Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/69/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu REALITY - GO MONEY, s.r.o., so sídlom Stupava, Nová Ulica 1588, IČO: 48 272 655, proti žalovanému Mesto Bánovce nad Bebravou, Bánovce nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra, IČO: 00 310 182, zastúpeného JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. novembra 2016 č. k. 6C/52/2014-174 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. Vo výroku II. žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy a zároveň správca dane vydal Platobný výmer č. 024452/2004 zo dňa 18.02.2004 a Platobný výmer č. 024452/2005 zo dňa 31.03.2005, ktorými vyrubil daňovníkovi REALITY, a.s., IČO: 36 305 961daň z nehnuteľností za rok 2004 spolu vo výške 244.658 Sk a daň z nehnuteľností za rok 2005 spolu vo výške 284.894 Sk. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane. Ďalej žalobca v žalobe a v jej doplneniach uviedol, že daňovník uzatvoril ako postupca so spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 29 213 754, so sídlom Nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika ako postupníkom dňa 24.10.2013 zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých táto spoločnosť (pôvodný žalobca) nadobudol od daňovníka pohľadávky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004 a pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2005 označenými platobnými výmermi. Spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 29 213 754, so sídlom Nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika (pôvodný žalobca) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.05.2016 pohľadávku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností voči žalovanému postúpila spoločnosti REALITY - GO MONEY s.r.o. ako postupníkovi. Súd prvej inštancie zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, t.j. z dôvodu nedostatku oprávnenia alebo povinnosti účastníkov vyplývajúcich z hmotného práva. Žalobcovi v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí a nie je vo veci aktívne legitimovaným, a preto súd žalobu

zamietol. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti rozhodnutím žalovaného aj zo dňa 18.2.2004 teda za účinnosti zák. č. 58/1968 Zb., z ktorého vyplýva tento zákon neupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom samosprávy. Tým, že k vzniku tvrdenej škody malo dôjsť aj platobným výmerom č.024452/2004 zo dňa 18.2.2004, teda za účinnosti citovaného zákona, nie je ani daná zodpovednosť žalovaného za prípadnú ním spôsobenú škodu, pretože právny predpis takúto zodpovednosť, teda zodpovednosť orgánu samosprávy nezakladá, a aj preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Podľa žaloby k vzniku tvrdenej škody malo dôjsť nielen Platobným výmerom č.024452/2004 zo dňa 18.2.2004 ale aj Platobným výmerom č.024452/2005 zo dňa 31.3.2005, vydaného za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluvy o postúpení pohľadávky (či už na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004 alebo na rok 2005) z daňovníka na inú osobu sú však neplatné pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Okrem toho bola v zmluvách údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto sú zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 neplatné aj pre ich neurčitosť. Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona vyššie uvedenými platobnými výmermi ako rozhodnutiami žalovaného mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody (podľa zákona č. 514/2003 Z. z.) by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutia, ktorými mu škoda mala byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené neboli, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala, a preto súd žalobu zamietol, keď žalobcovi nesvedčí právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti, v ktorej sa domáha náhrady škody k vzniku ktorej malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť platobným výmerom č.024452/2005 zo dňa 31.032005 je okolnosť, že súd považoval uplatnený nárok za nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného. Takýmto právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný a súd uplatnený nárok považoval za nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, konkrétne vyššie citovaným a označeným platobným výmerom žalovaného č.024452/2005 z 31.3.2005. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca namietal proces - postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bolo rozhodnutie - Platobný výmer č. 024452/2005. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že uvedený platobný výmer nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť nikdy zrušený alebo zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať ako otázku predbežnú. Uvedené vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 z.z. Podľa tohto ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd nie je oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri vyrubovaní dane daňovníkovi, ak výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného a toto je právoplatné, vykonateľné a zrušené nebolo. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa výškou škody a prípadne aj ďalšími okolnosťami. Právne svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie odôvodnil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 1 písm. b/, § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 13, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému voči žalobcovi, ktorý bol vo veci neúspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (keď tento nepripustil zámenu žalobcu), znemožnil žalobcovi a postupníkovi žalobou uplatnenej pohľadávky, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že podaním zo dňa 08.11.2016 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu podľa ust. § 80 tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpi obchodná spoločnosť REALITY - VĚŘITEL CZ, s.r.o. IČO: 27 725 537 z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.11.2016. Zároveň požiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania z uvedeného dôvodu. Súd prvej inštancie pojednával a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, pričom odôvodnil nepripustenie zámeny žalobcu tak, že žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože žalobcovi nepatrí uplatnené právo na náhradu škody voči žalovanému, pričom už prvá zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanému z daňovníka na žalobcu je neplatná a to pre neurčitosť a rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Podľa súdu bola pohľadávka daňovníka v zmluve identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť. Podľa súdu nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný a preto postúpenie by podľa súdu prvej inštancie bolo možné až po judikovaní pohľadávky. Tento procesný postup súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a nezákonný, ktorým súd porušil jeho a postupníkové právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý súdny proces. Tvrdil, že súd prvej inštancie nezákonne a nesprávne rozhodol o nepripustení zámeny žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, keďže tomuto návrhu bol povinný vyhovieť, pokiaľ by postupník súhlasil so vstupom do konania, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky a predpoklady pre povolenie zámeny účastníka na strane žalobcu v tomto konaní. Dôvodil, že súdu prvej inštancie preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná v tomto konaní a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa ust. § 80 ods. 2 vyhovieť jeho návrhu a povoliť zámenu žalobcu v konaní. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. I. ObdoV 4/2014, podľa ktorého podkladom zmeny účastníka konania okrem iného je preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa ako o predmete konania vedie spor. Okolnosťou či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného tu skutočne je alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia vo veci samej. Rozhodnutie súdu o nepripustení zámeny žalobcu v konaní odôvodnené tým, že pohľadávka neexistovala v čase jej postúpenia na podklade ktorého súd dovodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a žalobu zamietol, je v priamom rozpore s judikatúrou NS SR a už len z tohto dôvodu by mal byť rozsudok súdu prvej inštancie zrušený s poukazom na čl. 2 CSP. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že postupovaná pohľadávka neexistovala v čase jej postúpenia a podľa súdu nemožno postúpiť nejudikovanú pohľadávku. Tento záver súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR a navyše nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by vyžadoval potrebu judikovania pohľadávky pre možnosť jej postúpenia. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď podľa súdu bola v zmluve pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť a preto je táto neplatná pre neurčitosť. Tvrdil, že postupovaná pohľadávka bola dostatočne určito a zrozumiteľne označená v zmluve o postúpení pohľadávky tak, že na jej základe došlo k postúpeniu tejto pohľadávky bez nutnosti jej presného vyčíslenia, ako to uviedol súd prvej inštancie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a odvolanie žalobcu ako neopodstatnené zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a skutkový stav ním zistený za dostatočný. Mal za to, že žalobca vyvolal súdny spor zbytočne.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.02.2004, teda za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., poukázal na to, že tento zákon neupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom samosprávy. Tým, že k vzniku tvrdenej škody malo dôjsť aj platobným výmerom č. 024452/2004 zo dňa 18.02.2004, teda za účinnosti zákona č. 58/1968 Zb., nie je ani daná zodpovednosť žalovaného za prípadnú, ním spôsobenú škodu, pretože právny predpis takúto zodpovednosť, teda zodpovednosť orgánu samosprávy nezakladá. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej platobným výmerom č. 024452/2005 zo dňa 31.03.2005, vydaného za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. poukázal na to, že žalobcovi nesvedčí uplatnené právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zdôraznil, že žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť postúpená pohľadávka daňovníka na náhradu škody. Zmluvy o postúpení pohľadávky z daňovníka na inú osobu sú však neplatné pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie postupník. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bolo rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, preto daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala a aj z týchto dôvodov bola žaloba neopodstatnená. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti, v ktorej sa domáhal náhrady škody k vzniku ktorej malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu platobným výmerom č. 024452/2005 zo dňa 31.03.2005 bola tá okolnosť, že uvedený platobný výmer nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť nikdy zrušený ani zmenený, preto nebol daný ani právny základ žaloby v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.08.2007. 6. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 7. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval vo veci správne (keď nepripustil zámenu žalobcu), čím znemožnil žalobcovi a postupníkovi žalobou uplatnenej pohľadávky, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. 8. K porušeniu práva na spravodlivý proces dôjde takým postupom súdu v konaní, ktorým účastníkovi znemožní realizáciu procesných práv priznaných mu procesným právom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chráneným záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. 9. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je spôsobilým odvolacím dôvodom. 10. Súd prvej inštancie postupoval vo veci správne, keď neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na vstup nového subjektu do konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že vec prejednávajúca sudkyňa oznámila žalobcovi (č. l. 165 spisu) na emailovú adresu, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje s tým, že o procesných návrhoch strán sporu môže rozhodnúť aj na pojednávaní. Na pojednávaní konanom dňa 09.11.2016 súd prvej inštancie aj o návrhu žalobcu na pripustenie vstupu nového subjektu do konania rozhodol tak, že nepripustil zámenu žalobcu v tomto konaní. Zmluva, na základe ktorej navrhol žalobca vstup nového subjektu do konania, bola uzavretá iba 5 dní pred termínom pojednávania, odvolací súd tento postup žalobcu považoval za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Zo strany žalobcu išlo o procesný úkon vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu (čl. 5 Základných princípov . 11. Odvolací súd preskúmaním veci z aspektu ďalšieho odvolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konštatuje, že ani uvedený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ neuplatnil žalobca oprávnene.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 13. Súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci rozhodol správne, svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil a odvolací súd sa právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 . Zároveň považuje za potrebné uviesť, že okrem dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, tiež je potrebné vychádzať z toho, že zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka sa môže previesť iba právo so záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť, teda v danom prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Daňovníkovi totiž nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva ani priznané právo na prípadné zníženie dane, teda ani neexistuje tu zákonný predpoklad na priznanie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3 ods. 1), teda daňovník ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám nenadobudol. Súčasne ďalej platí, že je vylúčené, aby v civilnom sporovom konaní bola posudzovaná vecná správnosť rozhodnutí vydaných v správnom konaní tak, ako sa toho domáha žalobca v danej veci. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .