Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX t.č. B. XXX, zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom P. XX proti žalovanému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/X, B., zastúpený: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom O., B. O.. XXX, o zaplatenie 4 584,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/220/2015-92 zo dňa 27. 09. 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 2C/220/2015 zo dňa 24. 10. 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo zastavil konanie a o trovách rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že o trovách trestného konania, ktoré požadoval zaplatiť žalobca voči žalovanému, bolo už právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní, ktoré bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/236/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/70/2014. O trovách trestného konania bolo následne rozhodnuté uznesením toho istého súdu sp. zn. 4T/236/2008 zo dňa 20. 04. 2015. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom do úvahy bral úspech strán v konaní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím a odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov v trestnom konaní, ale o návrhu na náhradu škody, teda majetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného pri uplatnení práva poškodeného v trestnom konaní. Nepriznanie uvedeného nároku je v rozpore s § 558 Trestného poriadku, podľa ktorého ak nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách poškodeného v trestnom konaní, poškodený si ich môže uplatniť v občianskom súdnom konaní. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/236/2008 zo dňa 20. 04. 2015 nebol poškodenému priznaný nárok na náhradu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca. Dôvodom bolo to, že poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z dôvodu, že bol preukázaný podiel viny poškodeného na dopravnej nehode, nároky poškodeného, týkajúce sa náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady vecnej škody, boli vyrovnané poisťovňou, a preto neboli predmetom žalobného návrhu. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovel, prípadne uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Tiež, aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Je nepochybné, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie trov trestného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 4T/236/2008, pričom žalobca si nárok na zaplatenie trov uplatnil v trestnom konaní a uznesením bolo o jeho nároku právoplatne rozhodnuté. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. Výrok uznesenia Okresného súdu Námestovo, ktorým bolo rozhodované o trovách poškodeného, jednoznačne uviedol, že nárok na náhradu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca, sa nepriznáva. Aj civilný súd bol v konaní viazaný výrokom tohto uznesenia, čím sa založila prekážka veci res iudicata. Advokát, ktorý poškodeného zastupoval, nevyužil zákonnú možnosť a nepodal sťažnosť proti tomuto uzneseniu. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako to tvrdí vo vyjadrení zo dňa 11. 09. 2017, ale nárok na náhradu trov trestného konania v sume 4 584,94 eur. Navyše v tejto súvislosti zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobca mal nárok na bezplatnú obhajobu v trestnom konaní. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

4. K podanému vyjadreniu v replike žalobca opakovane uviedol, že podľa neho existuje odvolací dôvod, na ktorom zotrváva. Podľa ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že poškodený má v zmysle § 557 Trestného poriadku voči odsúdenému právo a náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jeho nárokov v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocneného zástupcu. Navrhol, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

5. V duplike žalovaný prostredníctvom zástupcu uviedol, že žalobca si v trestnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie trov v sume 4 584,94 eur, ktoré mu vznikli zastupovaním v osobe advokáta JUDr. Bachynca. O tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 20. 04. 2015 v trestnom konaní. Nárok na náhradu trov trestného konania a nárok na náhradu škody sú rozdielne právne nároky, o ktorých boli v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 4T/236/2008 vydané dve rôzne rozhodnutia. Súd osobitne rozhodol o nároku na náhradu škody, kde bol poškodený odkázaný na konanie pred civilným súdom a následne súd rozhodol o nároku na náhradu trov trestného konania, ktorý nepriznal. V ostatnom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 34 , preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ako vecne správne potvrdil.

7. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného uznesenia a podaného odvolania vyplynulo, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4 584,94 eur s príslušenstvom z toho titulu, že takúto sumu zaplatil ako trovy právneho zastúpenia splnomocnenca poškodeného, keď v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/236/2008 si poškodený, v tom čase maloletý L. U., uplatnil náhradu škody vo výške 20 623,- eur. Ako splnomocnenec v konaní vystupoval advokát JUDr. Bachynec. Vo veci trestného konania proti E. B. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/236/2008 z 22. 02. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/70/2014 zo dňa 16. 12. 2014. Rozsudkom bol E. B. uznaný za vinného, že dňa 22. 09. 2007 viedol bez príslušného vodičského oprávnenia motocykel zn. Husquarna a došlo k stretu s maloletým L. U., ktorý utrpel viaceré zranenia. Poškodený L. U. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie z dôvodov, že podiel viny na vzniku dopravnej nehody a na následkoch na zdraví nesie aj samotný poškodený maloletý L. U.. Následne svojím podaním doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 04. 03. 2015 si JUDr. Bachynec uplatnil nárok na priznanie trov poškodeného za pribratie splnomocnenca v celkovej výške 4 584,94 eur. Uznesením zo dňa 20. 04. 2015 Okresný súd Námestovo pod sp. zn. 4T/236/2008 o nároku rozhodol tak, že podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku poškodenému L. U., nar. XX. XX. XXXX nárok na náhradu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca nepriznáva.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil.

9. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že o nároku žalobcu bolo rozhodnuté v trestnom konaní, keď uznesením zo dňa 20. 04. 2015 sp. zn. 4T/236/2008 bolo rozhodnuté v zmysle § 558 ods. 1 Trestného poriadku o nároku na náhradu trov vzniknutých pribraním splnomocnenca tak, že súd tento nárok poškodenému nepriznal (podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a stanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6 rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník). Nárok uplatnený žalobcom v občianskom konaní je totožný, a preto správne prvoinštančný súd dospel k záveru, že o veci, o ktorej sa právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ide tu o prekážku právoplatne rozhodnutej veci res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto v súlade s ust. § 161 ods. 2 konanie zastavil. Správne súd rozhodol aj o náhrade trov prvoinštančného konania vzhľadom na úspech jednotlivých strán v konaní.

10. Pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal prvoinštančný súd, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, voči žalobcovi priznal náhradu trov v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .