Ú., maloletý K. K. má toho času 13 rokov a 2 mesiace, navštevuje 7. ročník základnej školy. Maloletý M. G. má toho času 10 rokov a 5 mesiacov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Maloleté deti sú zdravé. Ohľadom výdavkov na maloleté deti poukázala na svoje písomné vyjadrenia. Čo sa týka jej osobných a majetkových pomerov, tie sa podľa nej od času posledného rozhodnutia súdu o výživnom podstatným spôsobom nezmenili. Naďalej žije v domácnosti so svojim partnerom, Andrejom Cabanom, a s troma maloletými deťmi (mal. K. K., G.. M. G. K. G.. C. V.). Je zamestnaná ako psychológ s priemerným mesačným príjmom 260,- Eur, ale aktuálne je práceneschopná, z dôvodu rizikového tehotenstva, pričom narodenie ďalšieho dieťaťa očakáva koncom apríla 2018. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, túto zabezpečuje v plnej miere ona, okrem každého druhého víkendu, kedy sú maloleté deti u otca.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd návrh otca zamietol, nakoľko je to v záujme maloletých detí.
9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
19. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase pôvodného rozhodnutia pracoval ako výskumný pracovník u zamestnávateľa Slovenská technická univerzita v Bratislave, okrem toho bol zamestnaný aj u zamestnávateľa Qintec a.s., a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.800,- Eur. Iné príjmy otec nemal. Od 1.1.2017 má otec maloletých detí len jedno zamestnanie, pracuje na pozícii výskumný pracovník v spoločnosti Qintec a.s., s priemerným čistým mesačným príjmom 1.024,14 Eur. Iný príjem nemá. Dôvodom skončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom Slovenská technická univerzita bola skutočnosť, že vzhľadom na jeho pracovnú náplň v spoločnosti Qintec dochádzalo ku kolízii s pracovným časom u jeho druhého zamestnávateľa. Z dôvodu konfliktu pracovného času u oboch zamestnávateľov bol otec nútený podpísať dohodu o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnávateľom Slovenská technická univerzita ku dňu 31.12.2016. Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala v tom, že dňa 28.10.2017 uzavrel manželstvo s B.. K. L. a dňa 5.1.2018 mu pribudla nová vyživovacia povinnosť k maloletej Y.. Otec maloletých detí býva spolu so svojou manželkou v rodinnom dome v E. U. D., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, naďalej vlastní osobné motorové vozidlo zn. Ford Explorer, r. v. 2000, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
20. Súd preskúmal aj majetkové pomery matky, pričom zistil, že matka je naďalej zamestnaná ako psychologička v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva v F. na skrátený úväzok s dohodnutým hrubým mesačným príjmom 264,40 Eur, poberá prídavky na tri maloleté deti v celkovej výške 70,56 Eur mesačne. Okrem toho má matka nepravidelný príjem okolo 50,- Eur mesačne, nakoľko príležitostne píše články pre časopis Mama a ja, ktoré sú honorované. Iný príjem nemá. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, rok v. 1999, iný majetok väčšej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Býva spolu s troma maloletými deťmi a zamestnaným partnerom v rodinnom dome v Pustých Úľanoch, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej partnera. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto matka znáša spolu so svojim partnerom.
21. Maloletý K. K. má toho času 13 rokov a 2 mesiace, navštevuje 7. ročník základnej školy. Maloletý M. G. má toho času 10 rokov a 5 mesiacov, navštevuje 4. ročník základnej školy. Maloletý K. K. je v starostlivosti alergológa od roku 2008 a od začiatku roka 2017 aj v starostlivosti endokrinológa pre podváhu a spomalený rast, maloletý M. G. je dlhodobo v starostlivosti alergológa a od októbra 2017 aj v starostlivosti ortopéda pre chybné držanie tela, pričom matke s touto starostlivosťou nevznikajú nadmerné náklady. Inak sú obe maloleté deti zdravé.
22. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, porovnávajúc pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy a aktuálne, súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v danom prípade je potrebné znížiť výživné na maloleté deti Y., a to na maloletého K. K. zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a na maloletého Leona Martina zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, u oboch detí počnúc od 5.1.2018, t.j. od času kedy otcovi maloletých detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (mal. Y., nar. 5.1.2018), keďže boli splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného, pretože sa otec dobrovoľne nevzdal vyššieho príjmu, ani jeho zníženie nezavinil. Pokles jeho príjmov nastal potom ako ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa Slovenská technická univerzita, nakoľko jeho pracovná náplň u zamestnávateľa Qintec a.s. mu neumožňovala výkon práce pre oboch zamestnávateľov, a to z dôvodu kolízie pracovných časov. Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že v súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.024,14 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že k zníženie príjmu otca došlo bez jeho zavinenia, a preto toto zníženie príjmu otca možno vyhodnotiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov. Ďalšiu podstatnú zmenu pomerov na strane otca videl súd v narodení tretieho dieťaťa otca dňa 5.1.2018. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného z aktuálneho príjmu otca 1.024,17 Eur tak 25% - 30 % predstavuje sumu 256,- Eur až 307,- Eur. Nakoľko otec má tri vyživovacie povinnosti (K. K. XX A. K. X G., M. G. XX A. K. X G., Y. XX N.) na maloletého K. K. by mal prispievať výživným zo svojho príjmu s ohľadom na vek dieťaťa a jeho potreby sumou 120,- Eur mesačne, na maloletého M. G. sumou 100,- Eur a na maloletú Y. potom v zostávajúcom rozsahu 87,- Eur. Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na starne rodičov a výdavky matky na maloleté deti, rozhodol tak, že pokiaľ otec prispeje na výživu maloletých detí sumou 120,- Eur a 100,- Eur a matka prispeje sumou 60,- Eur a 50,- Eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na deti, tak na stane maloletého K. K. vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 203,52 Eur mesačne (120 + 60 + 23,52) a na strane maloletého M. G. sa vytvorí suma 173,52 Eur mesačne (100 + 50 + 23,52), čím vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletých detí.
23. Zohladniac všetky uvedené zmeny pomerov na strane zúčastnených, súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zníženie výživného otca voči obom maloletým deťom. Za primerané potom jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, a na strane druhej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti schopnosti majetkové pomery matky, ako aj na jej osobnú starostlivosť a s prihliadnutím aj na prezentovanú životnú úroveň otca súd považoval zníženie výživného na maloletého K. K. zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a na maloletého M. G. zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, za primerané. Takéto výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným, i keď toho času obmedzeným výživným zo strany matky umožní uspokojiť potreby oboch maloletých detí, na druhej strane zaplatenie výživného v takejto výške neohrozí uspokojovanie základných potrieb otca maloletých detí. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. S prihliadnutím na tri vyživovacie povinnosti otca, s prihliadnutím na vek maloletých detí a po zohľadnení, že k deťom majú vyživovaciu povinnosť i ich matky, súd potom považoval zníženie výživného vo vyššie uvedenom rozsahu za primerané. I keď zníženie výživného nie je v súlade so záujmami maloletých detí, vystihuje však zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a mieru ich možnosti prispievať na výživu maloletých detí a podieľať sa na ich výchove.
24. Záverom súd poznamenáva, že počiatok zníženia výživného bol súdom ustálený dňom 5.1.2018, teda dňom narodenia tretieho dieťaťa otca, kedy podľa názoru súdu dochádza k podstatnej zmene pomerov na starne otca, okrem zníženia príjmu, pričom súd vychádzal aj z vyjadrenia účastníkov konania, ktorí na pojednávaní zhodne vyhlásili, že otcom doposiaľ riadne platené výživné sa už spotrebovalo.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.