Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25Csp-44-2016.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/44/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcu: L.. V.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, N. proti žalovanému: Petronius, spol. s r.o., so sídlom Štvrť SNP 123, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 31 597 891 o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2016 a označenou ako žaloba na neplatnosť zmluvy sa žalobca domáhal zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným a Tatra bankou, a.s., ktorá sa má týkať nehnuteľností s príslušenstvom a ich súčastí evidovaných na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., okres Z., parcela registra "C" č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2, parcela registra XXXX/X záhrady o výmere 600 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/X dôvodiac, že uzatvoril dňa 27.06.2006 s Tatra banka, a.s. zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2006020640, ktorá následne postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere , ktorú mala voči žalobcovi na žalovaného. Žalobca tvrdil, že zmluva o hypotekárnom úvere je nezákonná a neplatná , a preto je potom nezákonná aj zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobca uviedol, že od zmluvy o hypotekárnom úvere odstúpil formou rozhodnutia súdu, ktoré nie je ešte právoplatné. Na základe uvedeného žiadal žalobca vo veci samej, aby súd zrušil zmluvu o postúpení pohľadávky ako nezákonnú.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní z 29.05.2017 doručenom súdu dňa 31.05.2017, v ktorom uviedol, že prišlo k zmene veriteľa pohľadávky a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou Debt Collector, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 15.12.2016 a namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.
Po vyhlásení rozsudku vo veci doručil žalovaný súdu dňa 08.02.2018 vyjadrenie k žalobe, v obsahu ktorého žiada aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný namieta absenciu dôvodov nezákonnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nepodložil svoje tvrdenia o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu ide o zbytočné zahlcovanie súdov nezmyselnými podaniami žalobcu. Nakoniec žalovaný uviedol, že na žalobcu bol dňa 15.12.2017 vyhlásení konkurz v konaní vedenom pod sp.zn. 6Odk/122/2017.
3. Žalobca nepripojil k žalobe žiadne listinné dôkazy aj napriek tomu, že v obsahu žaloby označil ako dôkaz zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2016. Súd sa oboznámil s geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 16.03.2007 Ing. Teodorom Fodorom na zameranie rozostavanej stavby na parc.č. č. XXX/X k.ú. N., ktorým bola z dielov pôvodných parciel č. XXX/X a č. XXX/X vytvorená
nová parcela č. 148/4 zastavaná plocha o výmere 140 m2 v k.ú. N.. Geometrický plán bol predložený žalobcom súdu na pojednávaní.
4. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, sa podľa tohto zákona postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
5. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Tatra banka, a.s. a žalovaným dôvodiac, že táto je nezákonnou a neplatnou, pretože ňou bola postúpená pohľadávka Tatra banka, a.s. voči žalobcovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú považoval žalobca za nezákonnú a neplatnú.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.02.2018, na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaný žiadal písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2018 o odročenie pojednávania, pretože v uvedený deň bol konateľ žalovaného predvolaný vyšetrovateľom OR PZ Lučenec vypovedať ako poškodený vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu. Súd žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania posúdil ako nedôvodnú a túto skutočnosť oznámil žalovanému dňa 31.01.2018. Dôvody žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania neboli žalovaným žiadnym spôsobom súdu preukázané, teda súdu nebolo preukázané či už predložením predvolania alebo iným spôsobom, že konateľ žalovanej spoločnosti bol predvolaný vyšetrovateľom OR PZ Lučenec na výsluch, ktorý sa má konať v rovnaký deň ako pojednávanie súdu, ani nebolo súdu preukázané, kedy bolo predvolanie na výsluch doručené alebo oznámené konateľovi žalovanej spoločnosti. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku je strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, povinná oznámiť súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela. Dňa 19.01.2018 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaného, ktorým tento žiadal súd o zaslanie dokumentov. Žalovaná spoločnosť, ak bolo predvolanie vyšetrovateľa na výsluch doručené skôr ako predvolanie na súdne pojednávanie, mala v zmysle citovaného zákonného ustanovenia najneskôr v podaní z 18.01.2018 doručenom súdu dňa 19.01.2018 požiadať o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s nariadeným výsluchom konateľa spoločnosti, pričom tak neurobila, teda bolo dôvodné predpokladať, že výsluch konateľa spoločnosti bol vyšetrovateľom nariadený neskôr ako bolo spoločnosti žalovaného doručené predvolanie na pojednávanie. Nakoniec podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného konajú za žalovanú spoločnosť dvaja konatelia , a to každý samostatne. Okrem JUDr. Miroslava Baláža je konateľkou žalovanej spoločnosti aj JUDr. Katarína Balážová, konajúca samostatne za spoločnosť. Ak je teda jeden z konateľov spoločnosti predvolaný vyšetrovateľom v deň konania pojednávania na výsluch, mohol sa pojednávania zúčastniť ďalší konateľ spoločnosti žalovaného.
7. V rámci ústneho prednesu na pojednávaní ozrejmil žalobca súdu, že sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Tatra banka, a.s. a žalovaným, pretože v zmluve boli zámerne uvedené nepravdivé údaje o jeho nehnuteľnosti. Uviedol, že s Tatra banka, a.s. uzatvoril zmluvu o hypotekárnom úvere, pričom pohľadávka banky z tejto zmluvy bola zabezpečená záložným právom
zriadeným k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v Bernolákove. Založená stavba je však dnes už so súhlasom banky prerobená a pozemok pod touto stavbou bol zameraný a vytvorený geometrickým plánom. Stavba je teda dnes postavená na pozemku s odlišným parcelným číslom, ktorý nie je označený v hypotekárnej zmluve. Zo skutočnosti, že v hypotekárnej zmluve sú založené nehnuteľnosti špecifikované údajmi podľa zápisu v katastri nehnuteľností, ktorá nehnuteľnosť už neexistuje, dovodzoval žalobca neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
8. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 03.11.2016. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý bolo potrebné aplikovať na postup súdu pri prejednávaní žaloby žalobcu doručenej súdu po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku. Vychádzajúc z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku dospel súd k záveru, že v zmysle nových procesných pravidiel zavedených zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, pričom domáhanie sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje súd za určenie právnej skutočnosti, tak ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie len, ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho predpisu tak, ako to vyžaduje § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku . Inak povedané žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, preto súd musí ako predpoklad jej prípustnosti skúmať, či osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti vôbec rozhodoval. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je (v tom prípade by postačovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku), ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky), ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky žalobou o určenie jej neplatnosti. Takýto výklad § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku súdom, je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku. Prípad kedy by mohol žalobca žalovať o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis je napr. žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v súlade s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v súlade so Zákonníkom práce a pod., kedy výslovné ustanovenie príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti.
Pretože žaloba o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ako právnej skutočnosti, nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, súd žalobu žalobcu zamietol.
9. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by mala byť súdom určená neplatnosť zmluvy museli by byť stranami sporu všetci, ktorí zmluvu uzatvorili (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 122/2002 a sp.zn. 1 Cdo 11/2003). Z povahy žaloby o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva, že sa koná o právach a povinnostiach všetkých zmluvných strán zmluvy, teda žaloba by v tomto prípade mala smerovať voči všetkým subjektom, ktorých práva môžu byť týmto určením dotknuté, teda voči zmluvným stranám zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tvrdenia žalobcu boli zmluvnými stranami Tatra banka, a.s. ako postupca a žalovaný ako postupník. Spoločnosť Tatra banka, a.s. však v spore nevystupovala ako sporová strana, či už v procesnej pozícii žalobcu alebo žalovaného. Pokiaľ chcel žalobca dosiahnuť účinok rozhodnutia vzťahujúci sa na všetkých účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý má byť neplatným, bolo nevyhnutné, aby žaloval všetkých účastníkov zmluvy. Aj z dôvodu, že stranou sporu neboli všetci účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky, musel by súd žalobu žalobcu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť.
10. Na majetok žalobcu bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I dňa 11.12.2017 v konaní vedenom pod sp.zn. 6OdK/122/2017 konkurz. Rozhodnutie konkurzného súdu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2017 vydanom dňa 15.12.2017 Konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie a súd ustanovil žalobcovi - dlžníkovi správcu.
Podľa § 166 ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
Podľa § 166e ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
Podľa § § 167e ods. 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
Predmetom konania v prejednávanej veci nebolo uplatnenie pohľadávky, ako to predpokladá § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale určenie neplatnosti zmluvy súdom, preto súd v prejednávanej nepostupoval podľa citovaného § 167e ods. 1 zákona a teda nerozhodol o zastavení konania.
11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Súd žalobu žalobcu zamietol, žalovaný bol teda v spore plne úspešný, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.