Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-29-2017.pdf
PDF · 123.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: MIKULTEX TRADE, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1962/111, IČO: 36 409 359, zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom L. M., M. O. XXX/X, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. Z. XXX/XX, L. M., zastúpeného Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Y. Q. X, M., v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/91/2013-151 zo dňa 29. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/91/2013-151 zo dňa 29. júna 2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 660,29 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) určenia právnej neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpnej zmluvy) uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou ADEK group, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 27.12.2012 (odporovaný právny úkon) z dôvodu, že ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.02.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a O. C. a spoločnosťou ADEK group, s.r.o. ako spoludlžníkmi v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 01.08.2012. 3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 42a ods. 1, 2 OZ v spojení s § 42b ods. 1, 2 ,4 OZ. Poukázal na predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - existenciu právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu sú v konaní vecne legitimované. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Pojem vymáhateľná pohľadávka okresný súd vykladal v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2014 č.k. 6Co/117/2014-107 v skutkovo totožnej veci žalobcu, podľa ktorého žaloba o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka sa viaže na vymáhateľnú pohľadávku, ktorá nie je podmienená existenciou vykonateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť exekúciu, s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/102/1999, 4Cdo/198/2010, 2Obdo/69/12. V súlade s právnymi názormi uvedenými v týchto rozhodnutiach mal okresný súd preukázanú existenciu
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že dlžník žalobcu (ADEK group, s.r.o.) dňa 27.12.2012 uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - dvom bytom nachádzajúcim sa v kat. území U. na žalovaného. Vklad vlastníckeho práva na základe označenej zmluvy bol povolený dňa 06.02.2013 pod V 191/13, z čoho vyvodil včasnosť podania žaloby. 5. Okresný súd mal v konaní preukázanú existenciu platného právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným, ktorá bola konštatovaná v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 5C/55/2013, ako aj existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá v čase uskutočnenia právneho úkonu bola vymáhateľná (splatnosť pôžičky bola v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke dojednaná do 30.09.2012), nakoľko jej zaplatenia sa žalobca mohol domáhať pred súdom v základnom konaní. 6. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky a nepreukázal úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry o ukracujúci právny úkon sa nejedná vtedy, ak obdržal dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočnú (reálnu) obvyklú cenu, alebo ak mu bola poskytnutá primeraná náhrada. Zásadne odporovateľným právnym úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentný právny úkon, teda úkon, ktorým dlžník za plnenie, ktoré právnym úkonom stratil, nadobudol iné plnenie rovnocennej povahy. V danom prípade mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný nadobudol byty od dlžníka žalobcu za primeranú a v čase uzatvorenia zmluvy obvyklú cenu. K takémuto záveru dospel vychádzajúc zo zverejnených cien nehnuteľností na bývanie podľa krajov na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, podľa ktorých cena nehnuteľností na bývanie v IV. kvartáli roku 2012 v Žilinskom kraji predstavovala sumu 776,00 Eur/m2, čo pri výmere dvojizbového bytu (63,75 m2) činí 49.470,00 Eur a pri výmere trojizbového bytu (73,57 m2) činí 57.090,32 Eur, čo je cena porovnateľná s cenou dojednanou v zmluve. Navyše išlo o tzv. holobyty, ktoré nemali podlahy, dvere, sanitu, preto si vyžadovali ešte pomerne vysokú investíciu, čomu zodpovedala aj cena bytov. To, že bola cena bytov dojednaná ako obvyklá cena v čase uzatvorenia zmluvy, bolo preukázané aj inzerciou realitnej kancelárie, ako aj dôkazmi, s ktorými sa oboznámil súd prvej inštancie v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C 93/2013-151 zo dňa 29.06.2016. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nadobudol byty za reálne ekvivalentnú kúpnu cenu, a preto nemožno právny úkon, ktorým byty nadobudol, považovať za ukracujúci právny úkon. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho dlžník neobdržal plnenie vo forme peňažných prostriedkov, nakoľko pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny bola započítaná na vzájomnú pohľadávku žalovaného voči ADEK group, s.r.o., okresný súd mal za to, že započítanie predstavuje len spôsob úhrady kúpnej ceny, ktorý nemá vplyv na posúdenie ekvivalentnosti právneho úkonu. 8. K ďalšiemu predpokladu účinnej odporovateľnosti právneho úkonu - úmyslu žalovaného ukrátiť veriteľa, súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že záväzky z obchodného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou ADEK group, s.r.o. (objednávateľom) a obchodnou spoločnosťou TREOS, s.r.o. (zhotoviteľom) zo zmluvy o dielo sa vysporiadali viacerými zmluvami (tri kúpne zmluvy), na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytom na fyzické osoby, t.j. M. W. - žalovaného, C. W. a Ing. P. W.. Obchodná spoločnosť TREOS, s.r.o. oznámila spoločnosti ADEK group, s.r.o., že na základe písomnej zmluvy postúpila na žalovaného časť splatných peňažných pohľadávok v celkovej výške 91.332,01 Eur ako časti faktúrovanej ceny diela. Svedok C. pri výsluchu jednoznačne uviedol, že úmyslom uzavretia kúpnej zmluvy (resp. kúpnych zmlúv) bolo vysporiadať záväzky medzi „ADEK-om a TREOS-om a ADEK-om a ANTARES-om (právnym predchodcom žalobcu) a z vyinkasovaných peňazí uhradiť záväzok ADEK-u voči ANTARES-u“. Aj sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil vedomosť o jednaniach, v zmysle ktorých sa byty mali predať pánovi W. (ako jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti TREOS, s.r.o., poznámka odvolacieho súdu) a časť kúpnej ceny vyplatiť na úhradu jeho pohľadávky, ako aj vedomosť o tom, že v zmluve s pánom W. bolo dohodnuté, že bude uspokojená časť jeho pohľadávky vo výške 50.000,00 Eur. O vedomosti žalobcu o uzavretí napadnutej zmluvy svedčí aj to, že vzal späť svoj návrh na povolenie vkladu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným bytom z dôvodu, aby mohlo dôjsť k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe napadnutej zmluvy v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov nemal súd preukázané splnenie základných zákonných podmienok na vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu a jeho neúčinnosti, preto žalobu zamietol. Nakoľko súd nemal preukázaný úmysel dlžníka napadnutým úkonom
ukrátiť veriteľa (žalobcu), nebolo možné zaoberať sa žalovaným namietanou nevedomosťou o úmysle ukrátiť veriteľa. 9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 660,29 Eur, ktorú je žalobca podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného.
10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Napadnutý rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že súd vysloví neúčinnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 27.12.2012. Odvolateľ konštatoval dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP. V podrobnostiach uviedol, že súhlasil so späťvzatím návrhu na zápis zabezpečovacieho prevodu práva len z toho dôvodu, že predmetné byty sa prevedú na spoločnosť TREOS, s.r.o., pričom táto uhradí na účet ADEK group, s.r.o. sumu 50.000,00 Eur, ktorú ADEK group, s.r.o. použije na splatenie záväzku voči žalobcovi. Z ďalšieho priebehu vyplynulo, že prevod vlastníckeho práva k šiestim bytom sa neuskutočnil na spoločnosť TREOS, s.r.o., ale na tri fyzické osoby - Ing. P. W. ako jediného konateľa a spoločníka TREOS, s.r.o. a na jeho dve deti M. W. (žalovaného) a C. W.. Na účely zaplatenia kúpnej ceny spoločnosť TREOS, s.r.o. postúpila svoje pohľadávky voči ADEK group, s.r.o. na svojho jediného konateľa a spoločníka Ing. P. W., M. W. a C. W.. Žalobca o tomto konaní už nemal žiadnu vedomosť. Celková kúpna cena za 6 bytov bola v zmluve dohodou o započítaní započítaná s postúpenými pohľadávkami, s výnimkou sumy 50.000,00 Eur, ktorá mala byť uhradená na účet ADEK group, s.r.o. podľa kúpnej zmluvy s Ing. P. W.. Táto suma bola dokonca aj zložená na účet právneho zástupcu kupujúcich Mgr. C., ktorý mal túto sumu vyplatiť spoločnosti ADEK group, s.r.o. Navonok sa preto javilo, že skutočne dôjde k úhrade záväzku žalobcovi. K vyplateniu však nedošlo, zástupca kupujúcich túto sumu vrátil späť zložiteľovi. Ing. P. W. si jednostranne započítal ďalšiu údajnú pohľadávku zo zmluvy o dielo, ktorá bola na neho postúpená spoločnosťou TREOS, s.r.o. voči pohľadávke ADEK group, s.r.o. na zaplatenie sumy 50.000,00 Eur. Troma kúpnymi zmluvami a započítaním bol žalobca ukrátený na úhrade svojej pohľadávky, pričom za prevod vlastníckeho práva k bytom nedostala spoločnosť ADEK group, s.r.o. žiadne reálne protiplnenie. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Použil právne závery, ktoré popierajú účel inštitútu odporovateľnosti a naopak, právne konvalidujú konania, ktorými dlžník nedostane reálne plnenie za prevod majetkovej hodnoty na tretiu osobu. Záver okresného súdu, že úhrada kúpnej ceny započítaním je ekvivalentným právnym úkonom, pričom spôsob úhrady (započítanie) nemá vplyv na posúdenie jeho ekvivalencie, je v rozpore s judikatúrou súdov vo veci posúdenia ekvivalentnosti plnenia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1231/2013, ktorý vzhľadom na rovnakú právnu úpravu v čase rozhodovania je záverom aplikovateľným na danú situáciu. Tento právny záver je súladný so zmyslom odporovateľnosti, ktorým je zabránenie ukracujúcim úkonom dlžníka, kedy dlžník zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. V danom prípade posudzovanou kúpnou zmluvou a ostatnými dvoma kúpnymi zmluvami došlo ku zmenšeniu majetku spoločnosti ADEK group, s.r.o. ako dlžníka, keďže táto spoločnosť previedla svoj jediný majetok, t.j. 6 bytov na žalovaného a ďalšie dve fyzické osoby a žiadnu reálnu protihodnotu za prevod vlastníckeho práva neobdržala. Ak by sa prijal záver okresného súdu o tom, že započítanie je ekvivalentným právnym úkonom, inštitút odporovateľnosti ako taký míňa svoj zmysel a neslúži na ochranu veriteľa. Podľa presvedčenia žalobcu o ukracujúci právny úkon musí ísť aj v prípade, ak dlžník nedostane reálne plnenie v ekvivalentnej hodnote (reálne plnenie = plnenie, ktorým môže uhradiť pohľadávku veriteľa). Ukracujúce právne úkony sú aj tie, ktoré vo svojom súhrne ukracujú veriteľa, o čo v danom prípade išlo. Je zrejmé, že o ukracujúci právny úkon musí ísť aj v prípade zápočtu v danej veci, ak navonok mal žalobca obdržať sumu 50.000,00 Eur, avšak následne bol vytvorený právnymi úkonmi stav, kedy ADEK group, s.r.o. ako dlžník žalobcu žiadnu reálnu majetkovú hodnotu neobdržal so zdôraznením, že táto spoločnosť previedla svoj jediný majetok. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca by v žiadnom prípade nezobral späť návrh na zápis zabezpečovacieho prevodu práva v prípade, ak by nemal dostať úhradu svojho dlhu. Namietal porušenie práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tom, resp. musel mať vedomosť o tom, že týmto úkonom sa ukráti žalobca a suma 50.000,00 Eur mu nebude vyplatená, bola potvrdená výpoveďou svedka O. C. a vyplýva aj zo samotného znenia kúpnej zmluvy, kde sa konštatovalo späťvzatie návrhu na zápis zabezpečovacieho prevodu práva. Teda žalovaný mal, alebo musel mať vedomosť o tom, že ADEK group, s.r.o. má záväzok voči žalobcovi. V odôvodnení rozsudku sa konajúci súd touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nezaoberal a dôkazy ohľadom vedomosti žalovaného, resp. nutnosti vedomosti o existencii záväzku, nijako nevyhodnotil. Žalobca trvá na skutočnosti, že predmetné byty boli prevedené na žalovaného za neprimerane nízku cenu, o čom doložil potvrdenie realitnej kancelárie ako dôkaz. Konajúci súd oprel svoje tvrdenia o
priemerné hodnoty nehnuteľností podľa internetovej stránky NBS, tieto hodnoty však nezohľadňujú skutočnosť, že išlo o novostavbu, nezohľadňujú konkrétnu lokalitu a ostatné aspekty, ale ide len o priemerné ceny. Novostavba v danej lokalite mala cenu omnoho vyššiu ako priemernú cenu, a preto mala byť pre súd merítkom cena novostavieb. Uvedené závery zakladajú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko preukázanie neprimerane nízkej ceny je ďalším predpokladom pre preukázanie ukrátenia žalobcu. Za týmto účelom navrhol žalobca vykonať dôkaz - vypracovanie znaleckého posudku k cene bytov v rozhodnom čase v súlade s ust. § 366 písm. c/ CSP. Namietal, že žalobca nemal možnosť sa k dôkazu vykonaného súdom - porovnanie cien podľa internetovej stránky NBS vyjadriť, nakoľko sa o ňom dozvedel až z písomného rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a súčasne si uplatnil voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ až h/ CSP, avšak jednotlivé odvolacie dôvody vo svojom odvolaní bližšie nešpecifikuje, preto nie je možné sa k jednotlivým odvolacím dôvodom vyjadriť. Žalobca v podanom odvolaní v podstate len opisuje skutkový stav a prijaté závery súdom prvej inštancie považuje za rozporné s judikatúrou súdov Českej republiky. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom tento rozsudok je riadne a náležite odôvodnený. Žalobcom tvrdené skutočnosti o vedomosti žalovaného ohľadne úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, sú len ničím nepodložené špekulácie. Poukázal na na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp.zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby sa v odôvodnení rozhodnutia dala odpoveď na každý argument sporovej strany. Podľa názoru žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedený atribút spĺňa. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nedošlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je žiadny dôvod na použitie novôt v odvolacom konaní.
12. Odvolaciu repliku a odvolaciu dupliku vo veci sporové strany nepodali.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 CSP vo veci samej (t.j. vo výroku I.) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v odvolacom konaní v súlade s uznesením č.k. 6Co/29/2017 zo dňa 15.12.2017, právoplatným dňa 17.01.2018 pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu: Antares finance s.r.o, so sídlom Košice-Pereš, Krásnohorská 2123/90, IČO: 36 000 850 (vymazaný z obchodného registra dňa 11.11.2017), a to s obchodnou spoločnosťou: MIKULTEX TRADE, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. Mája 1662/111, IČO: 36 409 359.
15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
16. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípadne zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 220 ods. 2 CSP). Žalobca teda nedôvodne namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku.
17. Z obsahu podaného odvolania prioritne vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
19. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Zákonné podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby právnemu úkonu dlžníka bolo možné úspešne odporovať vyplývajú z ust. § 42a ods. 2 OZ. 20. Súd prvej inštancie sa s jednotlivými zákonnými predpokladmi odporovateľnosti dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa prijatých záverov súdu prvej inštancie v posudzovanej veci neboli naplnené dva predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - ukrátenie veriteľa (právny úkon, ktorému možno odporovať, musí byť úkonom urobeným in fraudem creditoris) a predstavuje objektívnu stránku odporovateľnosti a úmysel dlžníka právneho úkonu ukrátiť veriteľa (animus fraudandi) ako subjektívnu stránku odporovateľnosti. 21. V posudzovanom prípade odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka (ADEK group, s.r.o.) podľa § 42a ods. 2 OZ úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany právneho úkonu (žalovaného) musí byť žalobcom (veriteľom) tvrdený a preukázaný. Preukázanie úmyslu dlžníka je v takomto prípade zákonnou podmienkou odporovateľnosti a úspešnosti žaloby.
22. Úmysel dlžníka je jeho psychickým stavom, ktorý nemôže byť sám o sebe predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp. zn. 2 Cdo 109/2007).
23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania - z výpovedí konateľa právneho predchodcu žalobcu Z. Z., svedka O. C., žalovaného M. W. správne ustálil záver, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by dlžník pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným zo dňa 27.12.2012 konal s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, hoci v tomto smere bremeno tvrdenia a dôkazu zaťažovalo žalobcu. Žalobca a jeho dlžník sa vzájomne dohodli na usporiadaní zmluvných vzťahov vzniknutých zo zmluvy o dielo a súčasne zo zmluvy o pôžičke tak, že byty prejdú na stavebníka (spoločnosť TREOS, s.r.o.) a žalobcovi sa vyplatí suma 50.000 Eur. Spoločnosť ADEK, s.r.o. bola výslovne založená na to, aby vybudovala byty, nemala iný majetok. Sám žalobca nemal nič proti tomu, aby byty boli prevedené na deti stavebníka. Aby mohol byť uskutočnený prevod bytov, žalobca podpísal späťvzatie návrhu na zápis zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že boli podpísané tri kúpne zmluvy, pričom v kúpnej zmluve medzi spoločnosťou ADEK group, s.r.o. a Ing. P. W. bola časť kúpnej ceny dohodnutá aj v hotovosti 50.000 Eur. Uvedené skutkové zistenia vyvracajú žalobcom deklarovaný úmysel dlžníka ukrátiť ho ako veriteľa. Skutočnosť, že sa nedostavil výsledok želaný žalobcom za takéhoto dôkazného stavu nie je možné pripísať na ťarchu dlžníka.
24. Ak dlžník nekonal v úmysle ukrátiť veriteľa (tento mu nebol preukázaný) nasledovala správna logická úvaha okresného súdu, že nebolo možné sa zaoberať tvrdenou nevedomosťou žalovaného o úmysle
ukrátiť veriteľa. Nedostatok uvedeného zákonného predpokladu vylučuje aj zmysel zákonnej konštrukcie „v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy“. Odvolacia námietka žalobcu, že sa okresný súd v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o vedomosti druhej strany o úmysle dlžníka preto neobstojí a v tomto smere je výslovná odvolacia námietka smerujúca k nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku bez právneho významu. Odvolací súd len nad rámec konštatuje, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalovaný by nejakým spôsobom participoval na obchodných dohodách o usporiadaní vzájomných obchodných vzťahov medzi spoločnosťami Antares finance s.r.o. (právny predchodca žalobcu), ADEK, s.r.o. a TREOS, s.r.o.. Pokiaľ ide o blízke osoby a prezumovanie vedomosti úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa tu platí, že odporovaný právny úkon musí vzniknúť priamo medzi dlžníkom veriteľa a osobou jemu blízkou. Neplatí to však vo vzťahu medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným, medzi ktorými nebol takýto pomer, že ide o osoby blízke podľa (§116, 117 OZ) v konaní ani tvrdený ani preukazovaný. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o nedostatku subjektívnej stránky odporovateľnosti právneho úkonu je správny.
25. Ak nie je naplnený jeden zo zákonných hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti, nie je možné sa úspešne dovolávať odporovateľnosti právneho úkonu (42a ods. 2 OZ).
26. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobca videl v tom, že za prevod vlastníckeho práva k bytom dlžníka (ADEK group, s.r.o.) neobdržal žiadne reálne protiplnenie, pretože úhrada kúpnej ceny bola realizovaná vzájomným zápočtom pohľadávok na základe osobitnej dohody (v čl. IV. bod 4.3 kúpnej zmluvy). Z dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady kúpnej ceny nie je možné automaticky vyvodiť záver, že sa nejedná o ekvivalentný právny úkon. Podľa platnej právnej úpravy započítanie je riadnym hmotnoprávnym inštitútom upravujúci spôsob zániku záväzkov (§ 580 a § 581 OZ) bez akejkoľvek zákonom stanovenej výnimky jeho aplikácie (napr. vo vzťahu k § 42a OZ); pohľadávka ako právo, z hľadiska svojej povahy, je bežným predmetom občianskoprávnych vzťahov, t.j. možno ňou disponovať. Ekvivalentnosť právneho úkonu je potrebné posúdiť vo vzťahu k stanovenej výške započítavaných pohľadávok voči predávajúcemu (v sume 91.332,01 Eur) na dohodnutú kúpnu cenu bytov (kúpna cena bytu č. 10. vo výške 42.332,01 Eur a za byt č. 11 vo výške 49.000,- Eur) a reálnej ceny prevádzaných bytov. Inak povedané, či dlžník (predávajúci) mohol od kupujúceho (žalovaného) dostať viac ako bola hodnota pohľadávok žalovaného určených na započítanie kúpnej ceny.
27. Z tohto pohľadu sa otázkou hodnoty prevádzaných bytov a jej primeranosti zaoberal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 11. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nadobudol byty za reálne ekvivalentnú kúpnu cenu (cenu obvyklú v mieste a čase uzatvorenia kúpnej zmluvy), t.j. že odporovaný právny úkon nemožno považovať za ukracujúci právny úkon, je správny. Tento záver zodpovedná stavu vykonaného dokazovania okresným súdom vo veci v rozsahu stanovenom aktivitou strán sporu, za ktorý si strany sporu nesú procesnú zodpovednosť. Vzhľadom na vyvodený záver správne okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej zásadne odporovateľným právnym úkonom nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
28. K odvolacej námietke tzv. inej vady v konaní sa rozumie error in procedendo - porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia (nález Ústavného súdu SR sp. zm. II. ÚS 591/2012 zo 4. septembra 2013). Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V rozhodovacej praxi súdov sa pod tzv. vadou konania rozumie najmä porušenie ustanovení o dokazovaní. Ohľadom námietky žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k dôkazu - porovnanie cien podľa internetovej stránky NBS a dozvedel sa o ňom až z písomného vyhotovenia rozsudku odvolací súd zistil, že žalobcovi súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 04.05.2016 uložil povinnosť predložiť dôkazy na neprimeranosť dojednanej kúpnej ceny, k čomu predložil trhovú hodnotu bytov vyhotovenú realitnou kanceláriou. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.06.2016 (č.l. 138 spisu) vyplýva, že v rámci pojednávania (za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu) bol oboznámený listinný dôkaz prehľad ceny nehnuteľnosti z č.l 124, t.j. prehľad cien nehnuteľnosti na bývanie podľa krajov z portálu www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>. Teda je zrejmé, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná, a preto nebol naplnený odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Návrh žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku nemožno vyhodnotiť ako dôkaz smerujúci k preukázaniu, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. c/ CSP). Vo vyššie uvedených súvislostiach odvolací súdu vo vzťahu k takémuto návrhu na vykonanie
dôkazu v odvolacom odkazuje na zásadu koncentrácie konania platnej aj pre odvolacie konanie a na podmienky prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, čo v danom prípade nebolo splnené.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
30. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania (výrok závislý), ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).