Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobkyne: Ľ. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. XXX/XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Rožňava, so sídlom Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31 686 966, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2021 domáhala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 23.6.2021, ktorú doručil žalovaný (ako prenajímateľ) žalobkyni (ako nájomníčke) dňa 11.8.2021, je neplatná a nájomná zmluva zo dňa 18.5.2016 naďalej trvá. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 18.5.2016 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom pozemku vo vlastníctve žalovaného, a to parcelu registra B. č. XXXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. C., o výmere XX m2 na dohodnutý účel, ktorým bolo umiestnenie dočasnej stavby - prístrešok na auto. Žalobkyňa si na tejto časti parcele postavila prístrešok na auto v zmysle Rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. -03 zo dňa 10.8.2018 mesta Dobšiná. Žalovaný dňa 11.8.2021 doručil žalobkyni výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu, že predmet zmluvy využíva v rozpore s dohodnutým účelom, nakoľko žalobkyňa predmet nájmu opláštila drevenými doskami. Mala za to, že predmet nájmu užíva v súlade s dohodnutým účelom, čo potvrdilo mesto Dobšiná v odpovedi na žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dozoru. Žalobkyňa predmetný prístrešok uzavrela, avšak stále sa jedná o dočasnú stavbu, ktorej účelom je parkovanie auta. Poukázala na to, že žalovaný nevypovedal zmluvu z dôvodov dohodnutým v nájomnej zmluve, ktorým je neplatenie nájomného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 30.11.2021, v ktorom nesúhlasil so žalobou a žalobu žiadal zamietnuť, pretože výpoveď považoval za platnú. Poukázal na to, že z dohody o nájme, čl. IV. ods. 1, ukončenie nájmu výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán je medzi stranami sporu zmluvne dohodnuté. V čl. IV. ods. 2 síce je uvedené právo prenajímateľa vypovedať nájom v prípade neplatenia nájomného, ale z nájomnej zmluvy (IV. ods. 1) nevyplýva, že by skončenie nájmu nebolo dohodnuté výpoveďou aj v iných prípadoch ako v ods. 2. Je nesporné, že účelom nájmu je umiestnenie dočasnej stavby - prístrešku pre auto (čl. II., ods. 3 zmluvy). Rozhodnutím mesta Dobšiná č. SP 21/2018 - 03 STAV/2018/21/5 zo dňa 10.8.2018 bola žalobkyni dodatočne povolená stavba na pozemku žalovaného KN XXXX/X k. ú. C. "Prístrešok pre auto" na základe projektovej dokumentácie so

stanovenými podmienkami, a to pôdorys stavby 5 x 5 m, pultová drevená strecha, výška od terénu 2,97 m, drevený prístrešok bude mať výplň obvodových častí len zo zadnej strany prístrešku, objekt nebude napojený na inžinierske siete. Zo zistenia stavebného úradu (list mesta Dobšiná z 30.9.2021) vyplýva, že žalobkyňa zmenila stavbu tak, že zmenila otvorený prístrešok pre garážovanie auta na uzavretú garáž s dielňou, napojila stavbu na elektrickú energiu káblom z bytu a účel užívania prístrešku zostal nezmenený. Žalovaný obhliadkou dňa 16.6.2021 zistil, že stavba garáže s dielňou má pôdorys 5 x 5,20 m, ale nájomca k nej pripojil ešte záhradný krb, takže s ním užíva pozemok v dĺžke 7,80 m, spolu užíva pozemok o rozmere 39 m2, namiesto 25 m2. V skutočnosti žalobkyňa namiesto prístrešku pre auto postavila na prenajatom pozemku uzavretú stavbu so záhradným krbom a napojenú na elektrinu. Mal za to, že účel nájmu nehnuteľnosti zmenila bez súhlasu prenajímateľa a po výzve prenajímateľa pozemok neuviedla do pôvodného stavu, resp. do stavu v zmysle dohody o nájme. Z uvedených dôvodov žalovaný doručil žalobkyni výpoveď z nájmu, na ktorej trvá, keďže žalobkyňa drevenú stavbu, ani záhradný krb z predmetu nájmu neodstránila.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.12.2021 uviedla, že opláštením stavby nezmenila účel užívania, ktorým je parkovanie auta v dočasnej stavbe, ktorá je rozoberateľná. Podľa jej názoru v zmysle nájomnej zmluvy je jediným výpovedným dôvodom zo strany prenajímateľa neplatenie nájmu. Taktiež poukázala na to, že žalovaný má uzavreté nájomné zmluvy aj s inými nájomcami, ktorých predmetom je tiež umiestnenie dočasnej stavby, ktoré stavby sú tiež uzamknuté.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.1.2022 a doplneným podaním došlým dňa 17.2.2022 uviedol, že z dohody o nájme nepochybne vyplýva, že účel nájmu, t.j. prístrešok na auto, ktorý mohla žalobkyňa umiestniť na predmete nájmu iba za dodržania parametrov určených pre stavbu prístrešku stavebným úradom. Žalobkyňa postavila na predmete nájmu novú stavbu, ktorá parametre stanovené stavebným úradom v konaní o ohlásenie stavby nespĺňa a na ktorú nedal žalovaný ako vlastník pozemku nikdy súhlas, teda postavila stavbu bez súhlasu prenajímateľa, pričom táto stavba nebola stavebnému úradu ohlásená ani nebola stavebným úradom povolená. Zo strany žalobkyne ide o postup v rozpore s dohodou o nájme a v rozpore so stavebným zákonom. Z Upovedomenia Okresnej prokuratúry Rožňava sp. zn. Pd 158/21/8808 - 5 zo dňa 11.2.2022 vyplýva, že prokurátor podal mestu Dobšiná upozornenie na nezákonnosť v postupe mesta Dobšiná ako stavebného úradu pri vyhodnotení výsledku zistenia štátneho stavebného dohľadu, ktorý naopak považoval stavbu na predmete nájmu za legálnu a povolenú. Prokurátor reagoval na podnet žalovaného zo dňa 13.12.2021, ktorým sa obrátil na prokuratúru z dôvodu, že žalobkyňa postavila na predmete nájmu novú stavbu, za iných podmienok, ako bola stavebným úradom povolená, bez súhlasu žalovaného ako vlastníka pozemku, pričom stavebný úrad nerealizoval svoju právomoc v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. Upozornenie prokurátora je dôkazom, že stavba žalobkyne nie je povolená a stavebný úrad postupoval pri vyhodnotení výsledku stavebného dohľadu nezákonne. Žalovaný žiadal, aby súd vyhodnotil postup žalobkyne spočívajúci v svojvoľnom a nepovolenom zhotovení stavby v rozpore s dohodnutým účelom nájmu a v rozpore s dodatočným povolením stavby ako zneužitie práva nájmu k pozemku žalovaného a nepriznal mu súdnu ochranu.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právne zástupkyne oboch strán sporu, ktoré zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, dohodou o nájme pozemkov, rozhodnutím mesta Dobšiná o dodatočnom povolení stavby, výpoveďou z nájmu, podaním - neplatnosťou výpovede z nájmu zo dňa 30.8.2021, odpoveďou žalovaného zo dňa 23.9.2021, čiastočným výpisom z LV č. XXXX k.ú. C., obec C., okres C., žiadosťou o výkon štátneho stavebného dohľadu - odpoveď zo dňa 30.9.2021, fotodokumentáciou zo dňa 16.6.2021, žiadosťou o preskúmanie postupu mesta Dobšiná pri výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13.12.2021, podnetom - upovedomením o spôsobe vybavenia zo dňa 11.2.2022, Rozhodnutím mesta Dobšiná č. SP 13/2022-01 zo dňa 16.3.2022, vyjadreniami strán sporu, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 18.05.2016 uzavreli strany sporu Dohodu o nájme pozemkov, na základe ktorej prenajímateľ, t.j. žalovaný odovzdal žalobkyni ako nájomcovi pozemok presne špecifikovaný v zmluve do jej dočasného odplatného užívania na dobu od 1.5.2016 do 31.4.2036. Účelom nájmu bolo užívanie pozemku na

umiestnenie dočasnej stavby nájomcom - prístrešok na auto. Predmet nájmu bol nájomca oprávnený užívať len v súlade s týmto vymedzeným účelovým určením a nebol oprávnený pozemok ďalej prenajať.

8. V čl. IV. bod 1 bolo uvedené, že nájomný pomer je možné ukončiť dohodou oboch strán, výpoveďou jednej zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane. V bode 2 bolo uvedené, že prenajímateľ môže vypovedať nájom aj pred uplynutím doby nájmu v prípade, že nájomca nezaplatí nájomné najneskôr do troch mesiacov po uplynutí lehoty splatnosti.

9. Mesto Dobšiná Rozhodnutím č. SP 21/2018-03 zo dňa 10.8.2018, ako stavebný úrad, dodatočne povolilo stavbu „Prístrešok pre auto“, na pozemku parcela č. KN XXXX/X, v k.ú. C. podľa predloženej projektovej dokumentácie. Prístrešok je stavbou s drevenou nosnou konštrukciou založenou na betónových pätkách 300x 300 mm s hĺbkou 900 mm, v pätkách sú oceľové skrutky pre osadenie hranolov a strecha je pultová drevená. Pôdorysné rozmery prístrešku sú 5x5 m a výška prístrešku od upraveného terénu 2,97 m. Drevený prístrešok bude mať výplň obvodových častí len zo zadnej strany prístrešku a nebude napojený na inžinierske siete.

10. Žalovaný Výpoveďou z nájmu, výzvou na odstránenie stavby zo dňa 23.6.2021 vypovedal nájom predmetného pozemku z dôvodu, že predmet nájmu užívala žalobkyňa v rozpore s dohodnutým účelom, to znamená na pozemku nezriadila prístrešok pre auto, ale drevenú stavbu napojenú na elektrinu, záhradný krb a sedenie v rozsahu presahujúcom 30 m2.

11. Rozhodnutím č. SP 13/2022 - 01 zo dňa 16.3.2022 mesta Dobšiná začalo konanie o odstránení stavby na pozemku žalovaného, o možnosti dodatočného povolenia stavby a zároveň, ktorým prerušilo začaté konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia (str. 6 ods. 2) vyplýva, že orgán štátneho stavebného dohľadu pri výkone stavebného dohľadu zistil, že sporná stavba je postavená v rozpore s vydaným dodatočným stavebným povolením SP 21/2018-03 z 10.8.2018. Z rozhodnutia vyplýva, že Okresná prokuratúra Rožňava preskúmala zákonnosť postupu mesta Dobšiná ako stavebného úradu vyjadrila svoj nesúhlas s postupom mesta Dobšiná a na základe toho vydala Upozornenie prokurátora sp. zn. Pd 158/21/8808 - 5 dňa 11.2.2022, z ktorého záverov vyplynulo, že predmetná stavba nespĺňa parametre povoleného prístrešku, je postavená v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu z 10.8.2018 o dodatočnom povolení stavby, resp. sa jedná o novú stavbu, ktorú bol stavebník povinný minimálne ohlásiť a realizovať ju na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti nej nemá námietky.

12. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla vykonať dôkazy, a to uznesenie zo zasadnutia predstavenstva bytového družstva, na ktorom bola prejednaná výpoveď z nájmu a výsluch svedka manžela žalobkyne a žalovaný predložil šesť kusov fotografií, avšak súd na nich s poukazom na predbežné právne posúdenie a zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol a nevykonal ich. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 137 písm. c) CSP, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Preskúmaním súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod § 137 písm. d) CSP. Žaloba v zmysle tohto ustanovenia je však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch, hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 , žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 , žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a .

19. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 . Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Podaná žaloba je teda nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá, tak ako bolo konštatované vyššie, môže byť v zmysle § 137 písm. d) podaná iba ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň nejde ani o iný druh žaloby, než sú uvedené v § 137 CSP, ktorý je prípustný za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Takýto iný druh žaloby má spravidla iný petit než uvedený v § 137 CSP. Iné druhy žalôb sú prípustné aj vtedy, ak ochrany práva nemožno sa domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 CSP. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy ako právnej skutočnosti. Žalobkyňa ani netvrdila, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu. Súd zastáva zároveň názor, že súd nemá poučovaciu povinnosť o tom, akú žalobu mala žalobkyňa podať, resp. akým spôsobom mala formulovať žalobný návrh tak, aby súd žalobu meritórne prejednal, aby prípadne bola žalobkyňa v spore úspešná. Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti za podmienky danosti naliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o určovaní právnej skutočnosti právne irelevantný. Keďže žiaden osobitný predpis (hmotné právo) žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy nepripúšťa, je takáto žaloba procesne neprípustná a nemožno jej vyhovieť. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zamietol.

20. Len pre úplnosť súd uvádza, že súdna prax po nadobudnutí účinnosti síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v skôr začatých konaniach o určenie neplatnosti právneho úkonu - podaných v čase platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, avšak pokiaľ ide o žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu podané po 01.07.2016, prípustný je len postup podľa § 137 (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. apríla 2021).

21. Súd konštatuje, že v posudzovanom spore znel petit žaloby aj na určenie, že nájomná zmluva zo dňa 18.5.2016 naďalej trvá, ktorý návrh súd posúdil ako žalobu spadajúcu pod § 137 písm. c) , pri ktorej súd skúma, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Pri určovacích žalobách podľa § 137 ods. c) musí žalobca naliehavý právny záujem na určení práva preukázať, ibaže tento

právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť (tvrdiť) v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť aj dôkazy. Naliehavý právny záujem má byť súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Nie je úlohou súdu nahrádzať (dopĺňať) podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia jednej zo strán sporu (aj čo sa týka tvrdenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) vlastným domnienkami, resp. vlastnou úvahou o pravdepodobných dôvodoch naliehavého právneho záujmu; bolo by to i v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Podľa novej právnej úpravy súd nevykonáva pozitívne skúmanie naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie je vecou žalobcu. Súd ale musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov navrhnutých žalobcom, zodpovedá aj realite. Keďže žalobkyňa v žalobe a vo svojich doterajších vyjadreniach vôbec nevenovala pozornosť tvrdeniam o existencii naliehavého právneho záujmu na určení, že nájomná zmluva naďalej trvá, má súd za to, že absencia tvrdenia a preukázania naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby v časti určenia trvania nájomnej zmluvy.

22. Na záver súd dodáva, že žalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojich práv žalobou podľa § 137 písm. c) v znení o určenie, že právny vzťah (ktorý je synonymom pojmu právo) z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu trvá. V rámci tohto konania, by teda súd po preukázaní naliehavého právneho záujmu musel posudzovať platnosť, či neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanými z dôvodu naplnenia alebo nenaplnenia zmluvných podmienok umožňujúcich toto odstúpenie a výsledkom takéhoto preskúmania by bolo deklaratórne rozhodnutie o tom, či záväzkovo právny vzťah zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu ku dňu rozhodnutia súdu trvá alebo nie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.