Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-156-2021.pdf
PDF · 143.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Csp/156/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Zdenko Laštík, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Jesenského 70/2, o zaplatenie 5.533,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.855,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,51 eur od 21.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 108,55 eur od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 52,80 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 119 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 3,20 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.533,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 03.05.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Žalobca a
žalovaný uzavreli dňa 14.06.2016 Zmluvu o pôžičke č. 8016249/7560501596, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 7.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 108,55 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13.026 eur. Žalovaný z uvedeného úveru uhradil sumu 4.144,94 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky včas a riadne, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 27.02.2019 (predžalobná výzva) k úhrade dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca úver zosplatnil dňa 19.04.2019 o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 27.04.2019. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 5.533,80 eur, nárok na zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje prostredníctvom tejto žaloby. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to notársku zápisnicu zo dňa 11.12.2017, opis rozdelenia majetku a záväzkov, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2016, ďalšiu zmluvnú dokumentáciu, predžalobnú upomienku zo dňa 27.02.2019 s doručenkou k nej, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019 a prehľad splátok a úhrad.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 1Csp/156/2021-50 zo dňa 13.12.2021, voči ktorému podal žalovaný včas a vecne odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a súd vo veci nariadi pojednávanie (§ 267 ods. 4 C.s.p.).
3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverom, čím porušil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Ďalej namietal splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti, že žalobca mu nedoručil oznámenie o predčasnom splatení, a preto mal za to, že úver, ktorého termín konečnej splatnosti je dňa 20.06.2026 je stále živý a má ho záujem splácať v dohodnutých mesačných splátkach, ale len do výšky pôžičky v sume 7.000 eur. Napokon namietal, že úverová zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože podľa neho táto úroková sadzba nie je úrokovou sadzbou daného spotrebiteľského úveru, pričom nesprávne uvedený údaj má ten istý dôsledok ako žiadny údaj. Žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného, žalobca poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky a podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé a že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou zmluvy, žalovaný mal možnosť sa s nimi oboznámiť a tieto nerozporoval. Žalovaný preukázal výšku jeho mesačného príjmu ako aj svoje mesačné výdavky a s poukazom na tieto údaje sa stanovená výška mesačnej splátky javila ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o tých nemohol mať vedomosť. K otázke vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a poukázal na článok 10 bod 10.2 úveru. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovanému zasielané len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa však o zosplatení mohol dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby, pričom predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. K úrokom z omeškania uviedol, že tieto nie sú v rozpore s dobrými mravmi a žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozproval. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania uviedol, že uvedenému úkonu nie je možné priznať právne účinky,
nakoľko sa nejedná o tzv. kvalifikovanú námietku premlčania, tzn. námietka premlčania musí byť jasne zdôvodnená a konkretizovaná.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril, pričom zotrval na svojich námietkach uvádzaných v odpore o nedostatočnom skúmaní bonity klienta. K tomuto dodal, že úhrady pôžičky vykonával pretože si v tom čase neuvedomil, že zmluva je v rozpore so zákonom, a preto má byť bezúročná a bez poplatku. Ďalej namietal uzatvorenie zmluvy v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka a posúdenie premlčania nechal na úvahu súdu.
6. Opätovne sa, podaním doručeným súdu dňa 28.04.2022, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci písomne vyjadril a uviedol, že uzatvorenú zmluvu považuje za neplatnú s poukazom na § 53c Občianskeho zákonníka. Ďalej poukazoval na to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Ďalej uviedol, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že veriteľovi na to, aby žalovanému poskytol spotrebiteľský úver postačoval len samotný údaj od žalovaného o tom, že je zamestnaný a u akého zamestnávateľa a o výške čistého mesačného príjmu, údaj o tom, že jeho mesačné finančné náklady sú v sume 100 eur a iné mesačné výdavky má v sume 20 eur. Takto uvedené údaje neboli podložené žiadnymi dokladmi. Od žalovaného neboli požadované žiadne doklady, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere, čo žalobca ani nepoprel ani nepreukázal. Zotrval na tvrdení, že oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru nebolo žalovanému doručené, teda žalovaný nebol upozornený na uplatnenie tohto práva žalobcom, čím si žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoniec zotrval aj na svojom tvrdení, že úver je potrebný považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov aj preto, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. Namietal započítanie sumy vo výške 101,34 eur označenej ako manipulačný poplatok označený ako MP3 do žalovanej istiny ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaný má uhradené všetky splatné splátky, ak vychádza zo splátky vo výške 58,33 eur mesačne, očistenej od úrokov a poplatkov.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.04.2022, na ktoré dostavil právny zástupca žalovaného. Nedostavili sa žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu a súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že nežiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a súhlasí s prejednaním veci bez jeho osobnej prítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listinných dôkazov, a to konkrétne: návrh na vydanie platobného rozkazu č.l. 1-3, notárska zápisnica N3283/2017, NZ54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa 11.11.2017 č.l. 6-10, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 12-17, Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 14.06.2016 čl. 18-23, ďalšia zmluvná dokumentácia č.l. 24-33, predžalobná upomienka zo dňa 27.02.2019 s doručenkou k nej č.l. 34, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019 č.l. 35, prehľad splátok a úhrad č.l. 35-36, odpor zo dňa 29.12.2021s prílohami č.l. 53-58, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 18.01.2022 č.l. 61-63, vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.02.2022 č.l. 70-71, vyjadrenie PZ žalovaného zo dňa 28.04.2022 č.l. 76-78, výsledok lustrácie žalovaného v Obchodnom vestníku SR, Sociálnej poisťovni a Registri obyvateľov SR a ďalší obsah spisu.
8. Na základe vykonaného dokazovania z predložených listín súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.06.2016 zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere " č. 7560501596, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému účelový spotrebiteľský úver - pôžičku na bývanie vo výške 7.000 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 108,55 eur pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 14,90 % ročne. V predmetnej zmluve bola ako celkové náklady spotrebiteľa uvedená suma 6.026 eur, celková čiastka uvedená suma 13.026 eur. Prvá splátka podľa predmetnej zmluvy bola splatná dňa 20.07.2016, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti dňa 20.06.2026. RPMN bola stanovená v predmetnej zmluve vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,59 %.
9. Z článku 10 ods. 10.2 predmetnej zmluvy, vyplýva, že veriteľ je oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
10. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.02.2019 veriteľ oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky eviduje k predmetnej zmluve nedoplatok na splátkach v celkovej výške 316,95 eur a upozornil žalovaného, že ak do 05.04.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedená listina bola žalovanému doručená dňa 06.03.2019 podľa priloženej poštovej doručenky.
11. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, dlh z predmetnej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
12. Z prehľadu splátok a úhrad k predmetnej zmluve vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi titulom predmetnej zmluvy do podania žaloby sumu 4.144,94 eur.
13. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 spísanej pred notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, na Hodžovom námestí č. 3 vyplýva, že dňom 11.12.2017 došlo k projektu rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s., ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami. Na základe Projektu rozdelenia zlúčením právnym nástupcom pôvodného veriteľa vo vzťahu k tejto právnej veci bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., teda žalobca.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník"), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou je čiastočne dôvodný. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a žalovaným na základe zmluvy je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom
- fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, tzn. aplikujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Vo veci nárokov z tejto zmluvy je oprávnený označený žalobca z dôvodu, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa (v dôsledku zlúčenia právneho predchodcu žalobcu so súčasným žalobcom), ktorý žalovanému úver poskytol.
30. Druhá veta § 53c Občianskeho zákonníka rieši otázku veľkosti písma, aká musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok, príp. iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma "Times New Roman" s veľkosťou 12.
31. Vzhľadom k námietke žalovaného súd, po preštudovaní predmetnej zmluvy zo dňa 14.06.2016, nezistil, že by písomné vypracovanie predmetnej zmluvy bolo v rozpore so znením § 53c Občianskeho zákonníka, teda, že by predmet a cena (v danom prípade bod VII. zmluvy) boli uvedené menším písmom ako iná časť zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej časti.
32. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu klienta pri uzatváraní zmluvy o úvere. So zreteľom na znenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., jeho účelu a zmyslu, nemožno pochybovať, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je tak v zmysle reálneho naplnenia tejto povinnosti potrebné klásť na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z v tom čase existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Účelom ani zmyslom tejto povinnosti samozrejme nie je nadobudnutie stopercentnej istoty o splatení úveru, keďže nie je možné s istotou vylúčiť situácie, že spotrebiteľ príkladmo dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie, či nastanú iné, na jeho situáciu negatívne dopadajúce skutočnosti. Zákonodarca zavedením tejto povinnosti sledoval efektívne zamedzenie predlžovania spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní v čase uzatvorenia zmluvy a reálne ani vo svetle svojich v tom čase existujúcich pomerov do budúcnosti svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že tieto informácie si má veriteľ zabezpečiť sám (avšak tiež v spolupráci so žiadateľom o úver). Jeho povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť prípadne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutné ďalej tiež aj overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť) úplné, presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak stav(zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie príjmov bez analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej schopnosti (bonity) spotrebiteľa, ako žiadateľa o úver. Dôsledkom podcenenia bonity veriteľom nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento hrubou nedbanlivosťou porušil svoju zákonnú povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa a to prostredníctvom uplatnenia sankcie voči nemu uvedenej v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľovi poskytnutého úveru.
33. Povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať, či veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné bremeno v konaní o splnení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a nikdy nie spotrebiteľa, vyplýva z niekoľkých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie SD EÚ C-679/18, SD EÚ C-449/13, SD EÚC-377/14 a ďalšie). Súdny dvor EÚ dospel k záveru, podľa ktorého o.i. článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto Smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23.
34. Z dôkazov predložených žalobcom k žalobe (žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 14.06.2016 a samotnej úverovej zmluvy zo dňa 14.06.2016) a z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa pri skúmaní bonity žalovaného ako svojho potencionálneho klienta uspokojil len s údajom o jeho príjme a tvrdením žalovaného, že tento je v pracovnom pomere a v rozhodnom období mal mesačné výdavky vo výške 120 eur (100 splátky úverov, hypoték a lízingov a 20 ostatné mesačné výdavky). Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si právny predchodca žalobcu nejako overoval tvrdenia žalovaného o výške jeho mesačného príjmu, či jeho mesačných výdavkov. Právny predchodca žalobcu neskúmal životné náklady žalovaného, nehovoriac o analýze konkrétnych výdavkov na bývanie, stravu, dopravu, domácnosť, zdravotnú starostlivosť, s ich následným vyhodnotením, s cieľom získať objektívny obraz o finančnej situácii žalobcu. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc z jeho znenia skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým prístupom, bez akéhokoľvek overenia si tvrdení žiadateľa o úver, bez preukázania získavania informácií o relevantných skutočnostiach (rodinnom stave, počtu vyživovacích povinnosti, životných nákladoch žiadateľa) a ich následnej analýzy a vyhodnotenia, ktorú reálnu činnosť žalobca nepreukázal a za takúto rozhodne nemožno z hľadiska jej výpovednej hodnoty považovať údaje uvedené v žiadosti o úver zo dňa 14.06.2016, tzn. z rovnakého dňa v ktorom bola aj žiadosť žiadateľa (žalovaného v tomto konaní) schválená, uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2016. Takýto postup právneho predchodcu žalobcu nemožno jednoznačne posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou, ale naopak je hrubým porušením tejto povinnosti stanovenej mu zákonom.
35. Za zistenia týchto skutočností nebolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať splnenie povinnosti danej mu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom ide o hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobu, keď z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by tvrdenia žalovaného o jeho príjmoch a výdavkoch právny predchodca žalobcu overoval akýmkoľvek dostupným spôsobom, čoho následkom je nástup sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom súd už nemal dôvod posudzovať poskytnutý úver z hľadiska jeho obligatórnych obsahových náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
36. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola 7.000 eur a žalovaný z úveru uhradil sumu 4.144,94 eur. Keďže žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, zostáva tak žalovanému uhradiť žalobcovi sumu istiny vo výške 2.855,06 eur, keď súd po konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovovsti daného spotrebiteľského úveru zachoval dohodnutú výšku splátok a celú žalovaným už uhradenú sumu započítal na istinu úveru. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd žalovaného, z dôvodu, že si túto povinnosť nesplnil dobrovoľne a ide o jeho nesplnený zmluvný záväzok, ktorý je po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní presahoval sumu istiny, ktorá by
žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
37. V súvislosti s nárokom žalobcu na úrok z omeškania vyčíslený v nadväznosti na predčasné zosplatenie úveru ako aj v súvislosti s námietkou žalovaného o nesplnení všetkých podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru súd uvádza, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonodarca pre právo dodávateľa vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky a privodiť tým na strane spotrebiteľa stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to: uplynutie 3 mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky a upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie celej dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní.
38. Prvá zo zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Keďže § 53 ods. 9 má predstavovať špeciálny právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 9 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá.
39. Druhá podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky, upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s § 53 ods.9 OZ. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v odseku 9 alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa.
40. V danom prípade má súd za preukázané z Prehľadu splátok a úhrad (č.l. 35-37), že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou v decembri 2018, pričom žalobca splnil druhú z dvoch kumulatívnych podmienok potrebných pre uplatnenie svojho práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Splnenie uvedenej podmienky vyplýva z listinných dôkazov, a to z Predžalobnej upomienky (č.l. 34) zo dňa 27.02.2019, ktorá bola doručená žalovanému dňa 06.03.2019, o čom svedčí doručenka (č.l. 34 rub listu). Pred jednorazovým zosplatnením celého dlhu žalobca upozornil žalovaného v obsahu predmetnej upomienky, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej za 12/2018 bude oprávnený uplatniť svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené oprávnenie bolo zmluvne dojednané v bode 10.02 predmetnej zmluvy o úvere. Zároveň žalobca oznamoval právo na predčasnú splatnosť dlhu žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením dlhu, keďže Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č.l. 35) je zo dňa 27.04.2019 a z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že predčasná splatnosť dlhu nastala dňa 19.04.2019. Taktiež toto svoje oprávnenie žalobca uplatnil po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej v mesiaci 12/2018.
41. Avšak v neposlednom rade je nevyhnutné pre úspešné uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru preukázať, že právny úkon, ktorým žalobca oznamuje, že využíva toto svoje oprávnenie, sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane tvrdil, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zasielal žalovanému obyčajnou poštou, keďže Predžalobnú upomienku
zasielal do vlastných rúk žalovaného, ktorý ju prevzal. Žalobca bol toho názoru, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru má len deklaratórny charakter, a teda k jeho doručeniu došlo spolu s doručením žaloby a ostatných príloh, čo vykonal súd. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa súd nestotožňuje.
42. Podľa § 132 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
43. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
44. Žalobca predložil spolu so žalobou Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019. Z uvedeného je možné konštatovať, že žalobca chcel oznámiť žalovanému uplatnenie jeho práva na jednorazové zosplatnenie celého dlhu predmetným Oznámením, teda ešte pred samotným podaním žaloby. Súd v danom prípade nemá žiadnymi listinnými dôkazmi za preukázané, že žalobca skutočne odoslal Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru žalovanému. Žalobca aj napriek jeho tvrdeniam, že odosielal toto Oznámenie obyčajnou poštou, nepredložil súdu podací hárok, z ktorého by takéto jeho konanie vyplývalo. Žalovaný teda nemal objektívnu možnosť oboznámiť sa s tým, že žalobca skutočne uplatnil svoje právo na predčasnú splatnosť dlhu, keďže nie je preukázané, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru by sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že takéto Oznámenie mu nebolo nikdy doručené. Súd poukazuje na skutočnosť, že žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi v súlade s vyššie citovaným § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že žalobca si splnil svoju povinnosť tvrdenia, avšak nesplnil svoju povinnosť pripojiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tejto spornej otázke. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo pri preukázaní toho, že vôbec doručoval Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru žalovanej. Žalobca nepredložil žiaden podací hárok, či doručenku alebo e-mail, z ktorého by vyplývala jeho snaha reálne oznámiť žalovanému, že došlo k zosplatneniu celého úveru. Žalovaný teda nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca reálne pristúpil k zosplatneniu celého úveru, a teda nemohol mať ani vedomosť o tom, že je povinný uhradiť celý dlh naraz. Mimoriadne zosplatnenie úveru predstavuje zmenu právneho vzťahu a zmenu práv a povinností zmluvných strán. Nedoručením a ani nepreukázaním o zaslaní tejto listiny žalovanému (oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2019), nemohli nastať účinky tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému. Na základe uvedeného súd konštatuje, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady potrebné pre riadne uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
45. Vzhľadom k uvedenému záveru o nesplnení všetkých zákonných predpokladov potrebných pre riadne uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobcovi nepriznal nárok na príslušenstvo k priznanej dlžnej istine úveru tak ako žiadal, ale iba z každej jednotlivej splatnej a nezaplatenej splátky dlžnej istiny až do jej zaplatenia, a to vo výške 5% ročne, ktorú si žalobca vyčíslil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom v prevyšujúcej časti nároku na úrok z omeškania žalobu taktiež zamietol.
46. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu
47. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
48. Z vykonaných lustrácii žalovaného v Sociálnej poisťovni a Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný je slobodný a má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Od 06.05.2019 je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom za posledné obdobia vo
výške 566,50 eur. Pri zohľadnení uvedených skutočností súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanému splácať v splátkach vo výške 119 eur mesačne (istinu splatí do 24 mesiacov), ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že pre žalobcu by malo byť prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci len postupné, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania, v prípade neschopnosti žalovaného zaplatiť priznané plnenie naraz (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 4Co 330/2017).
49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 51,60 % a (zo žalovanej sumy 5.533,80 eur eur mu súd priznal nárok na zaplatenie sumy 2.855,06 eur). Žalovaný bol v konaní úspešný v časti 48,40 %. Žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 3,20 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 51,60 % a úspechom žalovaného 48,40 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 3,20 %, ktorý zodpovedá čistému úspechu žalobcu, pričom o konkrétnej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.