Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-37-2022.pdf
PDF · 121.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/37/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcov: 1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. p. XXX/XX, XXX XX G., Česká republika a 2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. B. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanej: Mgr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX O., zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2C/13/2021-26 zo dňa 15. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, výroku III. o povinnosti podať žalobu vo veci samej a výroku IV. o náhrade trov konania s a p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, a to so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/9 z celku na parcelách registra „C“ p. č. 5552/1 a p. č. 5552/2 zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. a obec F., zapísané na Okresnom úrade Skalica - katastrálny odbor, a so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/9 z celku na parcele registra „C“ p. č. 5548 zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. a obec F., zapísané na Okresnom úrade Skalica - katastrálny odbor, najmä tieto spoluvlastnícke podiely scudziť alebo previesť iným spôsobom na tretie osoby; výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; výrokom III. uložil žalobcom, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu vo veci samej predovšetkým proti žalovanej, a to o nahradenie prejavu vôle; a výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok voči žalovanej na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333 a § 336 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcom je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcov, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Žalobcovia osvedčili súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo ich právo ohrozené. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí
byť konkrétne a aspoň osvedčené. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenia. Z predložených listinných dôkazov je podľa súdu prvej inštancie v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobcov je možný vznik ujmy, ktorý je splnený vo forme pokusu o nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany žalovanej a to aj napriek uplatnenému predkupnému právu zo strany žalobcov. Zo strany žalovanej bola vykonaná ponuka, resp. výzva na uplatnenie predkupného práva smerom k žalobcom s tým, že spoluvlastnícke podiely ponúka za sumu 3,75 eur/m2. Zo strany žalobcov prišlo k akceptácii tejto ponuky a mali záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu. Následne zo strany žalovanej bola opätovne vykonaná ponuka, resp. výzva na uplatnenie predkupného práva smerom k žalobcom, ale už s tým, že predmetné spoluvlastnícke podiely ponúka za 10 eur/ m2, nakoľko dostala vyššiu ponuku. Súčasne uložila, že ak v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia tejto výzvy nebudú žalobcovia akceptovať ponuku (výzva zo dňa 05.08.2021), predkupné právo im zanikne. Uvedená lehota už uplynula a žalovaná má za to, že predkupné právo žalobcom zaniklo a môže voľne nakladať so spoluvlastníckymi podielmi. Súd prvej inštancie mal za to, že subjektívne právo žalobcov sa javí ako ohrozené, konkrétne a osvedčené, a to snahou žalovanej tieto spoluvlastnícke podiely predať aj napriek uplatneniu zákonného predkupného práva zo strany žalobcov, preto v tejto časti návrhu vyhovel. Čo sa týka návrhu žalobcov uložiť povinnosť žalovanej zdržať sa zaťaženia a prenajatia spoluvlastníckeho podielu, dôvodnosť tohto návrhu žalobcovia nepreukázali. Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcami nevyplýva, že by žalovaná mala v úmysle spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zaťažiť, prípadne prenajať. Preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh žalobcov zamietol. Súd prvej inštancie zároveň postupom podľa § 336 ods. 1, ods. 2 CSP uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože samotné neodkladné opatrenie nenastolí stav trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia musia uplatňovať právo vo veci samej vzhľadom na právny stav v čase podávania žaloby. O nároku žalobcov na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keďže ide o samostatné konanie o neodkladné opatrenie, ktoré bude končiť právoplatnosťou uznesenia. Žalobcom súd vyhovel, preto im voči žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietala, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý a nevykonateľný z dôvodu, že z výroku o nariadení neodkladného opatrenia nie je zrejmé čo termín „dočasne“ znamená, a to najmä v spojitosti s § 333 CSP. Rovnako výraz „najmä“ neurčuje presne akých svojich práv sa má žalovaná vo vzťahu k svojej veci zdržať. Vlastnícke právo veci pozostáva z práv vec držať, užívať, požívať a nakladať s ním. V rámci nakladania s vecou vlastník veci môže uzavierať zmluvy s dosahom na vecné a záväzkové práva a povinnosti. Z výroku nie je zrejmé, či žalovaná môže napr. vec prenajať, vypožičať alebo zaťažiť, napr. zriadením záložného práva, pričom nie je rozhodujúce čo obsahuje odôvodnenie. Nevykonateľnosť výroku I. žalovaná vidí tiež v tom, že súd jej síce uložil povinnosť sa zdržať nakladania so spoluvlastníckymi podielmi (predmetom občianskoprávnych vzťahov podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vec a s vecou sa nakladá a nie so spoluvlastníckym podielom), takýto zákaz ale nemá vplyv na platnosť príp. kúpnej zmluvy, ktorú by žalovaná teraz uzavrela. Neodkladné opatrenie súdu, obsahom ktorého je zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, v zásade nemá z hľadiska hmotnoprávneho vplyv na platnosť právneho úkonu. Žalovaná ďalej uviedla, že nie je zrejmé aké nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tu žalovaní majú, keďže ich právna pozícia (ich vecné práva vyjadrené spoluvlastníckym podielom) sa nijako nemení a neohrozuje. Pokiaľ by aj došlo k porušeniu ich predkupných práv (vkladom vecného práva na tretiu osobu na základe scudzovacej zmluvy), tak pre ten prípad môžu žalovaní postupovať podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Len nejaká domnelosť ohrozenia predkupného práva u žalovaných sa takýmto postupom nadraďuje zmluvnej voľnosti vlastníka veci za súčasnej hrozby napadnutia takejto zmluvnej voľnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, čo núti vlastníka veci pri zmluvnej voľnosti postupovať zákonným spôsobom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu, pričom súčasne uviedol podtrhnuto, že týmto sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania (správne strán sporu). Súd sa ale musí pri rešpektovaní účelu a hraníc
predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pokiaľ by súd neprejudikoval práva a povinnosti strán sporu, tak by konal v rozpore s judikatúrou a so zákonom. Na jednej strane žalobcovia tvrdia, že udelenie splnomocnenia Ing. U. je absolútne neplatným právnym úkonom, ale na druhej strane žalobcovia sa z takto absolútne neplatného úkonu domáhajú nejakých svojich práv, konkrétne práv vyplývajúcich zo svojho predkupného práva. Žalobcovia tiež uplatnenie predkupného práva spájajú s návrhom na uzavretie zmluvy, keď odkazujú na § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ponuka urobená v rámci predkupného práva pritom nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy, vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže žalobca svojím prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka. Na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, upravené v § 140 Občianskeho zákonníka, treba v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka primerane uplatniť právu úpravu týkajúcu sa zmluvného predkupného práva. Pre posúdenie prejednávanej veci sú teda relevantné aj ustanovenia § 602 až § 605 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v lehote danej žalovanou (3 mesiace) nevyplatili nehnuteľnosti, pričom kúpna cena bola presne vyčíslená. Nakoľko žalobcovia neosvedčili včasné vyplatenie nehnuteľností, nemohol súd ustáliť porušenie alebo ohrozenie ich predkupných práv zo strany žalovanej. Podľa žalovanej je nezrozumiteľné, že súd vyhovel návrhu oboch žalobcov, podľa ktorého žalobca 1/ mal uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 19.07.2021 a žalobca 2/ 23.07.2021, pričom jedná vec sa nedá predať dvom osobám. Podľa § 140 druhej vety ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Teda k 19.07.2021 a/alebo k 23.07.2021 žiadna zmluva vzniknúť nemohla, nakoľko žalovanou poskytnutá 3-mesačná lehota ešte plynula a mohli sa prihlásiť aj iní spoluvlastníci. Žalovaná ešte počas tejto 3-mesačnej lehoty všetkých informovala, že dostala lepšiu ponuku na odpredaj a preto v súlade s ekonomickým záujmom prvú výzvu odvolala. Tým, že prvú výzvu žalovaná odvolala, má za to že druhá výzva na uplatnenie predkupného práva z 05.08.2021 je platná. Žalobcovia zatajili pred súdom, že žalovaná sama splnomocnila advokáta dňa 27.07.2021 k úkonom na odpredaj nehnuteľností (príloha odvolania č. 1) po odvolaní splnomocnenia Ing. U. U., o čom žalobcovia mali vedomosť od 20.08.2021, kedy ich advokátke bolo splnomocnenie predložené (príloha odvolania č. 2). Teda žalobcovia miesto toho, aby opísali pravdivo rozhodujúce skutočnosti, tak skutočnosť splnomocnenia z 27.07.2021 zatajili a v žalobe podávajú taký popis okolností, akoby žalovaná porušovala predkupné právo žalobcov v prospech Ing. U. U.. Žalovaná zároveň oznámila, že dňa 10.01.2022 obdržala ďalšiu ponuku na odpredaj nehnuteľností (príloha odvolania č. 3).
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia v podaní zo dňa 04.03.2022, v ktorom navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. S odvolaním žalovanej nesúhlasili. Za zarážajúcu označili argumentáciu žalovanej, ktorá odmieta ešte aj to, že spoluvlastnícky podiel môže byť vôbec predmetom občianskoprávnych vzťahov. Žalovaná vôbec nevysvetlila samotné odvolacie dôvody, o ktorých naplnenie svoje podanie údajne opiera. Nevysvetlila (konkrétne neuviedla) v čom by malo byť rozhodnutie nesprávne. Nešpecifikovanie odvolacích dôvodov je potom vnímané ako nesplnenie povinností uložených odvolateľovi ust. § 363 CSP, a teda má za následok odmietnutie odvolania v zmysle ust. § 386 písm. d/ CSP. Žalovaná len opisuje s vecou nesúvisiace okolnosti, avšak už neuvádza v čom by malo spočívať údajné nesprávne právne posúdenie veci, rovnako ako neuvádza, ktoré skutkové zistenia majú byť nesprávne. Žalovaná uviedla, že výrok rozsudku je nevykonateľný. Súd prvej inštancie v uznesení jasne a nezameniteľne uviedol, že žalovaná je povinná dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, a to so spoluvlastníckymi podielmi. Pokus o spochybnenie všeobecne známeho pojmu „najmä“, ktorý má výslovne informatívny charakter len dokazuje nedôvodnosť podania žalovanej. Vo výroku uznesenia je nezameniteľne uvedená osoba, rovnako je v ňom nezameniteľne uvedená nehnuteľnosť, ktorej sa týka, ako aj činnosť, ktorej sa má predmetná osoba voči predmetnej nehnuteľnosti zdržať (nakladať). Pojem „najmä“ sa navyše používa naprieč legislatívou a dodnes nikto nemal ambíciu tvrdiť, že informatívny výpočet vlastne robí zákon neurčitým. Uvedené tvrdenie by znamenalo zrušenie desiatok či stoviek právnych predpisov. Žalovaná tiež uvádza, že neodkladné opatrenie vlastne nezabráni predaju spoluvlastníckeho podielu. Dôvodom je filozofická úvaha, že spoluvlastnícky podiel vlastne nie je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (lebo tým je podľa spoluvlastníčky iba vec), pričom potom nie je zrejmé ako chce žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel scudziť na iného. Odvolanie žalovanej voči nariadeniu neodkladného opatrenia vôbec neobsahuje odmietnutie skutočností, pre ktoré súd neodkladné opatrenie nariadil. Žalovaná tak v kontradiktórnom konaní žiadnym spôsobom nespochybnila kvalitu a dôvodnosť vydaného uznesenia. V celom odvolaní neuviedla ani žiadne dôkazy, že by bezodkladná úprava pomerov nebola nevyhnutná. Žalovaná dokonca
uviedla, že existuje ešte ďalší kupec, ktorému chce spoluvlastnícke podiely predať. Poukázala pritom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka ako aj na ich právo dovolávať sa nápravy pri porušení nášho predkupného práva súdnou cestou. Žalovaná sa už zjavne pripravuje na scudzenie predmetných spoluvlastníckych podielov, a to bez ohľadu na porušenie ich práv. Aj s ohľadom na obsah odvolania žalovanej ako aj jej správanie, je neodkladné opatrenie jediným dôvodom prečo k predaju na tretiu osobu ešte neprišlo. Už len z uvedeného dôvodu je zachovanie neodkladného opatrenia žiaducim a nevyhnutným pre ochranu ich zákonom garantovaných práv. Keď ich žalovaná oslovila s ponukou na využitie ich predkupného práva (ktorého obsahom je predaj podielu na spoločnej veci) nepochybne išlo o prejav vôle v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by ponuka nespĺňala zákonom určené náležitosti, tak by žalovaná svoju povinnosť osloviť ostatných spoluvlastníkov s ponukou na využitie ich predkupného práva logicky ani nesplnila. Je nepochopením inštitútu predkupného práva tvrdenie, že ponuka na uplatnenie predkupného práva vlastne „nie je klasickým návrhom na uzatvorenie zmluvy“. Žalobcovia ponuky na uzatvorenie kúpnych zmlúv na základe návrhu žalovanej prijali dňa 16.07.2021 a dňa 21.07.2021, to je v lehote, ktorá im bola určená žalovanou. Tieto prijatia návrhu boli žalovanej doručené dňa 19.07.2021 a dňa 23.07.2021. Táto skutočnosť nie je žalovanou vyvracaná či spochybňovaná. Žalovaná následne po tom, ako nastali účinky prijatia návrhu, nemohla už rokovať s tretími osobami o predmete kúpnych zmlúv, ktoré legitímne uzatvorila so žalobcami. Žalovaná sa úplne nesprávne domnieva, že snáď môže zasielať neobmedzený počet „nových“ (ako ich sama nazýva) výziev na uplatnenie predkupného práva, a to dokonca potom ako ich ostatní spoluvlastníci akceptujú a urobia zákonom vyžadovaný (a predvídaný) úkon na prijatie podmienok výzvy na uplatnenie predkupného práva. Toto by znamenalo absolútnu zbytočnosť celého ust. § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. K zániku predkupného práva v tomto prípade neprišlo ani v teoretickej rovine, nakoľko si predkupné právo uplatnili prakticky ihneď. Žalobcovia za absurdné označili poukazovanie zo strany žalovanej na nevyplatenie kúpnej ceny, keďže žalovaná s nimi vôbec nekomunikuje. Zaslali jej opakovane niekoľko žiadostí o uzatvorenie zmluvy, čo ignorovala. K zaplateniu kúpnej ceny dochádza nevyhnutne až po podpise kúpnej zmluvy, ktorá musí byť obligatórne v prípade nehnuteľností písomná. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaná im oznámila svoje zastúpenie advokátom až po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, po vyhlásení dňa 15.11.2021. Z uvedenia skutkového stavu ako aj samotného odvolania je tak podľa žalobcov preukázané, že bez nariadeného neodkladného opatrenia by spoluvlastnícke podiely žalovaná svojvoľne previedla na tretí subjekt, teda v rozpore s inštitútom predkupného práva. Navyše sama žalovaná poukázala na možnosť žalobcov následne konať podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, čím obavu zo snahy spoluvlastnícke podiely nezákonne scudziť ešte utvrdila.
5. Žalovaná v podaní zo dňa 06.04.2022 zotrvala na ňou podanom odvolaní, v ktorom podľa jej názoru zrozumiteľne a konkrétne špecifikovala odvolacie dôvody. Uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci vidí najmä v nenaplnení procesných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaná má za to, že žalobcovia neosvedčili včasné vyplatenie nehnuteľností, preto nemohol súd ustáliť porušenie alebo ohrozenie ich predkupných práv zo strany žalovanej, čo rovnako predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, a pokiaľ súd mal za to, že k uplatneniu zákonného predkupného práva zo strany žalobcov riadne došlo (vrátane včasného vyplatenia nehnuteľností), tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Keďže súd návrhu žalobcov vyhovel, uznal ich akceptačné odpovede z 19.07.2021 (žalobca 1/) a z 23.07.2021 (žalobca 2/) za uzavretie zmluvy a tým uznal 2 (kúpne) zmluvy na jeden a ten istý predmet kúpy za platné, čo je rovnako nesprávnym právnym posúdením veci. Súd vyhovel ďalej návrhu žalobcov, podľa ktorých samotných splnomocnenie udelené žalovanou Ing. U. z 10.05.2021 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda žalobcovia na jednej strane tvrdia, že udelenie splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom, ale na druhej strane sa z takto absolútne neplatného úkonu úspešne domohli na súde (nariadením neodkladného opatrenia) svojich práv vyplývajúcich zo svojho predkupného práva, čo je rovnako nesprávnym právnym posúdením veci. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná im splnomocnenie z 27.07.2021 oznámila až 15.11.2021, hoci preukázala v odvolaní, že k tomu došlo už 20.08.2021.
6. Žalobcovia v podaní zo dňa 24.04.2022 v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrvali na argumentoch prezentovaných v ich skoršom vyjadrení s poukazom na to, že žalovaná ako odvolateľka podľa ich názoru ani dodatočne odvolacie dôvody dostatočne nešpecifikovala.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
17. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, a to so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/9 z celku na parcelách registra „C“ p. č. 5552/1 a p. č. 5552/2 zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. a obec F., zapísané na Okresnom úrade Skalica - katastrálny odbor, a so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/9 z celku na parcele registra „C“ p. č. 5548 zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. a obec F., zapísané na Okresnom úrade Skalica
- katastrálny odbor, najmä tieto spoluvlastnícke podiely scudziť alebo previesť iným spôsobom na tretie osoby; vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň uložil žalobcom, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu vo veci samej.
19. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobcov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:
20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
21. V danom prípade súd skúmal prioritne, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných vyššie. V konaní je nesporné, že žalovaná vyvíja aktivitu k prevodu jej spoluvlastníckych podielov, keďže žalobcov oslovila s výzvou na prípadné využitie predkupného práva z ich strany. Obaja žalobcovia prvotnú ponuku žalovanej akceptovali, no žalovaná im následne adresovala ponuku na možné využitie predkupného práva, v ktorej už bola uvedená vyššia cena (za m2), pričom v odvolacom konaní žalovaná tvrdila záujem ďalšej osoby o kúpu spoluvlastníckych podielov za opätovne vyššiu cenu. Spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaná si splnila riadne ponukovú povinnosť na odpredaj svojich spoluvlastníckych podielov, či zo strany žalobcov došlo k riadnej akceptácii ponuky žalovanej a či je vzhľadom na charakter inštitútu predkupného práva prípustné opakovanie ponúk za súčasného navyšovania ceny.
22. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade, v tomto štádiu sporu bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné s určitosťou tvrdiť, že nárok ktorý má byť uplatňovaný žalobou vo veci samej, o nahradenie prejavu vôle, je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že prípadná žaloba bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie, v súlade s CSP a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavaného konania (nariadenie neodkladného opatrenia), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Procesný inštitút neodkladného opatrenia totiž neslúži na to, aby sám o sebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoc aj by takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie takéto konečné rozhodnutie vyjadriť.
23. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktoré je nutné žalobcami v súdom určenej lehote iniciovať, je dôvodné na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t. j. dočasne fixovať existujúci právny stav k dotknutým nehnuteľnostiam pre sporové konanie. Je v záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne, za daných okolností prípadu, žalovanej nemôže nariadené neodkladné opatrenie spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobcom. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov z dôvodu, že bolo osvedčené ohrozenie subjektívnych práv žalobcov konaním žalovanej. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovanej ohľadom nevykonateľnosti výroku I. napadnutého uznesenia, nakoľko z výrokovej časti (konkrétne výrokov I. a II.) a odôvodnenia napadnutého uznesenia je nepochybne zrejmé,
že súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, keď za použitia štandardnej formulácie uviedol, že táto povinnosť sa vzťahuje na scudzenie alebo prevod spoluvlastníckych podielov iným spôsobom na tretie osoby, pričom v časti povinnosti žalovanej zdržať sa zaťaženia a prenajatia spoluvlastníckych podielov bol návrh žalobcov výrokom II. zamietnutý. Argumentácia prezentovaná odvolateľkou nedáva žiadnu relevanciu odôvodneniu súdneho rozhodnutia, čo samozrejme pripustiť nemožno. Vo vzťahu k obmedzeniu účinkov nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd poukazuje na ust. § 334 a § 336 ods. 3 CSP.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, bolo namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Z obsahu návrhu žalobcov vyplývalo, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Prijatie ponuky samo o sebe nemá za následok prevod vlastníctva. K prevodu vlastníctva dochádza iba za splnenia podmienok uvedených v ust. § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ten, kto prijal ponuku, má práva vyplývajúce z ustanovení § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípadne nehnuteľnosti sa môže domáhať uzavretia kúpnej zmluvy podaním žaloby na súd, v ktorej bude žiadať vyhlásenie prejavu vôle rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie preto správne výrokom III. napadnutého uznesenia žalobcom uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej o nahradenie prejavu vôle. Došlo k tomu z dôvodu, že nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené vzťahy strán a preto tento nárok musí byť uplatnený žalobou. Bez riadnej žaloby nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia, výroku III. o povinnosti podať žalobu vo veci samej a závislom výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobcovia boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im vznikol voči žalovanej, v konaní neúspešnej, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.
27. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).