Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci exekúcie oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému Z. U., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom, XXX XX I. XX, vedenej pod sp. zn. EX 3625/2012 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, o vymoženie 282,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -24 z 12. marca 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Revúca vo výroku, ktorým exekúciu zastavil (I. výrok), p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 12. 03. 2019 exekúciu zastavil (I. výrok). Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,12 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (II. výrok) s tým, že povinný nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok). Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 05. 09. 2012 exekučnému súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému o vymoženie 282,63 Eur s príslušenstvom, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 08. 2012, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30. 08. 2012. Súd prvej inštancie dňa 12. 09. 2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie poverením č. 5608 032866. Dňa 19. 05. 2017 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 55,12 Eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej aj ,,Exekučný poriadok,“ resp. ,,EP“), , EP v znení platnom do 31. 10. 2013. Súd prvej inštancie skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku a zistil, že súdny exekútor vykonal potrebné šetrenia majetku povinného. U povinného bolo zistené, že nie je vlastníkom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nedisponuje žiadnym nehnuteľným a hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetkové pomery povinného odôvodňujú zastavenie exekúcie, preto v zmysle Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie ďalej preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu si pri zastavení exekúcie uplatnil a konštatoval, že paušálna odmena podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,a“) vo výške 33,19 Eur bola súdnym exekútorom vyčíslená správne v súlade s , preto súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur. Taktiež náhrada hotových výdavkov vo forme poštových poplatkov uplatnená podľa bola vyčíslená v súlade s a preukázaná

zo spisu súdneho exekútora, a tak súdnemu exekútorovi patrí náhrada týchto výdavkov vo výške 12,75 Eur. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, jeho odmena sa zvyšuje o 20% DPH vo výške 9,18 Eur. V zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na ich náhradu s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 55,12 Eur. O náhrade trov konania povinného súd prvej inštancie rozhodol tak, že povinný nemá právo na náhradu trov konania, pretože mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), oprávnený podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alebo uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné (viď. uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. ). Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (43 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa jeho názoru predčasné zastavenie exekúcie by upieralo jeho právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Podotkol, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili dôkladne majetkové pomery povinného. V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti povinného ako stavu prechodného, keďže povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). V prípade, ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. On si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie jeho práva na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal na to, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike (výnimky umožňuje len zákon). Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavene exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

3. Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( v znení neskorších právnych predpisov; ďalej aj „CSP“), preskúmal vec v rozsahu , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o zastavení exekúcie (I. výrok) podľa potvrdil.

5. Odvolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , ) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci.

6. Z obsahu exekučného spisu vyplynulo, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu oznámenie súdneho exekútora vzhľadom na postavenie súdneho exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

8. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Za takto zisteného skutkového stavu sa aj odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v odvolaní uviedol len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, t.j. že nemajetnosť povinného je len prechodná, pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací súd túto vyhodnotil ako právne irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala exekučnému súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec exekučnému súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 EP). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie nie je splnená, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí pritom vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých a tvrdených oprávneným, avšak nepreukázaných. Inak povedané, exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe zistených skutočností.

10. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora aby potom, ako zistil nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

11. Vzhľadom na to odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť ( ).

12. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie (II., III. výrok) zostali nedotknuté.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.