Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-71-2017.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: W. R., S.. X.XX.XXXX, M. X., L.. Q. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 5.872,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 729,95 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 711,15 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.2.2017 do zaplatenia, sa zastavuje.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.3.2017 pôvodný žalobca W. Ú. M., L..V.., V. V. W. M., E.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.872,67 € spolu s 8 % úrokmi z omeškania ročne od 16.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 25.11.2005 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty W., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 100 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný ako klient banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku 5.2.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.1.2017, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala sumu 5.872,67 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený k 31.1.2017, čiže dlh nezaplatil do 15.2.2017, vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania.
2. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu karty T-mobile, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, návratky zo dňa 4.12.2006, 24.3.2009, 17.5.2010, 8.7.2008, 24.7.2007, ktoré svedčia o tej skutočnosti, že žalovaný súhlasil s navrhnutým novým úverovým rámcom a tam uvedenou štandardnou mesačnou splátkou a nakoniec aj výpis z úverového účtu od 16.12.2005 do 31.1.2017.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca zmenil právneho zástupcu a tento novozvolený právny zástupca, ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku podaním z 22.6.2017 navrhol súdu, pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom listom zo dňa 25.4.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.
4. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/71/2017 zo dňa 2.10.2017.
5. Nový žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.12.2017 svoju pohľadávku bližšie špecifikoval. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vydanej kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.000 € so zmluvným úrokom vo výške 18 % ročne a štandardnou splátkou vo výške 100 €. Právny zástupca žalujúcej strany následne uviedol, že podľa čl. V. bod 31 psím. b/ obchodných podmienok pôvodný veriteľ listom z 3.4.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, keďže žalovaný systematicky porušoval platobnú disciplínu a opakovane neplnil povinné splátky v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktoré bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala Všeobecná úverová banka a v týchto sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške úrokovej sadzby, schválenom úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologicky rozpis čerpania úveru žalovaným od 16.12.2005 až do 21.11.2013 a rovnako uviedol aj platby, ktoré žalovaný uskutočnil na splnenie svojho záväzku voči banke od 16.1.2006 až do 6.10.2014.
6. Pokiaľ šlo o uplatnenú istinu vo výške 5.872,67 €, žalobca uviedol, že táto pozostáva zo samotnej úverovej istiny 2.984,96 €, bankových poplatkov v sume 127,28 €, štandardného zmluvného úroku vyčísleného na sumu 2.176,56 € a zo sankčného úroku vo výške 583,87 €. Žalobca týmto podaním ale zobral žalobný návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 711,15 € späť, pričom šlo o súčet sumy poplatkov a sankčného úroku a to aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd v tejto časti konania zastavil. Následne uplatňoval len sumu 5.161,52 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne 16.2.2017 do zaplatenia, pričom táto suma tvorila súčet istiny a štandardného úroku tak, ako vyplynulo z údajov žalobcu uvedených vyššie. K tomuto podaniu žalobca pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a cenník W..
7. Žaloba, ale aj jej spresnenie podaním žalujúcej strany z 19.12.2017 spolu s prílohami a príslušnými poučeniami boli doručené žalovanému. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Vyjadril sa k nej až na pojednávaní 20.12.2017, kde zásadným spôsobom skutočnosti v žalobe uvedené nenamietal. Zdôvodnil, že pokiaľ prestal dlh splácať, bolo to vzhľadom na stratu zamestnania, avšak uviedol, že suma, ktorú žalobca žiada, sa mu zdá privysoká a namieta ju. Aká by mala byť správna výška dlhu, však žalovaný neuviedol.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie mimo výsluchu žalobcu aj čítaním listín pripojených do súdneho spisu.
9. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť, pokiaľ ide o istinu o výške 711,15 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2017 do zaplatenia, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu a to z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý , je nutné z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. považovať za úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.
10. Zo žiadosti o aktiváciu karty T-mobile súd zistil, že túto žiadosť spísal žalovaný s pracovníkom pôvodného veriteľa W., L..V.., V. V. W. M., dňa 24.11.2005 v Martine. Z formulárového tlačiva „žiadosť o aktiváciu karty T-mobile“ vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje žalovaného, čl. II. obsahoval zmluvné ustanovenia. Vyplynulo z nich, že žalovaný žiada o poskytnutie úverového rámca vo výške 15.000 Sk pri štandardnej mesačnej splátke 500 Sk. Iné údaje, pokiaľ ide o požadovaný úver, v tejto žiadosti uvedené neboli. Časť III. obsahovala údaje k používaniu karty, ako boli heslo karty, spôsob úhrady mesačných splátok a prípadné čísla účtu, z ktorých má byť úver splácaný a čl. IV. obsahoval vyhlásenie klienta. Medzi tieto vyhlásenia patril napr. súhlas s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a pod..
11. Je pravdou, že súčasťou žiadosti boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, avšak ani z týchto obchodných podmienok nevyplývala RPMN pre ten typ úveru, ktorý žiadal žalovaný. Tieto obchodné podmienky obsahovali len tzv. indikatívny výpočet RPMN, teda vzorový výpočet pre prípad, že by klientovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000 Sk, nie 15.000 Sk, ako žiadal žalovaný. Naviac žalobca pôvodne neprodukoval dôkaz, že by súčasťou zmluvy a informácií, ktoré boli žalovanému poskytnuté dňa 24.11.2005 pri spisovaní žiadosti o aktiváciu karty T-mobile, bol aj údaj o zročnosti splátky, o výške úrokovej sadzby a pod.. K zmluve boli pripojené aj tzv. návratky, z ktorých vyplýva, že pravdepodobne na základe ponuky banky v priebehu nasledujúcich rokov došlo k zvýšeniu úverového rámca a aj k zvýšeniu minimálnej mesačnej splátky. Ani z týchto návratiek nie je zrejmé, akým úrokom v tom čase bol úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, úročený. Ako potom súd zistil z prehľadu o čerpaní úveru a o jeho splácaní, ktorý jednak do spisu pripojil žalobca, ale bol zrejmý aj z predložených výpisov z kartového účtu, žalovaný v priebehu rokov 2005 až 2013 celkovo čerpal výbermi a platbou prostredníctvom karty sumu 9.120,09 € a na úhradu svojho dlhu zaplatil celkovo sumu 8.390,14 €. Rozdiel medzi čerpaním a vykonanými platbami potom predstavuje sumu 729,95 € v neprospech žalovaného.
12. Z vykonaného dokazovania ale aj z vyjadrenia žalovaného nepochybne vyplynulo, že žalovaný nedodržiaval pravidelné splátky úveru a po roku 2014 už úver nesplácal. Pôvodný veriteľ W. Ú. M. preto listom z 3.4.2014 oznámila žalovanému, že vzhľadom na nezaplatenie dlžných splátok napriek zasielaným upomienkam zosplatňuje dlh, ktorý predstavuje ku 3.4.2014 celkovo sumu 3.281,45 €. Súčasne banka žiadala uhradiť tento dlh na účet tam uvedený.
13. V čase, keď medzi W. Ú. M., L..V.., V. V. W. M. a žalovaným vznikla úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ak uvedená nebola, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
14. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na základe kreditných kariet, avšak pri úverovom rámci 30.000 Sk. Je zrejmé, že keď žalovaný prvýkrát požiadal o aktiváciu karty T-mobile, ktorú žiadosť banka akceptovala, podpisom tejto žiadosti 25.11.2005 v Poprade, bol mu poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000 Sk. Žalobca neprodukoval dôkaz, že pri spísaní žiadosti o aktiváciu karty T-mobile dňa 24.11.2005 so žalovaným, mu boli zo strany veriteľa poskytnuté ďalšie potrebné údaje, z ktorých by mu bolo zrejmé, s akými nákladmi peniaze veriteľa žalovaný „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverového
rámca vo výške 15.000 Sk a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 500 Sk urobiť výpočet RPMN pri úrokoch, ktoré zrejme v tom čase boli požadované (avšak dokumenty predložené žalobcom neobsahujú výšku úrokovej sadzby), teda vypočítať RPMN pri pravidelnom splatení poskytnutého úverového rámca tam uvedeným splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Naviac ako súd konštatoval, žalobca neprodukoval dôkaz, že dohodol so žalovaným v novembri 2005, resp. neskôr, úrokovú sadzbe v tej výške, v akej bola uvedená, na výpisoch z pôžičkovej karty. Naviac cenník, ktorý žalobca do spisu v priebehu konania pripojil, bol platný až od 1.5.2009. Teda žalobca nepreukázal, že so žalovaným platne dohodol úroky v novembri 2005, keď vznikla medzi jeho predchodcom a žalovaným zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súd preto konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru, ktorá vznikla na základe žiadosti o aktiváciu karty T-mobile spísanú žalovaným a akceptáciou tejto žiadosti bankou dňa 25.11.2005, neobsahovala úroky a neobsahovala ani RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru, hoci podľa presvedčenia súdu tak veriteľ urobiť mohol. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, nakoľko podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ pre absenciu RPMN je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Naviac však úroky v roku 2005 medzi bankou a žalovaným platne dohodnuté neboli. Žalobcovi preto patrí len poskytnutá úverová istina, teda rozdiel medzi sumou 9.120,09 €, čo je suma, ktorú žalovaný čerpal a sumou 8.390,14 €, čo je suma, ktorú žalovaný splatil.
15. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 729,95 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2017 do zaplatenia tak, ako to žalobca, pokiaľ ide o omeškanie v žalobe, žiadal. Keďže došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny žalovaným, je zrejmé, že k 16.2.2017 už žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu bol a to celého zvyšku dlhu, keďže k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo ešte v roku 2014. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. súd určil žalovanému, ktorý je stále nezamestnaný, dlhšiu lehotu na plnenie a to na tri mesiace od právoplatnosti rozsudku, čo je lehota, ktorá má žalovanému poslúžiť k obstaraniu finančných prostriedkov na uspokojenie nároku jeho veriteľa.
16. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.
19. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súdu.
20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný bol vzhľadom na rozsah voči nemu uplatneného nároku v pomere k tomu, čo nakoniec bolo žalobcovi priznané, v konaní úspešnejší. Preto by žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré by boli pomerne krátené v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v konaní. Keďže však žalovaný proti žalobcovi náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Písomné vyhotovenie rozsudku podľa § 221 písm. a/ C.s.p. neobsahuje odôvodnenie, pretože po vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa obaja účastníci konania vzdali práva na podanie odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.