Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/69/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 44 483 767, zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému T. W., A.. X.XX.XXXX, W. X., W. XXXX, o zaplatenie 338,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/207/2016-51 zo 17.8.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 333,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.9.2015 do zaplatenia, a to v 20-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť, žalobca dodal žalovanému elektrickú energiu, ktorú mu vyfakturoval za obdobie od 1.12.2014 do 11.8.2015 na sumu 333,36 eur. Žalovaný túto vyfakturovanú sumu neuhradil, preto súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto v zásade by mu patrila náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 19,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 338,36 eur. V prejednávanej veci treba aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v sociálnych pomeroch žalovaného. Žalovaný je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, kde poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 19,60 eur mesačne. Mimo tohto príjmu má príjem vo výške 56,12 eur mesačne, keďže pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti. Žiaden iný príjem nemá. Žalovaný je nezamestnaný od 1.3.2015, teda je dlhodobo v zlej sociálnej situácii.

4. Naproti tomu žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý realizuje podnikateľskú činnosť bez väčších problémov. Hlavným predmetom činnosti žalobcu je dodávka elektriny domácnostiam a firemným zákazníkom, ako aj poskytovanie služieb energetického auditu a predaj nekomoditných produktov. Žalobca pôsobí najmä na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, kde zabezpečuje dodávku elektriny pre takmer 600.000 zákazníkov. Mimo týchto hlavných činností má v

Obchodnom registri zapísaný ďalší početný výpočet podnikateľskej činnosti. Základné imanie žalobcu je 58.751.000,- eur. Z verejne prístupnej Výročnej správy k 31.12.2016 súd zistil, že žalobca v roku 2016 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 9.562.000,- eur a po zdanení 7.308.000,- eur. K 31.12.2016 majetok žalobcu predstavoval 144.246.000,- eur, vlastné imanie predstavovalo 77.869.000,- eur a základné imanie 58.751.000,- eur. Spoločnosť žalobcu v r. 2016 zamestnávala v priemere 196 zamestnancov. Za týchto okolností možno spravodlivo žiadať od žalobcu, aby náklady spojené s týmto konaní - trovy konania si hradil sám s tým, že nepriznanie týchto trov žalobcovi, ktorý je v dobrej finančnej kondícii, mu nespôsobí takú ujmu, ako by vznikla na strane žalovaného v prípade, ak by bol zaviazaný na náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie postupoval v otázke náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca, a to len proti výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Poukázal na to, že počas existencie zmluvného vzťahu sporových strán bola žalovanému vyúčtovaná len jedna vyúčtovacia faktúra pod č. XXXXXXXXXX, ktorá bola predmetom uplatňovaného nároku. K ukončeniu odberu došlo 11.8.2015, a to na základe žiadosti žalovaného z 11.8.2015, pričom žalovaný uviedol stav elektromeru vo Q.-XXXXX. Tento stav elektromera je zároveň konečným stavom elektromera č. 1217506 na faktúre č. 7220184925. Žalovaný však na pojednávaní 17.8.2017 tvrdil, že žiadosť o ukončenie odberu nepodával sám, ale bola podaná niekým iným a podpis na tejto žiadosti nie je jeho, hoci toto tvrdenie nevedel preukázať. Následne na základe žiadosti žalovaného o ukončenie odberu, žalobca 22.8.2015 vyúčtoval žalovanému faktúru ukončeného odberu pod č. 7220184925. Faktúra bola zaslaná na adresu žalovaného, ktorú žalovaný žalobcovi uviedol v žiadosti o ukončenie odberu a táto adresa je zhodná s adresou odberného miesta. Žalovaný túto faktúru nerozporoval a nereklamoval. Žalovaný bol dňa 7.7.2016 telefonicky kontaktovaný právnym zástupcom žalobcu a prisľúbil úhradu svojho záväzku najneskôr do konca júla 2016, čo však nedodržal. Žalovaný mal teda dlhodobú vedomosť o svojom záväzku voči žalobcovi.

8. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu záväzkov, za čo žalovaný musí prevziať a niesť zodpovednosť. Na strane žalovaného neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 257 v otázke náhrady trov konania. Žalovaný síce súdu prvej inštancie preukázal svoje sociálne pomery, avšak je potrebné existenciu alebo neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa posudzovať komplexne a v širších súvislostiach v zmysle vyššie uvedeného. Nie je možné uvedené ustanovenie automaticky aplikovať stále pri existencii sociálnych dôvodov na strane žalovaného, alebo len existencia ťaživej finančnej situácie nemôže automaticky odôvodňovať aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd prvej inštancie ťažkú finančnú situáciu žalovaného, čo by však bolo možné aplikovať v drvivej väčšine prípadov, v ktorých na strane žalovaných vystupujú fyzické osoby spotrebitelia, ktorí sa dostanú do omeškania s plnením svojich záväzkov. Súd prvej inštancie mohol zaviazať žalovaného aj na úhradu trov konania formou splátkového plnenia. Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 257 je možné aplikovať len výnimočne. Pretrvávajúca pasivita žalovaného spôsobila, že žalobca nemal inú možnosť, ako si svoj nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, pretože žalovaný by tento záväzok dobrovoľne nesplnil.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

13. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

14. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 .

15. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 .

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nepochybne zistil ťaživú sociálnu situáciu žalovaného, ktorý je nezamestnaný a jeho príjem je extrémne nízky, ako aj nepomer, ktorý z hľadiska postavenia a majetkových reálií existuje medzi stranami tohto sporu, ktorý aj precízne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

17. Práve táto nerovnováha v majetkovom postavení sporových strán (pochopiteľne objektívneho charakteru) je predpokladom pre výnimočnosť aplikácie § 257 CSP. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery sporových strán, pričom treba zohľadniť dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku (práva) na súde, postoj sporových strán v priebehu konania (pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/5/2006).

18. V intenciách tohto zákonného ustanovenia, ako aj uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie aj rozhodol pokiaľ prikročil k aplikácii § 257 v otázke náhrady trov konania. Ako už bolo naznačené, sociálna situácia žalovaného je mimoriadne ťaživá, čo odôvodňuje (aj žalobcom v odvolaní namietanú) výnimočnosť tohto zákonného ustanovenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj dopadmi svojho rozhodnutia v otázke náhrady trov konania na majetkovú sféru žalobcu a správne konštatoval, že so zreteľom na finančnú kondíciu tohto významného podnikateľského subjektu a jeho ďalšie majetkové pomery nemôže otázka náhrady trov konania pri aplikácii § 257 mať na chod jeho podnikateľskej činnosti žiadny významný vplyv.

19. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou uvedenou v odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie spočívajúcou v tom, že ťaživá sociálna situácia na strane žalovaných (spotrebiteľov) sa vyskytuje, alebo môže vyskytnúť v drvivej väčšine prípadov.

20. V tejto súvislosti treba poznamenať, že každá sporová vec prináša svoje osobitosti, a to aj v konkrétnostiach majetkových pomerov sporových strán, ktoré sú (najmä na strane žalovaných spotrebiteľov) rôzne. Tieto majetkové pomery treba dôsledne zistiť a v závislosti od tohto zistenia sa zamyslieť nad možnou aplikáciou § 257 CSP. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie správne zistil, až extrémne nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, a preto sa rozhodol aplikovať uvedené ustanovenie v otázke náhrady trov konania. Po zvážení všetkých okolností (teda aj postoja žalovaného k uplatnenej pohľadávke) možno v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že prevažuje spomínaný sociálny a osobný aspekt týkajúci sa žalovaného, ktorý v konečnom dôsledku je rozhodujúcim elementom, pre ktorý treba považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke náhrady trov konania za vecne správne.

21. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .