Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/140/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu I. D., nar. XX. XX. XXXX, C.Á. XXX/XX, K., zast. JUDr. Milan Bajaj, advokát, Andyho Warhola 184, Medzilaborce proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2435 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 23. 5. 2017 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2435 eur a zaplatiť náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 3. 3. 2010, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver 200 eur ako fyzickej osobe. Tento úver sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi vo výške 396 eur v 12mesačných splátkach po 22 eur počnúc dňom 12. 4. 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 196 eur, ktorý nie je konkretizovaný. Dlžník, t.j. žalobca úver v období od 12. 4. 2010 do 15. 3. 2016 nesplácal a to aj z dôvodu, že na okresnom súde vo I., ako aj na Krajskom súde v N. prebiehali súdne konania ohľadom danej veci. Dňa 16. 3. 2016 uhradil veriteľovi, t.j. žalovanej, sumu 2635 eur. Žalobca má za to, že túto sumu nemal platiť a mal sa poradiť s advokátom, avšak bol pod psychickým tlakom a uhradil túto sumu.

Žalobca poukázal na strany 4 až 11 rozsudku Okresného súdu vo I. zo dňa 21. 4. 2016 sp. zn. XC/XX/ XXXX a podal žalobu na súd o vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2435 eur a taktiež žalovanú žiadal zaviazať na zaplatenie náhrady trov konania.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 6. 2017 žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s tým, že žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, keďže úver čerpal na výkon povolania a teda nie je spotrebiteľom a preto príslušným na konanie je Okresný súd Bratislava I..

Ďalej žalovaná poukázala na neodstrániteľnú prekážku konania - res iudicata, keďže o veci, týkajúcej sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 17. 12. 2010 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava pod

sp. zn. I. XXXXX/XX. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie.

Čo sa týka posúdenia zmluvy o úvere, žalovaná má za to, že žalobca nemá status spotrebiteľa, keďže účel uzatvorenia zmluvy bol na výkon povolania a teda ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, preto nie je spotrebiteľom.

Žalovaná odmieta, že z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov, splátkami a pokutami rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 21. 4. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 11. 2016 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX, výpisom z obchodného registra žalovanej, výzvou súdneho exekútora na úhradu dlhu, exekučným príkazom, písomnými vyjadrením žalovanej, výpoveďou právneho zástupcu žalobu a zistil nasledujúci skutkový stav.

4. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 3. 3. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 200 eur. Dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť veriteľovi, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 396 eur a to 12mesačnými splátkami po 33 eur, počnúc dňom 12. 4. 2010. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania.

5. Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

6. Žalovaná súdu predložila rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti I. W. a.s., J. W. X, D. zo dňa 17. 12. 2010 sp. zn. I. XXXXX/XX, ktorým žalobcovi Pohotovosť s.r.o. Bratislava bola zo strany žalovaného Stanislav Baran priznaná suma 420 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 420 eur od 17. 7. 2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 420 eur od 30. 9. 2010 do zaplatenia a náhrada trov rozhodcovského konania 164,03 eur. Podkladom pre vydanie tohto rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, zabezpečená zmenkou.

7. Žalobca súdu predložil Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov a prehľad Splátok a pokút, z ktorých vyplýva, žalovaný na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uhradil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. sumu vo výške 2635 eur a to dňa 16. 3. 2016.

8. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 21. 4. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. Zároveň trovy konania žalovanému zo strany žalobcu nepriznal.

Následne Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21. 4. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX pripustil späťvzatie žaloby okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. V tejto časti zrušil rozsudok súdu prevej inštancie a konanie zastavil. Zároveň priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi.

Z rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 21. 4. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v N. zo dňa 22. 11. 2016 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX vyplýva, že na Okresnom súde I. prebiehalo konanie v spore žalobcu P. P., s.r.o. proti žalovanému I. D. o zaplatenie sumy 360 eur s prísl.. Žalobu žalobca odôvodnil, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 3. 3. 2010 na zmenkovú sumu 420 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Predmetom konania bol spor zo zmenky, ktorá zabezpečovala úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a preto Okresný súd I. v konaní skúmal aj uvedenú zmluvu, pričom uviedol, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti požadované v ustanovení §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. a teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom bola dlžníkovi I. D. poskytnutá suma formou úveru vo výške 200 eur, pričom žalovaný už spoločnosti Pohotovosť plnil sumu 2635 eur a to dňa 16. 3. 2016.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na svojich písomných vyjadreniach. Trval na spotrebiteľskom charaktere sporu, pretože pôžička, ktorá bola poskytnutá zo strany žalovanej, bola použitá na zaplatenie nedoplatku na elektrickej energii. V období poskytnutia pôžičky žalobca 3. 3. 2010 nemal nijakú živnosť a ani v súčasnej dobe nemá živnosť, preto žalobca je toho názoru, že ak uzatvárala pracovníčka žalovanej zmluvu so žalobcom, muselo dôjsť k omylu alebo vedomému zaškrtnutiu, že finančné prostriedky sa použijú na výkon povolania, pretože tomu tak v reáli nebolo. Pôžička bola poskytnutá žalobcovi ako fyzickej osobe a nie ako živnostníkovi a preto je tu založená miestna príslušnosť Okresného súdu H. na prejednanie tohto sporu podľa § 19 písm. d) C.s.p.. Čo sa týka vznesenej námietky res iudicata, tu právny zástupca žalobcu má za to, že predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal pri tom na rozsudok Okresného súdu I. zo dňa 21. 4. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v N., ktorý riešil otázku zmenky vychádzajúc práve z tejto úverovej zmluvy. Žalobca trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia, pretože žalobcovi bola poskytnutá suma 200 eur a vrátil žalovanej z titulu tejto zmluvy 2635 eur, takže predmetom bezdôvodného obohatenia je suma 2435 eur znížená o 200 eur, ktorá bola žalobcovi poskytnutá. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

10. Podľa §261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

13. Podľa §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

15. Na postavení žalobcu ako spotrebiteľa v danom úverovom vzťahu nič nemení ani to, že v zmluve o úvere bola zaškrtnutá kolónka, že žalovaná úver poskytuje žalobcovi na účel povolania. Pri posudzovaní, či medzi veriteľom a dlžníkom išlo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na to, že v zmluve o úvere bolo uvedené, že úver bol poskytnutý na účel povolania, súd vychádzal z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v N. zo dňa zo dňa 8. 12. 2010, č.k.: XCoE XX/XXXX, v ktorom (okrem iného) bolo konštatované, že: „Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku citovanej vyššie je potrebné dospieť k záveru, že tzn. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta tovaru či služieb) vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Ak takto ustanoveným rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovenia živnostenským alebo iným jemu na roveň postaveným oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania neoprávnenosti podnikania viedol i k zotretiu hranice určenej na rozlišovanie medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami, resp. vzťahmi), nemôžu byť pochybnosti o tom, že dopad ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách musí byť oproti ZoSÚ širší. Práve povolania sú totiž radené k činnostiam, ktoré môžu byť vykonávané ako samostatné zárobkové činnosti, ale aj v pomeroch obdobných tým zamestnaneckým. Práve nepochybná priradenosť toho ktorého povolania k jednej či druhej skupine potom môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo (nemalo) ísť o spotrebiteľský úver, napriek tomu však môže vzniknúť ešte pochybnosť o tom, či tu nejde o zmluvu spadajúcu aj pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Len vtedy, ak ide o povolanie vykonávané v režime obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenie s takýmto povolaním odberateľa, ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Veriteľa úveru nemožno zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere o tom, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorý sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodným zákonníku), teda veriteľa. Potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takého závery nemali primerane uplatniť aj u zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako spotrebiteľské a potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzn. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle. Pretože však takéto právo, najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, pracuje s čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím k možnému výskytu zaistenia skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľských charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.“

Aj keď v úverovej zmluve je zaškrtnuté, že dlžník vyhlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, súd mal za to, že žalobca v danej veci úver čerpal pre svoje osobné potreby. Súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel povolania, keďže zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie žalobcu a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním

či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má. Naopak, z vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že žalobca tento úver nečerpal na vyznačený účel povolania a aj to, že uvedený účel čerpania úveru zaškrtol v zmluve obchodný zástupca žalovanej, nie žalobca. Uvedené konanie žalovanej prostredníctvom jej obchodných zástupcov, je obchádzaním zákona a nekalou obchodnou praktikou za účelom neposkytnúť dlžníkom ako spotrebiteľom primeranú ochranu podľa príslušných právnych predpisov. Súd teda ustálil, že žalobca v zmluvnom vzťahu, uzatvorenom so žalovanou na základe zmluvy zo dňa 3. 3. 2010 č. XXXXXXXXX, bol v postavení spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa a žalovaná bola v pozícii dodávateľa. Súd preto túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca je v pozícií spotrebiteľa a teda mu prináleží ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

16. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

17. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

18. Žalovaný namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov. Medzi stranami sporu bola v zmysle VPPÚ uzatvorená aj dohoda o rozhodnom práve v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatvárala žalovaná ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovanou bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XMCdo XX/XX).

Úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola daná dôvodnosť aplikácie a použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou

ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v N. sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 27.05.2015, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 21.03.2016, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.08.2015, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu D. D. sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa 23.09.2015

Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vedu so znením: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Teda bolo uzákonené, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa aplikujú vždy na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje, že aplikácia §52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,, Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X K. XX/XXXX).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné prioritne uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre ustanoveniami Obchodného zákonníka, jedná sa o výhodnejšiu právnu úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka. Dojednanie o voľbe rozhodného práva a to Obchodného zákonníka je neplatné v zmysle §39 Občianskeho zákonníka, táto dohoda o rozhodnom práve bola uzatvorená v rozpore s ust. §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, jedná sa o dojednanie ktoré svojím účelom obchádza toto zákonné ustanovenie.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 12splátkach po 33 eur mesačne. V prospech žalovanej žalobca uhradil sumu 2635 eur a to dňa 16. 3. 2016. Uvedené nebolo sporené medzi stranami sporu.

20. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch. Uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2,3 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na osobnú potrebu.

Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, údaj o priemernej hodnote RPMN (§4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k)). V súlade s ustanovením §4 ods. 3 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený žalobcom a žalovaným neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X V. XXX/XX,rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v N. zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.2.2014,sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu D. D. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu T. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/ XXXX, sp. zn. XXCo/X/XXXX, rozsudok J. súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

22. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok 12 a výška mesačnej splátky 33 eur. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu T. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu A. I. sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu N. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v N.Š. sp. zn. XXCo/XX/ XXXX zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v T. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v J. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Q. K. sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Ž. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.11.2016.

Účelom náležitostí ustanovených v §4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou

splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predloženej úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho §4 ods. 2 písm. j).

24. Zmluva neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle §4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k) §4 ods. 2 uvedeného zákona. Taktiež súd poukazuje aj na ustanovenie §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve.

25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovanej tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jej strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 200 eur. Nakoľko však žalobca v prospech žalovanej uhradil celkovo sumu 2635 eur, na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2435 eur. Úver je potrebné vyhodnotiť ako za bezúročný a bez poplatkov, teda na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže v tejto časti žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu.

V súlade s vykonaným dokazovaním súd preto považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2435 eur za preukázaný a dôvodný a preto žalobe žalobcu vyhovel.

26. Žalobca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Pri skúmaní miestnej príslušnosti súd dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a to zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak keď v zmluve o úvere je vyznačené, že žalobca čerpal úver na výkon povolania, žalobca v podanej žalobe tvrdí, že tento úver čerpal ako spotrebiteľ. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry, má spotrebiteľské právo ako právo špeciálne, prednosť pred napr. obchodným právom, a to aj čo sa týka tzv. absolútnych obchodov - zmluvy o úvere s tým, že súd musí spotrebiteľské právo aplikovať ex offo, čo vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného je zrejmé, že tunajší súd je príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci samej ako miestne príslušný súd v súlade s ustanovením §19 písm. d) C.s.p.. V súlade s judikatúrou SR a EÚ to, že v zmluve o úvere (na predtlačenom tlačive) je uvedené, že prostriedky použije dlžník na výkon povolania, samo o sebe nevylučuje, aby sa na tento zmluvný vzťah použilo spotrebiteľské právo a ochrana spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd sa nestotožnil s námietkou miestnej nepríslušnosti podanou žalovanou pri jej prvom úkone a preto súd nepostúpil túto vec Okresnému súdu D. I. ako to navrhovala žalovaná.

27. Žalovaná taktiež v danej veci poukázala na neodstrániteľnú prekážku konania - právoplatné rozhodnutie vo veci samej rozhodcovským rozsudkom.

Súd mal riadne preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská doložka bod 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,

ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. XXXX/ XX z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred zo strany žalovanej určeným rozhodcovským súdom a vo veci bol aj vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný na plnenie, pričom je zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu zmluva o úvere nebola podrobená kontrole zameranej na ochranu žalobcu ako spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetne úverovej zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe absolútne neplatnej zmluvnej podmienky nespôsobujú prekážku rozhodnutej veci. Jedná sa o nulitný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky.

35. Podľa §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.