Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-141-2017.pdf
PDF · 76.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o maloletú P.Á. L., M.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov I.. L. M., M.. XX.X.XXXX, Q. U., N. XXX/X, zastúpená T.. L. P., J., U., M.. P.. V. XXXX J. I.. R. L., M.. X.X.XXXX, Q. P. A., F. XXX, zast. J. P. &. P., B., S. X, v konaní začatom na návrh matky o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7Pc/1/2016 - 59 z 31.10.2016 na mal. P. L., M.. XX.X.XXXX, zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, od 1.2.2018, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred.
II. Návrh otca na úpravu styku z a m i e t a.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom z 3.7.2017 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na mal. P. na sumu 350,- eur mesačne a zároveň rozhodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom tak, aby otec sa stretával s dcérou každý párny víkend v čase od piatka 19.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý rok počas letných prázdnin dva celé týždne v mesiaci august podľa dohody s matkou, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 12.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkého piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. Uviedla že jej príjem činí 1000,- eur mesačne, otec si výživné plní vo výške 150,- eur mesačne, konštatovala, že dcéra navštevuje 1 ročník ZŠ a skutočnosť, že má už školský režim jej doterajšia úprava styku nevyhovuje. Potvrdila, že nebráni dcére chodiť k otcovi a že má k nemu dobrý vzťah.
2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil ani s navrhovanou úpravou styku, poprel, žeby sa dopúšťal obštrukcií pri styku, pretože príležitostne keď sa stane, že nemohol prísť za dieťaťom, túto skutočnosť oznámil matke. Sám navrhol novú úpravu styku s mal. dieťaťom a súhlasil so zvýšením výživného na sumu 250,- eur mesačne. Uviedol, že žije sám, iné deti nemá, jeho príjem činí 1200,- eur mesačne, je spoluvlastníkom rodinného domu spolu s bývalou manželkou, teda matkou mal. Sáry.
3. Opatrovník návrh v časti zvýšenia výživného považoval za dôvodný, pretože nástupom mal. P. na základnú školu došlo k výraznej zmene pomerov a preto doporučil zvýšiť výživné, avšak výšku ponechal na rozhodnutie súdu, pričom sumu navrhnutú matkou nepovažoval za adekvátnu. Ohľadne
styku považoval doteraz upravený styk otca s dieťaťom za vhodný, dal do pozornosti, že matka sama uviedla, že dieťa sa rado stretáva s otcom, avšak poukázal na možnosť vzájomnej dohody medzi rodičmi ohľadne styku, čo by bolo pre dieťa prospešnejšie.
4. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Z obsahu spisu, najmä z výpovede účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov a pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 7Pc/1/2016 súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Rozsudkom tunajšieho súdu 7C/1/2016 - 59 zo dňa 31.10.2016, manželstvo účastníkov konania rozviedol, mal. Sára bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne. V rozsudku bol upravený aj styk otca s mal. P.D.. Matka v tom čase dosahovala príjem vo výške 1 031,- eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali.
12. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností u rodičov nezmenil, priemerný čistý mesačný príjem matky činí 1177,- eur mesačne, otca 1303,- eur mesačne.
13. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov, najmä na strane mal. dieťaťa, a preto zvýšil výživné na sumu, ktorá plne zodpovedá potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne. Vzal v úvahu, že otec poskytuje dieťaťu a to aj vo väčšom rozsahu iné plnenia nad rámec výživného, čo matka nepoprela, a takéto plnenia vo vzťahu k dieťaťu súd považuje za prospešnejšie pre mal. dieťa, keďže pri takomto plnení potrieb dieťaťa sa otec nestáva len bankomatom, ale otcom, ktorý riadne zabezpečuje potreby dieťaťa. Z hľadiska zabezpečenia potrieb mal. dieťaťa je potom bezvýznamné, či je to plnenie len formou finančnou na účet matky alebo aj faktickým zabezpečovaním potrieb dieťaťa aj zo strany otca. Z uvedeného dôvodu preto súd nevzhliadol potrebu spätného zvyšovania výživného a z uvedeného dôvodu preto návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obaja rodičia sú spoluvlastníci rodinného domu, osobného automobilu a ďalších vecí a keďže nemajú vysporiadané BSM a teda ich sociálnoekonomická situácia je v podstate rovnaká.
14. Z výpovedí účastníkov konania mal súd za to, že doterajšia úprava styku sa riadne realizuje, sama matka potvrdila, že dieťa sa teší na otca, a podľa názoru súdu, vzhľadom na krátkosť doterajšej úpravy styku, by túto nebolo vhodné v súčasnosti meniť, vzhľadom na určitú stabilitu, aj režim mal. dieťaťa.
15. Podľa názoru súdu, nič nebráni otcovi, aby v rámci styku s dieťaťom zabezpečoval aj jej školské povinnosti a preto názor matky, že nástupom mal. Sáry na základnú školu, došlo u nej k zmene denného režimu, považoval za bezvýznamný a preto aj jej návrh ako aj návrh otca, ktorý v podstate len deklaruje
súčasný stav, zamietol. Aj súd prvej inštancie, vzhľadom na pekný vzťah dcéry s oboma rodičmi apeluje na oboch rodičov, aby stretávanie sa dieťaťa s otcom bolo skôr na báze jednotlivej dohody rodičov, čo je pre dieťa významnejšie, aby stretávanie s otcom bolo na báze väčšej voľnosti a nie „určitého vojenského režimu“.
16. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.