Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/79/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mincovňa Kremnica, štátny podnik, Štefánikovo nám. 25/24, 967 01 Kremnica, IČO: 00 010 448, zast.: JUDr. Jaroslav Spáč, advokát, Ul. SNP 96, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, o zaplatenie 8.365,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/32/2014

- 94 zo dňa 16.01.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/32/2014 -94 zo dňa 16.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 32 Cb/32/2014 - 86 zo dňa 27.10.2016 zamietol. V odôvodnení uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.10.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný sa napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd preto konal v jeho neprítomnosti a vec rozhodol podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel z dôvodov uvedených v § 274 CSP. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2016 žalovaný navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie s odôvodnením, že poverená zástupkyňa žalovaného sa o nariadenom pojednávaní nedozvedela, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo prostredníctvom podateľne riadne doručené dňa 10.10.2016 a zamestnankyňou podateľne riadne odovzdané legislatívno-právnemu odboru. Ako pravdepodobnú príčinu tejto skutočnosti žalovaný uviedol, že písomné predvolanie sa spinkou prichytilo k inej písomnosti doručenej odboru legislatívno-právnemu a nedopatrením bolo založené do iného spisu. Citujúc ust. § 277 ods. 2, 3 súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na zrušenie rozsudku žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote. Vo vzťahu k dôvodom zmeškania pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, mal konajúci súd za to, že žalovaný žiadny relevantný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní neuviedol, pričom uvedené dôvody, pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, nepovažoval za ospravedlniteľné tak, ako to predpokladá § 277 ods. 2 CSP. Zároveň poukázal na to, že za ospravedlniteľné dôvody možno podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 277 považovať všetky dôvody, pre ktoré súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t. j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré podľa § 365 ods. 1 odôvodnil tým, že podľa písmena a) neboli splnené procesné podmienky, konkrétne nedostatok

procesnej subjektivity na strane žalovaného, na ktoré súd prihliada kedykoľvek počas konania, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný k dôvodu zmeškania pojednávania nariadeného na deň 27.10.2016 uviedol ten istý dôvod, ktorý už uviedol vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie s tým, že nemal v úmysle spôsobovať prieťahy v konaní. K prvému dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, poukázal na to, že k podanej žalobe sa prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 16.07.2015, v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), v ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a uviedol, že podľa § 21 v spojení s § 33 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne hmotné rezervy a pre koordináciu a metodické usmerňovanie opatrení na riešenie stavu ropnej núdze a nie je zapísaný v obchodnom ani inom registri. Právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, hospodárením, kontrolou a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám, ako aj pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Správa rezerv“) upravuje zákon č. 372/2012 Z. z. ostatných hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o štátnych hmotných rezervách“). Podľa § 3 ods. 4 prvej vety cit. zákona, štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ďalej žalovaný zdôraznil, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o správe majetku štátu“) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o správe majetku štátu môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu a vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Citujúc ustanovenia § 19, § 20, § 21 ods. 4 prvá veta, § 79 ods. 1 O. s. p. a § 18 ods. 1 a 21 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že žalobca v žalobe označil žalovaného: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky so sídlom: Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, štátny orgán, správcu majetku štátu bez označenia štátu, Slovenskej republiky ako vlastníka predmetných hnuteľných vecí, za ktorých skladovanie bez zmluvného vzťahu požaduje žalobca od žalovaného správcu majetku štátu vydať bezdôvodné obohatenie. Označený správca majetku štátu však nie je vlastníkom hnuteľného majetku - 350 kg striebra v granáliách a takto označený subjekt nemôže mať vecnú legitimáciu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vlastníkom predmetného striebra v granáliách je Slovenská republika, ktorá má z hmotnoprávneho hľadiska aj pasívnu vecnú legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že v prípade pochybností, kto je oprávnený konať pred súdom za štát, sa touto otázkou musí zaoberať súd z úradnej povinnosti. Ak je účastníkom konania štát, návrh (žaloba) musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý má v jeho mene vzhľadom na obsah a povahu daného sporu konať. Žalovaný mal za to, že ak v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť z dôvodu, že žalobca skladoval hnuteľný majetok štátu - 350 kg striebra v granáliách bez právneho dôvodu, keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy, žalobca za žalovaného označil len štátny orgán a nie štát, zohľadňujúc procesnú zodpovednosť žalobcu za určenie/označenie strán sporu, musí byť žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného. Žalovaný na svoju procesnú obranu taktiež poukázal na ustanovenia § 61 a 62 CSP. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napriek tomu, že vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP, v konaní sa nevyrovnal s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú namietal vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 16.07.2015, aj keď mal na to príležitosť na prvom pojednávaní a zároveň mal aj povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Súd prvej inštancie sa námietkou žalovaného k procesnej subjektivite nezaoberal a prijal tvrdenie žalobcu, že s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného žalobca nesúhlasí, pretože v minulosti to bol žalovaný, ktorý žaloval Mincovňu Kremnica, štátny podnik o vydanie predmetu tohto sporu. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom svoju žalobu zobral späť. S uvedenou argumentáciou žalobcu v rozsahu, ako ju právny zástupca žalobcu interpretoval súdu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 žalovaný nesúhlasil a na podporu svojho tvrdenia pripojil dve uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom a jedno uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici. S poukázaním na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd vykonal dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky vyplývajúce zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku

a v prípade, ak zistí, že neboli splnené procesné podmienky a rozsudok pre zmeškanie nezaväzuje žalovaného ako subjekt vecnej legitimácie, ktorý je príslušný na plnenie, navrhol napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to rozsudok č. k. 32 Cb/32/2014 - 86 zo dňa 27.10.2016 a uznesenie č. k. 32 Cb/32/2014 - 94 zo dňa 16.01.2017 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vzhľadom na to, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté a nesprávne označenie žalovaného považuje za nedostatok, ktorý je podľa § 161 ods. 3 nedostatkom odstrániteľným, upravil označenie žalovaného na: Slovenská republika Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky Pražská 29, 812 3 Bratislava, IČO: 30 844 363 a zároveň navrhol, vzhľadom na urobenú úpravu označenia žalovaného, napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému označenému ako: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363 zaplatiť istinu vo výške 8.365,80 eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko je podľa § 21 v spojení s § 33 zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre štátne hmotné rezervy a pre koordináciu a metodické usmerňovanie opatrení na riešenie stavu ropnej núdze a nie je zapísaný v obchodnom ani inom registri. Poukázal na to, že žalobca označil v žalobnom návrhu ako žalovaného štátny orgán, správcu majetku štátu, ktorý nakladá s majetkom štátu, ale nie jeho vlastníkom a nemôže pred súdom ako účastník samostatne konať. Bol toho názoru, že spôsobilosť byť účastníkom konania má v danom prípade na strane žalovaného Slovenská republika ako právnická osoba a vlastník majetku štátu, pričom v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu - štátnych hmotných rezerv

- koná v danom prípade Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako správca majetku štátu. Žalovaný žalobu navrhol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v celom rozsahu ako právne nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2015 vyjadril aj k veci samej. Žalovaný v bode III. odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že napriek tomu, že súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP, v konaní sa nevyrovnal s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu upravil označenie žalovaného na: Slovenská republika, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 812 3 Bratislava, IČO: 30 844 363 a vzhľadom na urobenú úpravu označenia žalovaného, taktiež navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

8. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade sa konajúci súd nezaoberal jeho námietkou o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú žalovaný namietol už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 20.07.2015, na ktoré poukázal aj na pojednávaní konanom dňa 17.03.2016 a následne aj v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2016. Žalovaný mal za to, že keďže zaviazaným k úhrade 8.365,80 eur spolu s príslušenstvom je Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, teda štátny orgán a správca majetku štátu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, rozsudok pre zmeškanie, ktorým bol zaviazaný správca majetku štátu, sa tým tak javí ako v praxi nevykonateľný, nakoľko nezaväzuje Slovenskú republiku, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V druhom rade uviedol, že poverená zástupkyňa žalovaného sa o nariadenom pojednávaní nedozvedela, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo prostredníctvom podateľne riadne doručené dňa 10.10.2016 a zamestnankyňou podateľne riadne odovzdané legislatívno-právnemu odboru. O tom, že dňa 27.10.2016 sa v uvedenej veci konalo pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, sa žalovaný dozvedel až doručením tohto rozsudku dňa 12.12.2016. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie § 277 ods. 2 zrušil.

Odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa nezaoberal námietkou žalovaného opätovne vznesenou v súvislosti s nedostatkom jeho pasívnej legitimácie a posudzoval len druhý dôvod jeho návrhu, ktorým žalovaný odôvodňoval a ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní, na ktorom súd rozsudkom pre zmeškanie rozhodol.

9. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil súd svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa § 274 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na jeho zrušenie je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť, len ak sú na to splnené súčasne všetky procesné podmienky. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalovaný nerešpektuje súdom uložené povinnosti, zodpovedá tomu i forma rozhodnutia. Ak súd za splnenia podmienok § 273, resp. 274 prikročí k vydaniu kontumačného rozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia. Preto súd v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie uvedie iba predmet konania (stručnú identifikáciu procesného nároku) a právny dôvod vydania rozsudku (ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol).

12. Podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Vzhľadom na uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 2 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie, ktorý rozhodol rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že neboli splnené predpoklady pre jeho vydanie, opätovne rozhodne o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu. Úlohou súdu prvej inštancie bude právne posúdiť nárok žalobcu proti žalovanému (po úprave žalobcom v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.04.2017): Slovenskej republike, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, 812 3 Bratislava, IČO: 30 844 363.

14. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .