Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v trestnej veci obžalovaného W. K., nar. XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný

W. narodený XX.XX.XXXX , trvale bytom S. X/XX, N.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokurátorky Topoľčany sp. zn. Pv XXX/XXXX/XXXX, podanej na Okresný súd Topoľčany dňa 22.12.2016, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že :

dňa XX.XX.XXXX od presne nezisteného času, určite však o XX.XX hod, keď bol zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo M. W., evidenčné číslo D po ceste II/XXX v obci N. B. v okrese C., pričom rozhodnutím o priestupku okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. Y.-NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 16 (šestnásť) mesiacov,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na tunajšom súde obžalobu na obž. W. K. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

V prejednávanej veci už tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 27.06.2017, ktorým obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod podanej obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.08.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že vzhľadom na rozdielne závery vyplývajúce z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a výpovede svedkyne, ktorá odborné vyjadrenie vypracovala, nepostačovalo len prečítanie odborného vyjadrenia a jej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa. Za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu veci preto bude potrebné odstrániť nejasnosti a rozpory, na ktoré poukazoval prokurátor v podanom odvolaní.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom, doplnil dokazovanie, a to predovšetkým výsluchom svedka mjr. J.. Z. C., povereného pracovníka Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave ako i oboznámením listinných dôkazov, vrátane odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXX vypracovaného znalkyňou V.. V. D. v konaní Y. súdu Nitra sp. zn. 21T/14/2015.

Obžalovaný W. K. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písmeno a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že v daný deň XX.XX.XXXX viedol motorové vozidlo M. W., ktoré patrilo sestre J., bol zastavený hliadkou

- nakoľko prekročil rýchlosť a bola mu uložená bloková pokuta. V tom čase nemal vedomosť o uloženom zákaze činnosti, nebol sa na ODI Nitra ohľadom toho informovať, ani tam nepodpisoval žiadne papiere. Do spisu bol nazerať až následne, keď ho zastavili a povedali mu, že má zákaz činnosti, čo bolo zhruba v roku 2014, avšak mu to nebolo umožnené, s tým, že si musí podať písomnú žiadosť a potom to trvalo asi 2-3 týždne.

Svedkyňa ppráp. K. K. vypovedala, že v roku XXXX pracovala ako policajt na Y. C., v súčasnosti pracuje na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave. Jej pracovnou náplňou je meranie rýchlosti, zastavovanie vodičov. Ohľadom tejto veci si pre odstup času a množstvo ľudí odvtedy, podrobnejšie nepamätá. Postup pri ich práci je: zastavenie vozidla, vypýtanie si dokladov, nasleduje lustrácia v evidencii. Lustrácia prebieha cez vysielačku prostredníctvom operačného strediska, kedy nahlásia rodné číslo vodiča a ŠPZ, a spätne sú im nahlásené zistené údaje. Tento postup bol použitý aj v čase, ktorý je uvádzaný v obžalobe. Nepamätá si, čo presne jej bolo v súvislosti s obžalovaným z operačného nahlásené, ale určite negatív, lebo v opačnom prípade by bol obžalovaný zadržaný a predvedený na útvar. V minulosti sa už stalo, že zo strany operačného dôstojníka boli chybne nahlásené údaje.

Svedok ppráp. W. A. uviedol, že v septembri XXXX pracoval na Y. v C. ako referent výkonu služby. Náplňou jeho činnosti bolo meranie rýchlosti, riešenie priestupkov vodičov, riadenie dopravy v prípade potreby, dopravné nehody atď. Na obžalovaného si nepamätá, nakoľko denne majú zastavených asi 10-20 vodičov, za rok je to viac ako 1000 ľudí. Postup v prípade ak je vodič nameraný, bol taký, že ho zastavili, vypýtali si všetky doklady potrebné k vedeniu vozidla, vrátane občianskeho a vodičského preukazu, vykonala sa dychová skúška. Ak si vodič bol vedomý priestupku, bola mu uložená bloková pokuta, ktorá sa nahrávala do systému. Všeobecne lustrácia vodiča prebieha buď cez rádiostanicu, ako keby sms-kou podľa zadaného rodného čísla vodiča alebo cez rádiostanicu, kedy sa zavolá na operačné stredisko - takto to prebiehalo v roku 2013. V tom čase však nebolo možné lustrovať každého jedného vodiča, nakoľko by sa zahltil systém. Ak im vodič predložil vodičský preukaz, nebol na to vlastne ani dôvod. Pokiaľ ide o obžalovaného, svedok uviedol, že si nepamätá, či v ten daný deň bol alebo nebol lustrovaný. Nie každý vodič, ktorého zastavili bol lustrovaný, zároveň na niektorých miestach bol aj výpadok signálu a nedalo sa s operačným spojiť, resp. bolo to možné len cez mobil. Na konci smeny, keď daný príslušník nahráva údaje o uloženej pokute do systému, mal by v ňom vidieť, či má daný vodič uložený zákaz činnosti, avšak v tej dobe bol ešte starý systém, ktorý nebol taký detailný, stávalo sa, že napr. systém vyhodil, že vodič má uložený zákaz činnosti, ale nebolo tomu tak, mal len evidované tri závažné priestupky, a mal ísť na preskúšanie. Bola tam všeobecná ikona pre rôzne druhy uložených opatrení.

Svedok R. W. uviedol, že predmetné rozhodnutie o zákaze činnosti bolo obžalovanému doručované a bolo správoplatnené. Rozhodnutie bolo obžalovanému doručované prostredníctvom správneho orgánu

- teda osobne svedkom a poštou, a vrátilo sa to neprevzaté v odbernej lehote. Správoplatnené bolo fikciou, nakoľko ho obžalovanému nebolo možné doručiť resp. neprevzal si ho v odbernej lehote, pričom pri doručovaní a správoplatňovaní rozhodnutia postupujú podľa Správneho poriadku. Použitie fikcie doručenia týmto postupom je bežné. Obžalovaný sa následne osobne dostavil, žiadal oboznámiť sa so spisom, ktorý bol v tom čase už právoplatný a založený v archíve - ukončený. Po overení jeho totožnosti išiel svedok spis vytiahnuť do archívu, čo bolo o dve kancelárie ďalej. Spis bol obžalovanému predložený,

bolo mu oznámené, že má zákaz činnosti. Svedok ďalej uviedol, že chcel, aby mu obžalovaný odovzdal vodičský preukaz, povedal však, že ho nemá pri sebe Spis mu bol predložený, avšak pri podpise predmetného úradného záznamu sa obžalovaný podpisoval dole rôznymi parafami, vyzval ho preto, aby sa podpísal pod svoju podpisovú doložku, napriek tomu sa podpisoval stále iba v spodnej časti. Svedok uviedol, že v ten deň, pri tom oboznámení so spisom, videl svedok obžalovaného prvýkrát, nakoľko priestupok bol prejedávaný v jeho neprítomnosti. To, že občan je povinný odovzdať pri zákaze činnosti vodičský preukaz, špeciálne neevidujú, stáva sa aj, že ľuďom aj skončí zákaz činnosti, napriek tomu vodičský preukaz ani neodovzdajú; splnenie tejto povinnosti sa nejako nevymáha ani nesankcionuje. Svedok ďalej vypovedal, že po napísaní predmetného rozhodnutia o priestupku najbližšie, ako išiel do autoškoly, presný deň však uviesť nevie, sa pokúsil toto rozhodnutie doručiť obžalovanému osobne na jeho adrese, avšak s negatívnym výsledkom, nevie koľkokrát sa o takéto osobné doručenie pokúsil, pričom osobné doručovanie je v ich praxi bežný postup. Rozhodnutie sa potom doručovalo obžalovanému poštou, nevie už koľkokrát , a právoplatnosť nadobudlo fikciou.

Svedkyňa J.. J. M., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, odmietla vypovedať, nakoľko obvinený je jej bratom.

Z rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č.p. Y.-NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný bol za priestupok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa dopustil takým spôsobom, že na križovatke ulíc H. - M. viedol motorové vozidlo skúter zn. V. V., EČ: ZM-XXXAC, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou W. Y. K. N., nakoľko neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „ Stoj, daj prednosť v jazde“, potrestaný pokutou vo výške XXX eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov. Z fotokópie obálky adresovanej obžalovanému, obsahom ktorej bolo predmetné rozhodnutie, vyplývalo zásielka nebola obžalovaným prevzatá v odbernej lehote od XX.XX.XXXX (č.l. 51).

Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), vyplýva, že vyššie uvedený priestupok zo dňa XX.XX.XXXX bol prejednávaný npor. R. W. v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný ako podozrivý z priestupku bol na toto pojednávanie písomne predvolaný riadne zaslanou doporučenou listovou zásielkou do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu, pričom predvolanie sa vrátilo s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, a preto sa toto predvolanie považovalo za doručené.

Z úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX spísaného npor. R. W. súd zistil, že v zmysle obsahu tohto úradného záznamu, sa mal obžalovaný osobne dostaviť o XX,XX hod. na správny orgán Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre a mal požiadať o nazretie do spisu č.p. Y.-NR-Y pričom mal vziať na vedomie sankciu, ktorá mu bola uložená v jeho neprítomnosti, teda pokutu vo výške XXX eur a zákaz činnosti na dobu 16 mesiacov. Úradný záznam bol podpísaný npor. R. a na spodnom okraji strany sa nachádza šesť nečitateľných a neidentifikovateľných podpisov.

Z listinného dôkazu - odborného stanoviska Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru č. W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že sporný podpis, nachádzajúci sa na Úradnom zázname zo dňa XX.XX.XXXX bol vykonštruovaným podpisom, ktorého pisateľa je nemožné určiť. Napriek veľkému množstvu porovnávacích popisov nebolo možné pristúpiť k vzájomnému porovnávaniu sporného podpisu a porovnávacích podpisov obžalovaného, vzhľadom na spôsob vyhotovenia sporného podpisu, a teda nebolo možné stanoviť ani len pravdepodobný záver skúmania.

Z listinného dôkazu - zápisníc o výsluchu Mgr. F. N. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vyplýva, že na skúmanie bol predložený sporný podpis, ktorý je vyhotovený z ôsmych častí ako nacvičený, nečitateľný podpis, (je obsiahnutý na celej šírke papiera formátu P Na vzájomné porovnanie s uvedeným sporným podpisom boli predložené podpisy obžalovaného, ktoré sú vyhotovené na rozhraní nacvičeného, nečitateľného podpisu a parafy. Pri vzájomnom porovnaní so sporným podpisom vykazovali rozdielne znaky ale v detailoch zhodné (napr. tvarovanie obratov). Napriek uvedeným zisteným rozdielnym znakom nie je možné vylúčiť obžalovaného ako pisateľa uvedeného podpisu a predpokladá, že ide o vymyslený podpis, vzhľadom na jeho dĺžku a charakter.

Z listinného dôkazu - záverov odborného vyjadrenia znalkyne č. XX/XXXX V.. V. D., vypracovaného v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. XXT/XX/XXXX vo vzťahu k posúdeniu, či podpisy, ktoré sa

nachádzajú v spodnej časti predmetného úradného záznamu zo dňa 05.04.2011 spracovaného dňa 05.04.2013 npor. R. W. (č.l. XX aktuálneho spisu) a či ich v takom prípade písal obžalovaný vyplýva, že sporné písmové celky boli vyhotovené ako celkom vymyslené podpisy, a identifikácia pisateľa sporných písmových celkov by bola v tomto konkrétnom prípade veľmi problematická a s vysokou mierou pravdepodobnosti aj neúspešná. Sporné písmové celky neobsahujú žiadne konkrétne písmená resp. hodnotnejšie identifikačné znaky (originality), ktoré by sa mohli vyskytovať v písme, podpisoch osoby podozrivej z vyhotovenia sporných písmových celkov a je málo pravdepodobné, že by podozrivý pisateľ pri skúškach podpisov „predviedol“ ako vyhotovil sporné písmové celky a možno by si už ani nepamätal, ako sporné písmové celky vyhotovil (pri skúškach podpisov nie je možné pisateľovi sporné podpisy ukázať a je neprípustné aby ich preverovaný pisateľ napodobňoval).

Svedok mjr. J.. Z. C., poverený pracovník K. PZ A., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tomto konkrétnom prípade charakter predložených materiálov neumožňoval pristúpiť k písmo-znaleckému skúmaniu a predložené materiály boli vrátené zadávateľovi spolu s predmetným odborným stanoviskom z XX.XX.XXXX (č.l. XX), ktoré v zmysle § 16 Zákona o znalcoch je považované za znalecký výstup. V danom prípade, by porovnanie týchto materiálov neviedlo k žiadnym objektívnym záverom. Pokiaľ nie je pristúpené ku skúmaniu, nie sú ani závery, pričom jednoznačne kladný záver je vtedy, ak je skúmaním zistené dostatočné množstvo identifikačne hodnotných zhodných znakov. Zodpovedať otázku či je možné určiť obžalovaného ako pisateľa týchto podpisov by bolo možné iba v prípade, ak by bolo pristúpené k znaleckému skúmaniu.

Z histórie držiteľov vozidla vyplýva, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola držiteľkou motorového vozidla M. W. ev. č. D J.. J. M.. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že vodičský preukaz bol obžalovanému vydaný 10.08.2015, v evidenčnej karte má obžalovaný evidovaných dvanásť priestupkov v doprave, má evidovaný jeden zákaz činnosti v trvaní 16 mesiacov, a to na základe rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre č.p. Y.-NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-NR-Y vyplýva, že obžalovaný sa dňa 19.06.2012 dopustil priestupku podľa § 22 odsek 1 písmeno j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Obžalovaný bol následne predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát v Nitre na ústne prejednanie priestupku, pričom zásielku s predvolaním sa nepodarilo obžalovanému doručiť a zásielka bola vrátená neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 02.08.2012 bolo o priestupku v neprítomnosti obžalovaného rozhodnuté tak, že bol za priestupok zo dňa 19.06.2012 potrestaný pokutou vo výške XXX eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu XX mesiacov. Z fotokópie obálky adresovanej obžalovanému, obsahom ktorej bolo predmetné rozhodnutie, vyplýva, že zásielka nebola obžalovaným prevzatá v odbernej lehote a bola vrátená správnemu orgánu. Z úradných záznamov spísaných npor. R. W. pre účely spisu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, vyplývalo, že bol vykonaný pokus o doručenie rozhodnutia o priestupku obžalovanému, avšak vždy s negatívnym výsledkom.

Na základe písomnej žiadosti obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej Y. N. dňa XX.XX.XXXX bol obžalovanému dňa XX.XX.XXXX predložený priestupkový spis na nahliadnutie. V priestupkovom spise sa nachádza aj úradný záznam zo dňa XX.XX.XXXX spísaný npor. R. W., v zmysle ktorého bol dňa XX.XX.XXXX na Okresný dopravný inšpektorát v Nitre predvedený obžalovaný z dôvodu podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, kde mu bolo oznámené, že mu bola uložená pokuta vo výške 200 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov, pričom mu malo byť predmetné rozhodnutie prečítané, ale obžalovaný oboznámenie s predmetnou sankciou odmietol podpísať a prevziať.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. je spáchaný tým, že páchateľ marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze

činnosti. Keďže trestnoprávna ochrana je poskytovaná tým rozhodnutiam, ktoré sú vykonateľné, je povinnosťou súdu skúmať, či predmetné rozhodnutie, ktoré malo byť obvineným marené je vykonateľné, resp. právoplatné, čo je potrebné posúdiť v rámci predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por., účinky vyriešenia ktorej ostávajú obmedzené len pre túto konkrétnu vec. Z uvedeného vyplýva, že súd si aj uvedenú otázku posudzuje v trestnom konaní samostatne ako otázku predbežnú, a nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu (uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Tdo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.) Až po vyriešení otázky vykonateľnosti mareného rozhodnutia je potrebné skúmať, či obvinený o tejto skutočnosti vedel, alebo mohol vedieť, čo je významné pre otázku zavinenia.

V danom prípade súd dospel pri posúdení uvedenej predbežnej otázky k záveru, že boli dodržané ustanovenia § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na to, aby na uvedenom rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. OR PZ -NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko v danom prípade správnym orgánom aplikovaná fikcia doručenia, po predchádzajúcich neúspešných pokusoch o doručenie zodpovedá, Správnym poriadkom predpísaným pravidlám, pre doručovanie.

Otázku viny, za ktorú je potrebné považovať nielen každý znak trestného činu, ale aj každú jednotlivú podmienku potrebnú pre záver, či sa jedná trestný čin alebo nie, si orgán trestného konania musí posúdiť samostatne aj v prípade, že tu je právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu. V takom prípade je právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu jedným z dôkazov, s ktorým sa súd musí vysporiadať.

Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia je prečinom úmyselným a spočíva v úmyselnom nerešpektovaní určitého typu rozhodnutia vydaného štátnym orgánom. Na jeho spáchanie sa vyžaduje, aby pri ňom bola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty, teda zavinenie vo forme úmyslu zo strany páchateľa t.j. preukázanie že páchateľ v momente páchania konkrétneho útoku mal vedomosť o tom, že vykonáva činnosť, ktorá mu bola úradne zakázaná.

V danom prípade, však nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že obžalovaný pred jazdou motorovým vozidlom dňa XX.XX.XXXX, objektívne mal vedomosť o tom, že má takúto činnosť právoplatne zakázanú rozhodnutím štátneho orgánu; nemohol preto mať ani úmysel túto trestnú činnosť spáchať. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedka W., ktorej pravdivosť však obžalovaný popiera, pričom ich výpovede sú rovnocenné. Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú, navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal. Rezultát o vine nemôže byť založený na neurčitom presvedčení, či domnienke, ale vina musí byť obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi.

V prípravnom konaní ani v súdnom konaní, však nebol produkovaný žiaden taký nepochybný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaný mal dňa XX.XX.XXXX vedomosť o tom, že má právoplatne uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Inak povedané, páchateľovi tohto trestného činu musí byť pred spáchaním trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia riadnym spôsobom oznámené rozhodnutie, že má zakázaný výkon určitej činnosti, v akom rozsahu a na aký čas. Z vykonaného dokazovania, vrátane oboznámeného priestupkového spisu, však vyplýva, že predmetný priestupok, za ktorý bol obžalovanému uložený zákaz činnosti bol prejednaný v jeho neprítomnosti, pričom aj vedomosť obžalovaného o mieste, dátume a čase jeho prejednania bola založená na fikcii doručenia. Rovnako bolo následne na základe fikcie doručenia, správoplatnené aj predmetné rozhodnutie o priestupku vydané OR PZ Nitra č.p. Y.-NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), ktoré na základe vyššie popísaného postupu nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z oboznámeného priestupkového spisu teda vyplýva, že právoplatnosť na uvedenom rozhodnutí bola vyznačené na základe jedného pokusu o doručenie poštou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorému malo predchádzať niekoľko opakovaných pokusov o jeho doručenie osobne prostredníctvom správneho orgánu - konkrétne svedka W. v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.

Nebolo teda nad všetky pochybnosti preukázané, že dňa XX.XX.XXXX obžalovaný objektívne a preukázateľne mal vedomosť o uloženom zákaze činnosti, čo je podmienkou na to, aby mohol spáchať

trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. V trestnom konaní musí byť vina dokázaní spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti.

Podľa výpovede svedka npor. R. W. a ním vypracovaného úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX v priestupkovom spise OR PZ v Nitre č. p. Y.-NR-Y z ktorých malo vyplývať, že obžalovaný sa mal dňa XX.XX.XXXX sám dostaviť na Y. dopravný inšpektorát v Nitre, kedy mal aj požiadať o nazretie do priestupkového spisu č. ORPZ-NR-Y čo mu malo byť toho istého dňa tiež umožnené. Podľa výpovede svedka npor. W. od tohto dňa obžalovaný vedel, že mal od XX.XX.XXXX uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov. Výpoveď tohto svedka obžalovaný jednoznačne poprel, vylúčil, žeby dňa XX.XX.XXXX bol na Y. N. a že sa vtedy dozvedel o uloženom zákaze činnosti viesť motorové vozidlá.

Výpoveď svedka npor. W. nebola podporená ani oboznámenými listinnými dôkazmi, vrátane záveru odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ani listinným dôkazom - zápisnicou o výsluchu znalkyne, ani odborným vyjadrením Mgr. V. D., ani ostatnými svedkami vypočutými v tomto konaní. Z listinných dôkazov vzťahujúcim sa k posudzovaniu podpisov na spornom úradnom zázname zo dňa 05.04.2013 spísanom npor. R. W. totiž vyplýva, že predmetné podpisy boli vymyslené, vykonštruované a ani jeden z nich nevykazoval znaky pravého podpisu obžalovaného. Zároveň je potrebné poukázať aj na výpovede svedkov K. K. a W. A., z ktorých vyplýva, že nebolo jednoznačne preukázané, že v deň XX.XX.XXXX, keď obžalovaného zastavili, by obžalovaný mal predmetný zákaz činnosti evidovaný v systéme, nakoľko samotná svedkyňa K. uviedla, že lustrácia v zákaze činnosti musela byť negatívna pretože v opačnom prípade by bol obžalovaný ich hliadkou zadržaný a predvedený na útvar. Aj tieto výpovede tak spochybňujú tvrdenia svedka W. o tom, že XX.XX.XXXX sa obžalovaný jednoznačne a objektívne dozvedel o uloženom zákaze činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, potom súdu nie je zrejmé aký význam by vo vzťahu k preukazovaniu subjektívnej stránky trestného činu mala mať odpoveď sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR, odboru systémov a komunikácií zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorú ďalej poukazovala v podanom odvolaní prokurátorka, keďže z tejto informácie vyplýva iba to, že predmetné rozhodnutie ODI Nitra o uloženom zákaze činnosti bolo do systému nahraté XX.XX.XXXX o XX:XX:XX hod., ktorá informácia však nepreukazuje nič vo vzťahu k vedomosti obžalovaného o právoplatne uloženom zákaze činnosti.

Súd má za to, že sa nepodarilo preukázať, že by v čase spáchania skutku mal obžalovaný vedomosť o tom, že mu bol zákaz činnosti viesť motorové vozidlá právoplatne uložený. Toto tvrdenie OP opiera o úradný záznam zo dňa 05.04.2013 (č.l. 10) a následne aj výpoveď svedka W., pravdivosť ktorej však obžalovaný spochybnil a preto by táto výpoveď svedka musela byť podporená inými aspoň nepriamym dôkazmi, ktoré by tvorili ucelenú reťaz, na konci ktorej by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že sa obžalovaný o právoplatne uloženom zákaze činnosti toho dňa XX.XX.XXXX aj skutočne dozvedel. Uvedené však, aj s poukazom na odborné vyjadrenie oboznámené v rámci listinných dôkazov ako výsluch svedka C. splnené nebolo.

Vina vždy musí byť obžalovanému bez akýchkoľvek pochybností preukázaná či už priamymi, alebo nepriamymi dôkazmi. V prípravnom, ani v súdnom konaní však nebol produkovaný žiaden taký nepochybný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaný mal dňa XX.XX.XXXX vedomosť o uloženom zákaze činnosti, a preto nemohol mať ani úmysel túto trestnú činnosť spáchať. Preto u neho nemohol byť splnený ani zákonný predpoklad nepriameho úmyslu, kedy páchateľ priamo nechce spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane, nakoľko nie je zrejmé, z čoho by potom malo toto uzrozumenie obžalovaného vyplývať resp. v akej konkrétnej skutočnosti by malo mať pôvod. Súd preto výpoveď svedka W., ktorá nebola podporená ostatnými vykonanými dôkazmi, zadováženými v trestnom konaní, nepovažoval za dostatočný dôkaz na vyslovenie záveru o vine obžalovaného, keďže tento jediný priamy dôkaz, nebol podporený žiadnymi inými priamymi či nepriamymi dôkazmi, vzájomne sa dopĺňajúcimi a na seba nadväzujúcimi, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo žalovanej trestnej činnosti. Vyhodnotiac vyššie uvádzané dôkazy, mal súd dôvodné pochybnosti o tom, že sa obžalovaný dňa XX.XX.XXXX dozvedel o jemu uloženom zákaze činnosti viesť motorové vozidlá, a preto v dňa XX.XX.XXXX pri riešení priestupku v doprave pri vedení osobného motorového vozidla nemohol spáchať trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pretože nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že vedel o tom, že maril výkon úradného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v N. č.p. Y.-NR-Y zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá vedomosť tvorí základ trestnej zodpovednosti.

A. zavinenia niet trestného činu ani trestu, pričom zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, tvoriace znaky skutkovej podstaty trestného činu a musí existovať v čase spáchania trestného činu. V konaní obžalovaného absentovala subjektívna stránka trestného činu t.j. úmyselné zavinenie, ktorá sa pri tomto trestnom čine vyžaduje. Keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vedomosť obžalovaného o existencii uloženého zákazu činnosti, nebola naplnená vedomostná zložka v zavinení obžalovaného, preto nebolo možné konanie obžalovaného považovať za konanie úmyselné. Na základe uvedeného totiž nebolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujme chránený týmto zákonom, a pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený.

S poukazom na zásadu trestného konania uvádzanú v § 2 ods. 4 Tr. poriadku in dubio pro reo ako aj zásadu, že nedokázaná vina má rovnakú váhu ako dokázaná nevina, súd obžalovaného spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.