Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/91/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, správca konkurznej podstaty úpadcu D. V. P. - Družstvo Vzájomnej Pomoci v konkurze so sídlom Nitra, Wilsonovo nábrežie 64, proti žalovaným: 1. V. I. TRADE s. r. o., so sídlom Nitra, Novozámocká 102, IČO: 31 435 530, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., so sídlom Bratislava, Panenská 24, IČO: 47 239 905, 2. AG PRIMA, s. r. o., so sídlom Cífer, Bratislavská 1, IČO: 36 246 174, zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, 3. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XX/ XX, zast. JUDr. Máriou Padalovou, so sídlom Žilina, Štefánikova 33, 4. Ing. Ladislav Bódi, so sídlom Nitra, Mariánska 6, správca konkurznej podstaty úpadkyne U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., I. XX/ XX, 5. ENERGY TRADING COMPANY, s. r. o., so sídlom Nitra, Wilsonovo nábrežie 64, IČO: 36 543 551, zast. JUDr. Dagmarou Danóciovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Hodálova 2, 6. A G F, spol. s r. o., so sídlom Klasov, Hlavná 301, IČO: 17 643 678, 7. MOSAP, a. s., so sídlom Nitra, Piaristická 2, IČO: 36 521 671, zast. JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. apríla 2016 č. k. 12C/56/2009-772 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05. 01. 2017 č. k. 12C/56/2009-806 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až v 7. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade vo výške 4.378,80 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Radovan Hrabovecký- advocati s. r. o. Ďalšími výrokmi zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 2. rade vo výške 877,16 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 3. a 4. rade vo výške 9.704,61 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Márii Padalovej, náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 5. rade vo výške 13.534,26 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Dagmar Danóciovej, náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 6. rade vo výške 6.101,16 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Petra Schwarcza a náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému v 7. rade vo výške 4.909,38 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a to do rúk právneho zástupcu JUDr. Štefana Mesároša. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej živnostenský zákon), § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8, § 224 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP), § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) až d), § 14 ods. 3 písm. a) a b), § 14 ods. 5 písm. b), § 14 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. c) až d), § 13a ods. 2 písm. a), §

13a ods. 4, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, § 14 ods. 1 písm. a) a c), 18 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení účinnom do 31. 05. 2009, § 13 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení účinnom od 01. 06. 2009 do 31. 05. 2010, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2013. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27. 03. 2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. S., obec S., okres Nitra, na LV č. XXXX, kat. úz. S., obec S., okres Nitra, na LV č. XX, kat. úz. I. Z., obec I. Z., okres Žiar nad Hronom, na LV č. XXX, kat. úz. K., obec K., okres Nitra, na LV č. XXX, kat. úz. P. S., obec K., okres Nitra, na LV č. XXXX, kat. úz. Z. S., obec K., okres Nitra, bližšie špecifikovaných v rozsudku č. k. 12C/56/2009-674 zo dňa 07. 04. 2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 9Co/480/2014-738 zo dňa 14. 05. 2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a vo výroku o trovách konania uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Právny zástupca žalovaného v 1. rade si písomne vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 4.798,07 eura, žalovaného v 2. rade vo výške 877,16 eura, žalovaných v 3. a 4. rade vo výške 13.868,73 eura, žalovaného v 5. rade vo výške 13.537,05 eura, žalovaného v 6. rade vo výške 6.101,16 eura a žalovaného v 7. rade vo výške 5.324,65 eura. Súd prvej inštancie úspešným žalovaným v 1. až 7. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie pri určení výšky odmeny právnej služby vychádzal z ustanovenia § 10 vyhl. č. 655/2004 Z. z. určujúceho tarifnú odmenu advokáta za zastupovanie v občianskom konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, kedy sa tarifná odmena určuje z hodnoty veci, ktorej sa určenie vlastníckeho práva týka. Poukázal aj na odôvodnenia rozhodnutí sp. zn. NS SR 5M Cdo 9/2010, ako aj sp. zn. 2MCdo/8/2009, ktoré v nadväznosti na ustálenú súdnu prax podrobne ozrejmujú dôvody, pre ktoré nemožno predmet konania o určenie neplatnosti právneho úkonu považovať na účely odmeny advokáta ako peniazmi oceniteľný. Uviedol, že právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky), a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky je potrebné rozlišovať prípady, kedy sa výpočet tarifnej odmeny, vzhľadom na predmet súdneho konania, stanovuje na základe hodnoty veci alebo práva, a kedy na základe druhu veci. V spore o určenie platnosti právneho úkonu, právna úprava ponecháva posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú na úvahe orgánov aplikujúcich právo. Preto je potrebné v každej veci skúmať, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Z hodnoty veci je možné vychádzať v prípadoch žaloby o určenie vlastníctva k veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn NS SR 5M Cdo 17/2010 vyplýva, že ak je predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, má súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keďže v danej veci ide o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 1. rade si JUDr. Hrabovecký uplatnil zo základu - hodnoty veci (nehnuteľnosti v danom čase) vo výške 106.220,54 eura (za 2 úkony právnej služby vykonané JUDr. Štefanom Mesárošom pri zastupovaní žalovaného v 1. rade) podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura. JUDr. Hrabovecký si uplatnil odmenu vo výške 1.534,44 eura za 2 úkony právnej služby vykonané JUDr. Štefanom Mesárošom za zastupovanie žalovaného v 1. rade. Podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura a hodnote režijného paušálu za rok 2010 vo výške 7,21 eura +19% DPH (245,56 eura) mu patrila odmena spolu vo výške 1.538,00 eur. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného v 1. rade uplatnil odmenu len vo výške 1.534,44 eura, súd prvej inštancie ju priznal len v uplatnenej výške. Za úkony právnej služby vykonané JUDr. Hraboveckým, v zmysle podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. vypočítané zo základu - hodnoty veci (nehnuteľnosti v danom čase) vo výške 70.000,00 eur pri hodnote 1 úkonu právnej služby vo výške 639,01 eura a podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z., pri hodnote za jeden úkon v roku 2012 v sume 58,69 eura a v roku 2013 v sume 60,07 eura, v tomto konaní pozostávajúcich z účasti na pojednávaní dňa 31. 05. 2012, za vyjadrenie k predbežnému opatreniu zo dňa 28. 01. 2013, za návrh na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 07. 06. 2013, za účasť na pojednávaní zo dňa 15. 01. 2014, za vyjadrenie vo veci samej zo dňa 25. 02. 2014 a za účasť na pojednávaní zo dňa 17. 03. 2014. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za úkon právnej služby a to prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 29. 05. 2012, nakoľko mal za to, že právnemu zástupcovi patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia len jeden krát a toto je evidentné aj z ustálenej súdnej praxe. Právny zástupca si uplatnil odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia dvakrát. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia pri zmene právneho zástupcu, nakoľko trovy súvisiace s výmenou advokáta považuje súd za neúčelné.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nespochybňuje právo účastníka konania na výmenu advokáta v priebehu konania, to však neznamená, že neúspešný účastník je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu ďalšieho advokáta a duplicitne hradiť tie isté trovy konania. Rovnako nepriznal hodnotu režijného paušálu 7,63 eura uplatnenú advokátom žalobcu za úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 29. 05. 2012. Mal za to, že právny zástupca žalovaného v 1. rade si nesprávne uplatnil trovy právneho zastúpenia za návrh na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 07. 06. 2013, za ktorý úkon si uplatnil odmenu v plnej výške 565,97 eura, nakoľko za tento úkon podľa § 14 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 30. 06. 2016 mu patrí odmena vo výške1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 282,99 eura. Priznal i náhradu za použitie osobného motorového vozidla z Bratislavy do Nitry a späť spolu za 190 km zo dňa 31. 05. 2012, 15. 01. 2014 a dňa 17. 03. 2014, v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach pred súdom. Náhrady za cestu motorovým vozidlom dňa 31. 05. 2012 z Bratislavy do Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 190 x 0,183 eura = 34,77 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,9 l /100km = 13,11 l x 1,435 = 18,81 eura, t. j. spolu 53,58 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 53,69 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 53,58 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 12,71 eura, t.j. spolu 50,84 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 61,01 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 15. 01. 2014 z Bratislavy do Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 190 x 0,183 eura = 34,77 plus náhrada za spotrebované pohonné pri priemernej spotrebe 7,4 l/100km = 14,06 l x 1,599 = 22,48 eura, t. j. spolu 57,25 eura. Súd mal za to, že právny zástupca si odmenu za cestovné nevypočítal správne, cestovné si uplatnil vo výške 57,06 eura, teda v nižšej než mu patrila, vzhľadom na čo mu priznal cestovné v uplatnenej výške, t. j. 57,06 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 53,60 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 64,32 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 17. 03. 2014 z Bratislavy do Nitry a späť, t. j. 2 x 95 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 190 x 0,183 eura = 34,77 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7,4 l/100km = 14,06 l x 1,559 = 21,92 eura, t. j. spolu 56,69 eura. Súd mal za to, že právny zástupca si odmenu za cestovné nevypočítal správne, cestovné si uplatnil vo výške 56,50 eura, teda v nižšej než mu patrila, vzhľadom na čo mu priznal cestovné v uplatnenej výške, t. j. 56,50 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 4 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 53,60 eura + 20 % DPH, spolu vo výške 64,32 eura. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Hraboveckého spolu prestavujú (2.844,36 + 1.534,44) = 4.378,80 eura s DPH. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 2. rade JUDr. Veselému, pri hodnote za jeden úkon v roku 2013 v sume 60,07 eura a v roku 2014 v sume 61,87 eura, celkovo spolu aj s cestovnými náhradami predstavovali 877,16 eura s DPH. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 15. 01. 2014 z Veľkého Krtíša do Nitry a späť, t. j. 2 x 120 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 240 x 0,183 eura = 43,92 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,9 l/100km = 16,56 l x 1,14 = 18,88 eura, t. j. spolu 62,80 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 62,782 eura, súd ju priznal len v uplatnenej výške. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 8 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 107,20 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 17. 03. 2014 z Veľkého Krtíša do Nitry a späť, t. j. 2 x 120 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 240 x 0,183 eura = 43,92 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,9 l/100km = 16,56 l x 1,13 = 18,71 eura, t. j. spolu 62,63 eura. Súd prvej inštancie mal za to, že právny zástupca si odmenu za cestovné vypočítal správne, vzhľadom na čo ju priznal v uplatnenej výške. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 8 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 107,20 eura. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaných v 3. a 4. rade JUDr. Padalovou, vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 207.462,00 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 838,21 eura, v tomto konaní pozostávali z 9 úkonov právnej služby a z cestovného a náhrady za stratu času. Trovy právneho zastúpenia súd vypočítal s ohľadom na to, že právny zástupca JUDr. Padalová zastupovala v konaní 2 účastníkov a to vo výške spolu 8.491,10 eura. Odmena za jeden úkon v prospech viacerých účastníkov predstavovala súčet základnej sadzby za každého účastníka zníženej o 20% a od 01. 06. 2010 zníženej o 50 %. Súd priznal i náhradu za použitie osobného motorového vozidla zo Žiliny do Nitry a späť spolu za 320 km zo dňa 22. 03. 2010, 31. 05. 2012, 05. 12. 2012, 15. 01. 2014 a 17. 03. 2014, v súvislosti s jej účasťou na pojednávaniach pred súdom. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 22. 03. 2010 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 5,9 l/100km = 18,88 l x 1,22 = 23,03

eura, t. j. spolu 81,59 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 102,40 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 81,59 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 12,02 eura, t. j. spolu 144,24 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 31. 05. 2012 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100km = 21,12 l x 1,574 = 33,24 eura, t. j. spolu 91,80 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 134,40 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 91,80 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 12,71 eura, t. j. spolu 152,52 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 05. 12. 2012 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100km = 21,12 l x 1,504 = 31,76 eura, t. j. spolu 90,32 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 131,20 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 90,32 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 12,71 eura, t. j. spolu 152,52 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 15. 01. 2014 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km = 21,12 l x 1,444 = 30,50 eura, t. j. spolu 89,06 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 124,80 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 89,06 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 160,80 eura. Náhrady za cestu motorovým vozidlom zo dňa 17. 03. 2014 zo Žiliny do Nitry a späť, t. j. 2 x 160 km pri sume základnej náhrady za prejazdené km 320 x 0,183 eura = 58,56 plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km = 21,12 l x 1,482 = 31,30 eura, t. j. spolu 89,86 eura. Nakoľko si však právny zástupca žalovaného uplatnil odmenu za cestovné vo výške 124,80 eura, teda vo vyššej výške než mu patrila, súd mu priznal len odmenu vo výške 89,86 eura. Za čas strávený cestou do Nitry a späť súd priznal náhradu za stratu času v rozsahu 12 polhodín po 13,40 eura, t. j. spolu 160,80 eura. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Padalovej spolu prestavovali 8.491,10 eura + 1.213,51 = 9.704,61 eura. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 5. rade JUDr. Danóciovou vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 489.610,30 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 1.402,60 eura, v tomto konaní pozostávali z 9 úkonov právnej služby a z cestovného a náhrady za stratu času. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Danóciovej spolu prestavujú 11.280,87 eura + 20 % DPH zo sumy 11.266,97 = 2.253,394 eura a celkové trovy konania predstavujú 13.534,26 eura s DPH. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 6. rade JUDr. Schwarczom vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 801.626 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 2.026,77 eura, v tomto konaní pozostávali z 3 úkonov právnej služby spolu vo výške 6.101,16 eura. Trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v 7. rade JUDr. Mesárošom, vypočítané zo základu - hodnoty veci vo výške 132.775,67 eura podľa § 10 vyhlášky 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby vo výške 692,13 eura, v tomto konaní pozostávali zo 7 úkonov právnej služby a súd prvej inštancie mu celkovo priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 4.909,38 eura s DPH. Súd žalovaným v 1. až 7. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške spolu 39.505,37 eura.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania na strane žalovaných vychádzal z predpokladu, že predmet uvedeného súdneho konania je peňažne oceniteľná vec, čo zo strany súdu viedlo k vyvodeniu záveru, že pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia na strane žalovaných sa má vychádzať z § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej vyhláška). Následne súd prvej inštancie žalovanému v 1. a žalovaným v 3. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pri ktorej sa hodnota jedného úkonu právnej služby určila, zrejme zo strany žalovaných určenej ceny veci. S názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nestotožnil. Zastal názor, že § 9 ods. 1 v spojení § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky nie je možné aplikovať bez ďalšieho a automaticky na každý prípad, kedy je predmetom súdneho konania otázka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je síce pravdou, že pri nehnuteľnosti ako veci a pri vlastníckom práve k nej je možné vychádzať z predpokladu, že táto môže mať hodnotu, ktorú je možné v materiálnej sfére vyjadriť peniazmi, ale zároveň uviedol,

že nie vždy bude možné bez ďalšieho určiť cenu takejto nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva k nej, resp. nie vždy je možné cenu takejto nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva k nej určiť bez väčších ťažkostí. Mal za to, že práve uvedené, t. j. zistenie hodnoty veci alebo vlastníckeho práva v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami je prípad uvedeného súdneho konania. Bol názoru, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností sa súd prvej inštancie pri žalovanom v 1. rade a žalovaných v 3. až 7. rade dopracoval k cene nehnuteľností, resp. k cene vlastníckeho práva vo výške, ako je táto uvedená v rámci odôvodnenia súdneho konania. Bol názoru, že pri určení hodnoty veci alebo vlastníckeho práva by sa nemalo vychádzať len z hodnoty uvedenej žalovanými v rámci nimi predložených vyčíslení trov konania, ako to zrejme bolo v danom prípade, ale malo by sa vychádzať z objektívne stanovenej hodnoty veci alebo práva. Podotkol, že nakoľko samotný súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nešpecifikoval, z čoho vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, a nakoľko taktiež nemal k dispozícii ani samotné vyčíslenia trov konania zo strany žalovaných, v rámci ktorých predpokladá, že bola určená výška hodnoty nehnuteľností alebo výška hodnota vlastníckeho práva, nie je možné z jeho strany zaujať kvalifikované vyjadrenie k danej otázke a taktiež z uvedeného dôvodu pôsobí odôvodnenie uznesenia v časti určenia výšky hodnoty nehnuteľnosti, resp. vlastníckeho práva nedostatočne, a tým aj celé uznesenie ako nepreskúmateľné a vo svojej podstate prekvapujúce a arbitrárne. Uviedol, že odkaz na hodnotu nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, ktorú zrejme určili žalovaní bez toho, aby súd náležite zdôvodnil, prečo sa rozhodol prikloniť k takejto výške hodnoty nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, je z jeho pohľadu vnímané ako nedostatočné zodpovedanie pre určenie výšky náhrady trov konania významnej otázky, ktoré spočíva v určení hodnoty nehnuteľnosti alebo vlastníckeho práva ako východiskovej veličine pre určenie hodnoty jedného úkonu právnych služieb. Z uvedeného dôvodu zastal názor, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu pre neho, ako aj pre ďalšiu nezaujatú tretiu osobu, ktorá by sa s jeho obsahom oboznámila, je nepreskúmateľné, a nedávajúce odpoveď na rozhodujúce skutočnosti, čím došlo zo strany súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Uviedol, že ak majú byť trovy právneho zastúpenia určené na základe ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva, tak daná cena by mala odzrkadľovať trhovú hodnotu uvedených nehnuteľností v rozhodujúcom časovom okamihu. V nadväznosti na uvedené poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 01. 2015 sp. zn. 4MCdo/15/2013, v rámci ktorého bolo uvedené, že za všeobecnú hodnotu považuje objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktoré by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď predávajúci i kupujúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Uvedené podľa jeho názoru taktiež podčiarkuje skutočnosť, že ak sa má pri určení trov konania vychádzať z ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva k nim, má byť táto cena určená ako objektívny odhad, a nie ako subjektívna kúpna cena dohodnutá pred 7, resp. 3 rokmi pred začiatkom samotného súdneho konania. Skutočnosť, že kúpna cena, za ktorú boli nehnuteľnosti zo strany žalovaných nadobudnuté, nie je objektívnym odhadom ceny nehnuteľností, čiastočne vyplýva aj z výšky uplatnených trov právneho zastúpenia na strane žalovaného v l. rade, ktorý vychádzal z inej ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva v súvislosti s trovami právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu žalovaného v l. rade a z diametrálne odlišnej ceny nehnuteľností alebo vlastníckeho práva pri určení výšky trov právneho zastúpenia pri súčasnom právnom zástupcovi žalovaného v l. rade. Uviedol, že v rámci predmetného súdneho konania nebola riešená otázka hodnoty pre toto konanie relevantných nehnuteľností a nebolo zároveň v súvislosti s hodnotou nehnuteľností vedené ani dokazovanie, či už formou znaleckého posudku alebo aspoň odborného alebo iného kvalifikovaného cenového odhadu nehnuteľností, nastala situácia, ktorú predpokladá § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a to, že veci alebo práva majú peniazmi vyjadriteľnú cenu, ale jej určenie je spojené s nepomernými ťažkosťami. Keďže ale súd v rámci uznesenia daným spôsobom nepostupoval, nesprávne právne posúdil otázku výšky náhrady trov konania. Tiež uviedol, že súd sa pri aplikácii § 10 nevysporiadal s novelou vyhlášky, ktorá mala za následok, že s účinnosťou od 01. 07. 2013 došlo k zmene v znení § 10 ods. 2 vyhlášky, pričom v znení § 10 ods. 2 vyhlášky spred 01. 07. 2013 sa za cenu práva nepovažovala hodnota vlastníctva, o ktoré sa vedie spor. K samotným jednotlivým výškam trov právneho zastúpenia, ktoré boli uznesením žalovaným priznané, uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie a v konečnom dôsledku aj samotní žalovaní k cenám nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nim, z ktorých bola náhrada trov právneho zastúpenia následne určená. V spojitosti s výškou náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade namietal, že náhrada za cestovné a za stratu času právneho zástupcu žalovaného v 1. rade posudzuje ako neúčelné trovy konania, nakoľko žalovaný v 1. rade je obchodná spoločnosť so sídlom v Nitre, nehnuteľnosti v súvislosti s ktorými bol daný spor vedený sú

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Nitra, pričom ale žalovaný v 1. rade pristúpil počas priebehu konaniu k voľbe právneho zástupcu, ktorý má sídlo mimo miesta, kde boli realizované pojednávania v danej veci. Nespochybnil právo žalovaného v 1. rade na voľbu alebo zmenu právneho zástupcu, ale zastal názor, že v danom prípade sú trovy konania v rozsahu náhrady cestovného a náhrady za stratu času právneho zástupcu žalovaného v 1. rade neúčelne vynaložené trovy konania. Uviedol, že súd výšku cestovného určil pri trase z Bratislavy do Nitry a späť v dĺžke 2 x 95 km. Mal však za to, že uvedené nie je správne, nakoľko dĺžka trasy z Bratislavy (zo sídla právneho zástupcu žalovaného v 1. rade) do Nitry (sídlo súdu prvej inštancie) sa jedná o trasu v dĺžke 92,7 km. V súvislosti s uplatnenými trovami právneho zastúpenia zo strany žalovaného v 2. rade uviedol, že trovy spočívajúce v náhrade cestovného a v náhrade za stratu času vníma ako neúčelné a to z rovnakých dôvodov, ako uviedol pri žalovanom v 1. rade. S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval aj trovy priznané žalovanému v 3. a 4. rade za neúčelné a tiež v nadväznosti na náhradu cestovného pri žalovanom v 3. a 4. rade uviedol, že súd výšku cestovného určil pri trase zo Žiliny do Nitry a späť v dĺžke 2 x 160 km. Mal ale za to, že uvedené nie je správne, nakoľko pri ceste zo Žiliny (zo sídla právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4. rade) do Nitry (sídlo súdu prvej inštancie) sa jedná o trasu v dĺžke 147 km v trvaní 2 hod. a 15 min (pri ideálnej premávke). Zároveň napriek spomínanému času, za ktorý je možné uvedenú trasu absolvovať, t. j. za 2 hod. a 15 min., žalovaní v 3. a 4. rade si uplatnili nesprávne nárok na náhradu straty času vo výške určenej ako 12 polhodín x 1/60 výpočtového základu, hoci reálne im mohol vzniknúť nárok na náhradu straty času vo výške 10 x 1/60 výpočtového základu. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd po vykonaní potrebného dokazovania vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý pokladal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, zákonné a náležite odôvodnené. Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní v podstate polemizuje len s výškou priznaných trov konania, ako aj s tým, či tieto trovy boli účelne vynaložené na bránenie práv a záujmov žalovaného v 2. rade. Žalobca však nepoprel, že žalovaným prináleží 100% trov konania, lebo boli v plnom rozsahu úspešní. Odvolanie žalobcu pokladal za zmätočné a nejasné, kde na jednej strane hovorí, že súd prvej inštancie nejasne určil výšku peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka a zo súdneho rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností sa súd dopracoval k cene nehnuteľností tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na druhej strane v určitých vyjadreniach tvrdí, že výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby by sa mal spravovať § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, kde nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa obsahu odvolania žalobcu, žalovanému v 2. rade nie je zrejmé, v čom žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci, keď sám tvrdí, že výpočet trov by sa mal spravovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify. K námietke žalobcu ohľadne neúčelnosti náhrady cestovného a straty času podotkol, že je na slobodnej voľbe každého zvoliť si právneho zástupcu a žalobca si musí byť vedomý, že vyvolávaním sporov v prípade neúspechu vo veci samej je povinný hradiť aj tieto trovy, ktoré bolo nutné vynaložiť na bránenie práv žalovaného. Mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je zákonné a správne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania, ktoré spočívajú vo vypracovaní vyjadrenia k odvolaniu žalobcu za jeden úkon právnej služby 1/2 v zmysle § 11 ods. l písm. a), § 13a ods. 2 písm. b) advokátskej tarify - 33 eur, režijný paušál vo výške 8,58 eura, DPH 20 % vo výške 8,32 eura, spolu 49,90 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou dňa 27. 03. 2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v rozsudku č. k. 12C/56/2009-674 zo dňa 07. 04. 2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/480/2014-738 zo dňa 14. 05. 2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a vo výroku o trovách konania uviedol, že o týchto rozhodne samostatným uznesením. Následne súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Za trovy konania sa podľa Civilného sporového poriadku považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Civilný sporový poriadok druhy trov konania nevymedzuje príkladným výpočtom. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

10. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu strany sporu, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil a vzhľadom na to, že odvolací súd je okrem rozsahu podaného odvolania viazaný i jeho dôvodmi, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa určenia, či ide o právo oceniteľné alebo neoceniteľné peniazmi, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začalo na Okresnom súde Nitra 27. 03. 20009. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k uvedenému dátumu rovnako ako v súčasnosti, možno vyjadrujúc trocha odlišnými slovami, v § 10 ods. 2 ustanovovala, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16. 05. 2012 vyslovil názor, že základná hodnota tarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva v

tejto veci. Explicitná úprava § 9 ods. 1 Advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1 Advokátskej tarify. Tento názor zopakoval Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12. 2014, kde uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a/ Advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 Advokátskej tarify, pretože právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 18. 03. 2015 sp. zn. II. ÚS 478/2014 uviedol, že z gramatického, logického a systematického posúdenia ustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože daný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov konania, kedy je predmet sporu oceniteľný a kedy nie. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo/15/2013, k uvedenému odvolací súd udáva, že z tohto rozhodnutia pre potreby predmetného súdneho konania nevyplýva, že by požiadavke objektivizácie hodnoty nehnuteľností, ktorá je odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď predávajúci i kupujúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, nezodpovedala cena určená ako kúpna cena nehnuteľností. NS SR v uvedenom rozhodnutí vytkol súdom nižšieho stupňa (krajskému i odvolaciemu), že pre stanovenie hodnoty predmetu sporu a následne pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby aplikovali zákon č. 582/2004 Z. z., a tak nepoužili správny (náležitý) právny predpis, keďže uvedený zákon nevychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, ale stanovuje kritéria, ktoré považuje za rozhodujúce pre stanovenie výšky miestnych daní a miestnych poplatkov, čo však nie je prípad tejto právnej veci. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedeným požiadavkám zodpovedá cena rovnajúca sa kúpnej cene prejednávaných nehnuteľností určenej v jednotlivých kúpnych zmluvách o predaji nehnuteľností, tak ako z nich vychádzal súd prvej inštancie. V tomto smere nie je namieste ani námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akej hodnoty veci súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky tarifnej hodnoty, k čomu odvolací súd dopĺňa, že takto uvedená cena veci zodpovedá výške kúpnej ceny nehnuteľností v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv. Potom i námietka žalobcu, že v rámci predmetného súdneho konania neboli vypracované znalecké posudky na stanovenie hodnoty relevantných nehnuteľností nemá opodstatnenie, keď takýto postup súdu by bolo potrebné vyhodnotiť ako neúčelný a nehospodárny, keď je zrejmé, že je možné stanoviť hodnotu nehnuteľností inak, a to na základe ceny uvedenej v kúpnych zmluvách týkajúcich sa sporných nehnuteľností. V žiadnom prípade by nebolo efektívne ani hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie na vypracovanie znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľností len za účelom následného rozhodovania súdu prvej inštancie o trovách právneho zastúpenia a takýmto spôsobom by boli trovy konania zbytočne navýšené o trovy znaleckého dokazovania, čo by bolo v konečnom dôsledku na ujmu neúspešnej strany sporu. Odvolací súd tak považoval postup súdu prvej inštancie za správny.

13. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nevysporiadania sa súdu prvej inštancie s novelou advokátskej vyhlášky odvolací súd poukazuje na komentár k § 10 advokátskej vyhlášky (konkrétne bod 11), z čoho je zrejmé, že už pred novelou tejto vyhlášky bola súdna prax taká, že aj spory vo veciach určenia vlastníckeho práva sú peniazmi oceniteľné, a preto odvolací súd nevidí dôvod na to, že by mal súd prvej inštancie postupovať pri vyčíslení trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

14. K námietkam žalobcu týkajúcim sa trov právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade a taktiež aj žalovaného v 2. rade odvolací súd konštatuje, že právo na voľbu právneho zástupcu z radov advokátov nie je zákonom obmedzené, a preto nie je ani dôvod nepriznať im cestovné náhrady a náhrady za stratu času strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla Okresného súdu Nitra. Je na slobodnej voľbe každého zvoliť si právneho zástupcu a žalobca si musel byť vedomý, že v prípade jeho neúspechu v spore bude povinný hradiť aj trovy právneho zastúpenia, ktoré bolo nutné vynaložiť na bránenie práv žalovaných. Z tohto dôvodu nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že trovy konania v rozsahu náhrady cestovného a náhrady za stratu času právneho zástupcu žalovaného v 1. a 2. rade neboli účelne vynaložené a na podporu svojich tvrdení poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 5MCdo/21/2009.

15. V závere žalobca namietal ako neúčelné aj trovy právneho zastúpenia žalovaného v 3. a 4. rade, konkrétne cestovné náhrady a náhrady za stratu času pri ceste zo Žiliny do Nitry a späť. Argumentoval tým, že uvedenú cestu je možné absolvovať za čas 2 hod. 15 minút pri dĺžke cesty 147 km. K svojmu odvolaniu pripojil aj prílohy a to trasy ciest, konkrétne trasu z miesta sídla právneho zástupcu žalovaných v 3. a 4 rade do miesta sídla Okresného súdu Nitra, z ktorého jasne vyplýva, že dĺžka cesty trvá pri ideálnej premávke 2 hodiny 25 minút (pozn. odvolacieho súdu - v odvolaní žalobcu zrejme došlo k chybe v písaní, keď nesprávne uviedol, že cesta trvá 2 hodiny 15 minút, čo z ním predloženej prílohy nevyplýva). Pri náhrade za stratu času strávenú cestou z miesta sídla právneho zástupcu do miesta pojednávania alebo iného úkonu treba brať do úvahy aj skutočnosť, že dĺžka prepravy automaticky nemusí zodpovedať ideálnemu času prepravy a je determinovaná rôznymi faktormi, ktoré nie je možné nijakým spôsobom ovplyvniť(poveternostné podmienky, zápchy na cestách, prípadne iné zdržania). Tomuto potom zodpovedá aj ďalší časový údaj uvedený na tej istej prílohe predloženej žalobcom, a to časový údaj 2 hod. 42 minút cesty autom pri vzdialenosti 147 km. Odvolací súd nepovažuje trovy priznané súdom prvej inštancie za neprimerané, a to i s poukazom na prílohu (mapu trasy s časovými údajmi a dĺžkou cesty), o ktorú žalobca opieral svoje tvrdenia, z ktorej jasne vyplýva, že cesta zo Žiliny do Nitry trvá 2 hod. 42 minút (pri ideálnej premávke 2 hod. 25 minút), čo znamená, že nárok na náhradu straty času vo výške určenej ako 12 polhodín (za cestu tam a späť) je opodstatnený. Navyše, rozdiel medzi žalobcom udávaným opodstatneným nárokom na náhradu za stratu času v rozsahu 10 polhodín oproti súdom priznanej náhrade za stratu času v rozsahu 12 polhodín, predstavuje na jednu cestu rozdiel 1 polhodiny, čo bezpochyby korešponduje žalobcom predloženej prílohe k odvolaniu a v nej uvedenému rozsahu dĺžky času strávenému na ceste autom.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaní v 1. až v 7. rade boli v odvolacom konaní úspešní, priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .